Budovanie mieru nie je projekt, ale proces. Najmä v Bosne a Hercegovine

Ako naučiť vzájomne komunikovať študentov, ich učiteľov i rodičov, a tak napredovať v budovaní mieru? Ako viesť k uzmierovaniu strany, ktoré k sebe celé desaťročia nedokázali nájsť pre etnickú či náboženskú odlišnosť cestu? Pracovníci Nansen Dialogue Centier poznajú odpoveď – svojimi vzdelávacími aktivitami na školách v okolí Sarajeva a Mostaru ukazujú účinný spôsob, ako na to. A hoci to znie možno príliš jednoducho, komunikácia je kľúčom. Pričom nejde o krátkodobý projekt, ale proces.

Čoraz viac Slovákov a Sloveniek sa v lete vyberá „za exotikou“ do krajín bývalej Juhoslávie. Obchádzajú však Slovinsko aj Chorvátsko a smerujú zväčša do Srbska, Čiernej Hory a tento rok azda najčastejšie do Bosny a Hercegoviny (BaH). Človeku tam musí hneď po príchode napadnúť, že v krajine zastal čas, a že nostalgia za komunizmom je príliš citeľná. No nie každý si dá hneď dve a dve dohromady. Neuvedomí si, že pred dvadsiatimipiatimi rokmi tam vypukla občianska vojna s jedným z najdlhších obliehaní v novodobej histórii ľudstva, a že memento tohto konfliktu je v spoločnosti stále prítomné, vnútorné jazvy nezahojené.

B_Markovic_2017_BiH

Mladí ľudia v meste Stolac grafitmi prekrývajú nenávistné nápisy na budovách i relikty občianskej vojny. Foto: Boba M. Baluchová

Ako učiť pod dozorom desiatky ministrov školstva

Obete na životoch sa rátajú v tisícoch, mnohí rodinní príslušníci čakajú dodnes na identifikáciu tiel svojich príbuzných z masových hrobov, objavených po celej Bosne a Hercegovine. V tomto krvavom konflikte žiadna z troch hlavných bojujúcich strán nebola víťazom. A ani nikdy nebude. Práve naopak – všetci obyvatelia tejto malej balkánskej krajiny boli obeťami politickej hry hŕstky politikov, ktorá vtedy vytiahla etnickú kartu a udržiavala ľudí v strachu. V rámci každej predvolebnej kampane sa to všetko može opäť zopakovať. Vlastne už o pár mesiacov…

Naši prastarí rodičia, ktorí si pamätajú na príčiny, priebeh a najmä dôsledky druhej svetovej vojny, nás upozorňujú na to, že predchádzať konfliktom (založeným na etnickej nenávisti alebo na politickom boji o moc či územie) možno vtedy, ak pred minulosťou nezavrieme oči. Paradoxne sa o udalostiach z rokov 1992–95 na školách v BaH vôbec neučí. Dnešní dvadsiatnici teda netušia, komu a čomu majú veriť.

Celkovo je školstvo v Bosne a Hercegovine tvrdým orieškom, ktorý ľudí skor rozdeľuje, ako spája. Podľa ústavy, ktorá bola prijatá po uzavretí Daytonského mieru v roku 1995 a mala byť dočasná, majú obyvatelia právo na vzdelanie v ich vlastnom jazyku. Čo tam po tom, že odlišnosti medzi bosnianskym, srbským a chorvátskym jazykom sú minimálne? Hlavne, nech sa pod jednou strechou učí v dvoch smenách – z dvoch typov učebníc a pod dozorom desiatky ministrov školstva. Každý z kantónov vo Federácii BaH musí mať totiž toho svojho. Školstvo sa tak nerieši na celoštátnej úrovni, ale v regiónoch. Potom je ťažké dohodnúť sa na akejkoľvek vyučovacej stratégii či kurikulu.

Na čom budovať spoluprácu medzi nespolupracujúcimi

Každý, kto sa snaží pochopiť nepochopiteľné – teda dôvody, ktoré ľudí na Balkáne doviedli až ku krvavým nepokojom, by mal aspoň deň stráviť v spoločnosti päťdesiatročnej lekárky Ljuljjety Goranci Brkić. Vziať na jej prednášku pätnásť dvadsaťročných študentov a študentiek odboru Medzinárodné rozvojové štúdiá z Palackého univerzity, ktorí sa ešte len oťukávajú v témach dodržiavania ľudských práv či budovania mieru v post-konfliktných regiónoch, bolo dôležitým bodom programu letnej terénnej exkurzie do BaH. A najmä prínosom pre všetky zúčastnené strany.

Doktorka Brkić dokáže v pútavom hodinovom monológu zaujať, nahnevať, rozplakať, ale najmä presvedčiť o dôležitosti svojej práce. Veľkú časť svojho osobného i pracovného života dobrovoľne zasvätila snahe o vysporiadanie sa s vojnovými stigmami v rodnej krajine. Spolu s kolegom Nebojsom Šavijom-Valhom zo sarajevskej organizácie Nansen Dialogue Centre (NDC) sa snaží viesť vzdelávacie semináre pre verejnosť rôzneho veku, národnosti či postavenia, a tak pohnúť myslením v spoločnosti. Aspoň o kúsoček. Obaja veria v myšlienky laureáta Nobelovej ceny za mier a zakladateľa nórskeho NDC, Fridtjofa Nansena, ktorý už pred sto rokmi uviedol, že „iba na láske k susedom, vzájomnosti, ústretovosti a dôvere môže byť vybudovaná všetka ľudská spolupráca”.

Dosiahnuť onú vytúženú spoluprácu medzi nespolupracujúcimi stranami a zabezpečiť tak potrebné zmierenie, akceptáciu aj vyššiu formu tolerancie v multietnickej krajine, akou Bosna a Hercegovina je, môže byť náročné. Ale nie nemožné. O výsledkoch seminárov, zameraných na scitlivovanie obyvateľstva formou interetnického dialógu a interkultúrnej komunikácie, chodí pani Brkić prednášať aj mimo BaH. Zahraniční kolegovia by radi videli implementáciu jej pedagogického prístupu aj v Izraeli a Palestíne alebo v Severnom Írsku, kde ide o pretrvávajúci konflikt skôr náboženského ako etnického charakteru.

Stredna skola v mestecku Stolac a aktivity NDC-foto Boba M. Baluchova

Stredoškoláci z mesta Stolac diskutujú s vysokoškolákmi z Olomouca o dodržiavaní ľudských práv. Foto: Boba M. Baluchová

Postaviť sa školskej segregácii

Študenti a študentky z olomouckej univerzity, ktorí raz pravdepodobne budú pracovať ako humanitárni či rozvojoví pracovníci v krajinách globálneho Juhu, navštívili (v rámci terénnej exkurzie do BaH) aj miesta, kde to s komunikáciou úplne beznádejne nevyzerá. Práve vďaka aktivitám pobočiek organizácie Nansen Dialogue Centre.

Ukážkovým príkladom je mestečko Stolac neďaleko Mostaru, kde sa do spoločných voľnočasových aktivít mimo predpísaných syláb zapájajú desiatky študentov z miestneho gymnázia, pričom je jedno – z ktorej z národnostných menšín, resp. väčšín pochádzajú, a v ktorej z dvoch smien študujú. Doležité je, že sa navzájom zhovárajú, učia sa o ľudských právach a spoločne organizujú eventy, opravujú lavičky v parku, či grafitmi prekrývajú nenávistné nápisy na budovách v meste.

Mládež, azda najdôležitejšia cieľová skupina vzdelávacích procesov Nansen Dialogue Centier, dáva čoraz viac o sebe vedieť. Pred rokom napríklad v meste Jajce miestni stredoškolskí študenti a študentky (bez ohľadu na etnickú príslušnosť) spoločne reagovali proti rozhodnutiu zastupiteľstva Stredobosnianskeho kantónu – segregovať ich školu na moslimskú, teda bosniansku časť a časť chorvátsku. Títo mladí už jednoducho nechcú študovať oddelene a fungovať ďalej bez odpovedí. Budúci rok po voľbách sa ukáže, nakoľko bol ich hlas vyslyšaný.

Ostro vyjadrený nesúhlas proti školskej segregácii zo strany spomínanej stredobosnianskej mládeže možno oprávnene považovať za „úspech“ Nansen Dialogue Centra. Podobných úspechov by sme chceli v regióne, pochopiteľne, vidieť čo najviac. No na vnútorný prerod tak členitej spoločnosti, dlhodobo žijúcej v strachu a živenej dezinformáciami zo strany politikov, budú potrebné minimálne dve ďalšie desaťročia.

Text a foto: Boba Markovič Baluchová (#MediaAboutDev; Stolac, Bosna a Hercegovina)

About Media about Development

Writing hope-based stories and reporting about global challenges, international development topics, community development projects (in Slovak, Czech and English language)
This entry was posted in development cooperation, development education, global problems, human rights, Intl development studies, media, NGOs' work, personal development and tagged , , , , , , , , , , , , , . Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s