Preskúmať post-soc nostalgiu a rodové stereotypy do Arménska

Do hlavného mesta Arménska som vycestovala kvôli medzinárodnej konferencii a tréningu, zameranému na témy, týkajúce sa rodových otázok a perspektív. S kolegami sme absolvovali niekoľko organizovaných túr po meste a snažili sme sa z rozhovorov s miestnymi dozvedieť viac o rodovej ne)rovnosti v praxi. Na základe pár citlivých otázok sme zistili, ako sú úlohy mužov a žien sociálne rozdelené, ako vážna je problematika domáceho násilia v krajine, aj ako prebieha moderné rande v arménskej spoločnosti.

Rodové a iné stereotypy v Arménsku

Navštívila som niekoľko miestnych arménskych mimovládok (Women’s Resource Center of Armenia a Public Information and Need of Knowledge), ktoré nie sú lokálnymi ľuďmi prijímané dvakrát vrelo. Tém feminizmu aj LGBTQI+ sa tu niektorí ľudia doslova boja. No vedeli ste, že arménska spisovateľka a diplomatka, Diana Abkar, bola prvou ženskou veľvyslankyňou na svete (v roku 1920)? Aspoň nejaké prvenstvo…

Počas rozhovorov s arménskymi občanmi sme často počúvali, ako by mali byť ženy krásne (a starať sa doma o rodinu), zatiaľčo muži musia byť hlavne silní – zarábajúci peniaze v biznise. Na arménskej spoločnosti ma však zarazilo, ako vysoko je v rebríčku potratov, motivovaných „nesprávnym“ pohlavím. O tomto smutnom fenoméne uprednostňovania chlapcov (pokračovateľov rodu, budúcich vojakov, ochrancov krajiny) sa hovorí v súvislosti s Čínou a Indiou, ale o tisícoch nenarodených dievčat v rámci tohto eurázijského regiónu som doteraz nevedela.

Priprava armenskeho chleba-Foto Roman Hajduk copy.jpg

Krajina nevyriešených sporov so susedmi

Jerevan má niečo cez milión obyvateľov, čo predstavuje asi tretinu celkového obyvateľstva Arménska. To bolo v rokoch 1922 až 1991 súčasťou Sovietskeho zväzu, čo vidieť nielen na architektúre a verejných priestranstvách, ale aj počuť z rozhovorov so staršími ľuďmi. Akási nostalgia za bývalými časmi tam stále pretrváva.

Arménsko má veľmi komplikovanú, často smutnú a dodnes nevysporiadanú históriu. Ako príklad možno uviesť arménsku genocídu, ktorá začala 24. apríla 1915, trvala do roku 1918 a mala za následok vyhladenie jeden a pol milióna Arménov Turkami. Ide o krvavé dedičstvo brutality Osmanskej ríše, ktorá dodnes trápi nielen potomkov tých, ktorí prežili, ale aj samotných Turkov, ktorí dodnes toto zverstvo popierajú.

Vždy si treba dvakrát rozmyslieť, či chcete v rámci svojej krátkej návštevy tejto post-socialistickej krajiny zájsť aj do Náhorného Karabachu. Toto územie je lákavé i nebezpečné zároveň. Ak to chcete risknúť, najprv si zistite, či tam v nedávnom období nedošlo k nejakej prestrelke. Tiež si dobre rozmyslite, s kým sa do debaty o tomto zabudnutom, no stále pretrvávajúcom konflikte – boji o územie a identitu medzi Arménmi a Azerbajdžancami pustíte. Našťastie, toto susedské nepriateľstvo medzi Arménskom a Azerbajdžanom prebieha skôr na politickej, ako na medziľudskej úrovni. Každý Armén má nejakého príbuzného či kamaráta v susednej krajine a naopak.

klastory-a-chramy-vsade-foto-ramazan-aygat-copy

Prepojenie pohanského sviatku s kresťanským

Vo výčte možných sporov a potenciálnych slovných potýčok možno pokračovať. Vhodnou témou je lokalizácia hory vulkanického pôvodu: Ararat. Ide o národný symbol Arménska, o ktorom sa traduje, že tam odpočíval aj Noe so svojou archou. Ak budete popíjať arménsky koňak, pivo či víno (všetky sú naozaj lahodné) v miestnom lokále, vyhnite sa otázke – na koho území toto pohorie so snehovou pokrývkou na vrcholku leží. Na základe rôznych politických výmen medzi susedmi z minulosti totiž vrch teritoriálne prináleží Turecku. Ale Arméni to ťažko príjimajú.

Arménsko ako prvá krajina adoptovalo kresťanstvo za svoje oficiálne štátne náboženstvo a nie náhodou tu viera zohráva dôležitú úlohu. Iné náboženstvá a menšiny sú zastúpené len v pár percentách. Porozumieť hovorenému slovu v oficiálnom jazyku (zvukovo pripomínajúcom mix rumunčiny a arabčiny) je problematické a písanému v originálnej, akoby kudrlinkovej abecede ešte ťažšie. Domáci našťastie vedia po rusky a polovica dospelých sa dohovorí aj po anglicky.

Začiatkom júla som mala tú smolu, že som bola v centre Jerevanu, keď sa oslavoval pohanský (neskôr adoptovaný aj cirkvou) sviatok vody – Vardavar. V ten deň je vonku dovolené takmer všetko, a tak na vás policajti aj taxikári strieľajú z vodnej pištole, tínejdžeri vás oblievajú kýblami vody z fontány. Slovenské slávenie veľkej noci je oproti tomuto nič. Počas Vardavaru je dobré nebrať si so sebou mobil, alebo ho treba poriadne zabaliť spolu s dokladmi a peniazmi do plastového sáčku. Miestni si na zahraničných návštevníkoch a najmä návštevníčkach zgustnú. A hoci bolo vonku horúco, moje premoknutie do nitky sa pretavilo do nepríjemnej angíny.

predaj-armenskych-pochutok-copy

Živé a neživé suveníry

Pred svorkami chlapcov s vedrami vody sme sa skryli na tradičnom trhovisku so suvenírmi, kam si mladí ísť netrúfli. Tu sa predávali ikony svätých, biblie viazané v koži, vyrezávané kríže a zdobené ružence. V centre je niekoľko parkov, ktoré sú vždy doplnené sochou národného hrdinu v nadživotnej veľkosti a kamenné fontány z čias komunizmu. Vodou a rezanými kvetmi sa tu veru doslova plýtva. Socialistický duch v myslení a odievaní niektorých Arménov pretrváva.

Po roku 2000 sa spoločenský (najmä nočný) život obyvateľstva hlavného mesta výrazne zmenil. Po večeroch sa húfne vysedáva v uliciach a na terasách, pozerá sa na tancujúcu fontánu a pije sa pomerne lacný alkohol. EU a USA sa predháňajú v tom, kto bude mať v Jerevane viac administratívnych budov, obchodov aj pobočiek mimovládok. V podzemí mesta už objavíte butiky s handrami a šperkami, ktoré ani v Bratislave nenájdete. Nakupujú v nich zväčša partnerky diplomatov a pracovníčky nadnárodných organizácií.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Roman Hajduk, Ramazan Aygat

Posted in global problems, minority issues | Tagged , , , | Leave a comment

V súťaži Media4Dev uspel článok z dielne MediaAboutDev

Platforma MVRO i tento rok zorganizovala súťaž “Dôstojný život pre všetkých”. Do výberu víťazných fotografií a novinárskych prejavov sa dostali aj ukážky zo zodpovednej rozvojovej žurnalistiky z dielne DocUnion / MediaAboutDev. Ocenený článok o fenoméne migrácie a utečenectva z pohľadu IOM si možno prečítať tu.

15036427_10154715169759800_3836827267288656078_n

Výstava fotiek a článkov bude putovať Slovenskom v rámci Rozvojového dňa a Ne)udržateľnej párty na jeseň. Viac info tu.

Text a foto: archív Platforma MVRO / DocUnion

Posted in development education, global problems, media, migration, Uncategorized | Tagged , , , , , , , | Leave a comment

Rural Women of India

15 October is International Day of RuralWomen. Empowering these women is a pre-requisite to fulfilling the global goals. On our MediaAboutDev fanpage there are some photos of brave rural women (supported by Indian NGOs: Gram Vikas & Bala Vikasa).

Photos: Boba Markovic Baluchova, India, autumn 2015

Posted in community development, leadership, NGOs' work, Uncategorized | Tagged , | Leave a comment

Žena na indickom vidieku: bojovníčka s vdovskou stigmatizáciou

V dôsledku pretrvávajúcich tradícií v dedinách okresu Warangal stále panujú hanlivé povery a mýty okolo žien, ktoré stratili manželov. Vdovám nie je dovolené zapojiť do života miestnej komunity. Bez toho, že by sa niečím previnili, čelia sociálnemu vylúčeniu. Každá tretia z nich uvažuje o samovražde.

b_markovic_2015_indiaiii

Práve preto sa indická mimovládka Bala Vikasa snaží bojovať s týmito poverami, šíriť osvetu a podporovať stovky ovdovelých žien. Ženy, ktoré prešli tréningom na povzbudenie aktívnej účasti v komunite či rozvoj zručností, tak čelia odsúdeniu a prekážkam s väčšou odvahou, nachádzajú si ľahšie prácu (ako žena na fotografii, vyrábajúca a predávajúca organické zubné kefky). Z päťsto žien v programe sa tridsať dokonca znovu vydalo.

Text a foto: Boba Markovič Baluchová (Media About Development / DocUnion NGO)

Posted in community development, development cooperation, global problems, minority issues, NGOs' work, social inclusion | Tagged , , , , , | Leave a comment

Boba Markovič Baluchová o rozvojovej problematike a zodpovednom blogovaní

Boba Markovič Baluchová (editorka webu Media about Development, zakladateľka OZ DocUnion, koordinátorka OZ Pluto, komunikačná konzultantka pre UNDP a lektorka na Katedre rozvojových štúdií Univerzity Palackého) bola v lete hostkou Štefana Chrappu v rozhlasovej relácii o knihách – Ars Litera na Rádiu Devín.

Univerzitná pedagogička, ale predovšetkým rozvojová novinárka hovorí o zodpovednom písaní o ľuďoch a situáciách z krajín s nižšími príjmami, o zodpovednom blogovaní, o svojej skúsenosti terénnej rozvojovej pracovníčky v Keni, no najmä o knižných tipoch – kvalitnej literatúre, ktorá môže napomôcť súčasnú spoločnosť a globálne problémy nielen pochopiť, ale aj riešiť. Reláciu RTVS: #ArsLitera si možno vypočuť tuto.

letna-skola-rozvojovej-spoluprace-up-2015

Posted in development cooperation, development education, global problems, media, NGOs' work | Tagged , , , , , , , , , , , , , , | Leave a comment

Žena na indickom vidieku: vypočutý hlas v rámci komunity

100% inkluzívnosť, ale aj rodová a sociálna spravodlivosť patria medzi hlavné požiadavky programu MANTRA indickej mimovládky Gram Vikas pred samotným začatím budovania vodovodu, toaliet a kúpelní. V obci Haradango, kde bol program úspešne implementovaný, muži a ženy prijali obohacujúcu úlohu, ktorú ženy zastávajú aj mimo svojich rodín. Ženy prevzali zodpovednosť za údržbu a kontrolu používania vodovodu a toaliet, rovnako ako interakcie s vládnymi úradníkmi, bankami a ďalšími zainteresovanými aktérmi.

b_markovic_2015_indiaii

Na fotografii hrdo víta obyvateľka Haradango zahraničnú monitorovaciu skupinu. Po prvý raz majú i najchudobnejšie ženy obce – vdovy či zástupkyne kasty Dalit – nedotknuteľných pocit, že ich hlas je vypočutý a má svoju váhu. Tým sa buduje nielen dôvera a sociálna súdržnosť v komunite, ale udržateľnosť programu.

Text a foto: Boba Markovič Baluchová (Media About Development / DocUnion NGO)

Posted in community development, development cooperation, global problems, minority issues, NGOs' work | Tagged , , , , , , | Leave a comment

Žena na indickom vidieku: nasledovníčka Mahátma Gándhího

Podľa otca indického národa, Mahátma Gándhího je “sanitácia dôležitejšia ako politická nezávislosť”. Jeho úmyslom bolo zabezpečiť pre každú domácnosť prístup k čistej vode a sanitácii. India je nazývaná hlavným miestom otvorenej defekácie – takmer 638 miliónov sa chodí stále vyprázdňovať na otvorené priestranstvo. Keďže vykonávanie veľkej potreby mimo záchodov predstavuje začarovaný kruh choroby a chudoby, indická vláda sa zaviazala zabezpečiť sanitáciu v celej krajine do roku 2022. Pri súčasnom sanačnom pokrytí to bude dosť náročné, nie však nereálne.

b_markovic_2015_indiai

Indická mimovládka Gram Vikas s programom MANTRA má na svojom konte desiatky príkladov dobrej praxe, pričom používa tému bezpečnej vody a hygienických zariadení ako východzí bod pre integrovaný rozvoj obcí v štáte Odisha. Na fotografii je obyvateľka obce Haradango – členka monitorovacej skupiny, ktorá kontroluje, či všetci obyvatelia v dedine pravidelne používajú svojpomocne postavené toalety a kúpelne, a či ich udržiavajú v čistote.

Text a foto: Boba Markovič Baluchová (Media About Development / DocUnion NGO)

Posted in community development, global problems, healthcare, minority issues, NGOs' work | Tagged , , , , , | Leave a comment