Boba Markovič Baluchová – rozhovor pre blog YJTE2015

YJTE: Ako ste sa Vy dostali do kontaktu s písaním a žurnalistikou?

BMB: Počas štúdia na svojej prvej vysokej škole (prírodovedného smeru: štúdium geológie na PriF UK) som začala pracovať v internetovom študentskom rádiu TLIS v Mlynskej doline. Bavilo ma robiť rozhovory s občianskymi aktivistami a aktivistkami, ľuďmi z mimovládok a názorovými vodcami. Začala som tiež písať hudobné a filmové recenzie, reportáže z ciest. Prax ma naučila veľa, ale chcela som si doplniť aj teóriu. Prirodzene nasledovalo magisterské štúdium na Katedre žurnalistiky FiF UK v Bratislave, postgraduálne štúdium v Trnave aj v zahraničí. Písanie a rozprávanie ma dodnes živí…

YJTE: Ak sa Vám podarilo zmeniť písaním a publikovaním niečo, čo to bolo?

BMB: Pokým som osobne nenavštívila africký kontinent a nezačala pracovať ako terénna rozvojová pracovníčka v Keni, čítala som v najrôznejších médiách o rozvojových krajinách citovo angažované texty, snažiace sa zahrať na city čitateľov a čitateliek a získať financie na konkrétny projekt konkrétnej organizácie. Po osobnej skúsenosti z terénu som rozposielala vlastné reportáže a analýzy do slovenských redakcií, ale “success stories” či objektívne novinárske prejavy bez stereotypov veľmi publikovať (ani moji bývalí spolužiaci či spolužiačky) nechceli. Tak som začala blogovať, čím som menila pohľad na rozvojový svet a prácu rozvojových pracovníkov u širšej slovenskej verejnosti. Dostala som kopec zaujímavej spätnej väzby, cítila som, že to má zmysel. Séria blogov “Lekcie rozvoja” nakoniec získala Novinársku cenu za rok 2013.

Boba Markovic Baluchova's lecture on Vulnerable groups in media: Stereotypes and responsible journalism at YJTE2015

Boba Markovic Baluchova’s lecture on Vulnerable groups in media: Stereotypes and responsible journalism at YJTE2015

YJTE: Akú má podľa Vás hodnotu žurnalistika dnes?

BMB: Novinárčina nie je len povolanie, ale aj služba verejnosti. V dnešnej spleti výlevov na sociálnych sieťach nielen mladí ľudia, ale aj naši rodičia či starí rodičia potrebujú kvalitnú žurnalistiku. Držím prsty českému týždenníku Respekt a slovenskému Denníku N, ktoré sa snažia o vyvážené spravodajstvo i publicistiku. Viac z domácej tlače čítať nestíham. Zvedavá som na nový investigatívny tím skvelého novinára Mareka Vagoviča, ktorý vedie v Aktuality.sk. Čo sa týka zodpovednej rozvojovej žurnalistiky, ktorej sa primárne venujem, tak vďaka práve prebiehajúcemu Európskemu roku rozvoja sa kopec dobre spracovaných tém dostalo konečne do širšieho povedomia. Hoci skôr v ČR, ako v SR.

YJTE: Akú bude mať o 10 rokov?

BMB: Stále nesmierne dôležitú. Len v záplave facebookovských postov a akože novinárskych textov sa bude človek horšie orientovať. Ak máte za sebou mediálny tréning, viete si minimálne overiť zdroje a rozoznať mienkotvorné médium od tabloidu. Lenže to nedokážu všetci. Pozrite si, čo dnes ľudia zdieľajú na sociálnych sieťach v súvislosti s utečeneckou krízou a migrujúcimi ľuďmi po Európe… Keď koncipujem svoje texty, stále si predstavujem ako finálnu prijímateľku môjho posolstva: tradičnú babičku kdesi na vidieku. Ak tomu porozumie ona, mohli by aj ostatní. Nechcem zbytočne v textoch mudrovať a súťažiť s čitateľom – kto má viac načítané a kto použije vo vete viac cudzích výrazov…

YJTE: Akú silu a dosah môže mať mládežnícka konferencia ako YJTE 2015?

BMB: Zdieľanie skúseností v medzinárodnom tíme je na nezaplatenie. Pred pätnástimi rokmi by som si ja pre takúto možnosť nohy dolámala, J. Koncipovanie textov v cudzom, nie materinskom jazyku je vždy veľká výzva i lekcia. Ako pedagogička budem s nadšením sledovať komunikáciu a tvorivý proces v konkrétnych skupinkách, mini-redakciách týchto mladých ľudí. Teším sa na brainstorming tém (platných v globálnom, ale aj lokálnom, V4 meradle) – ako sa baby a chalani popasujú s témami ich článkov.

Boba Markovič Baluchová and her focus on responsible Development journalism

Boba Markovič Baluchová and her focus on responsible Development journalism

YJTE: Na ktoré stereotypy sa najviac hneváte?

BMB: Na každý jeden, ktorý objavím. V novinárskych textoch nemajú totiž čo robiť (pokiaľ ich autor práve nevyvracia, resp. neuvádza fakty na pravú mieru). Mrzí ma, ak novinári a novinárky svojou nevedomosťou a nedostatočnou prípravou dokážu podporiť nejaký stereotyp, mýtus o konkrétnej skupine ľudí. Čo sa týka mojej témy v rámci rozvojovej žurnalistiky, tak všetky bludné historky o tzv. Afričanoch, ktorí sú všetci do jedného leniví, chudobní, negramotní, odkázaní na pomoc, majú AIDS atď..

YJTE: Vedeli by ste vypichnúť stereotyp, ktorý funguje v médiách všetkých krajín V4?

BMB: Momentálne asi musím spomenúť tému migrácie a najmä mediámi neprofesionálne spracovávanú utečeneckú krízu; šírenie paniky a strachu smerom k čitateľskej obci. Nemám na mysli len mýty o týchto ľuďoch (utekajúcich pred vojnou a prenasledovaním), ale aj redakciami použité ilustračné fotografie, voľbu titulkov a skresľovanie číselných údajov, alebo použitie informácií bez kontextu. Prekvapuje ma, že aj zahraničné médiá si stále mýlia fenomén obchodovania s ľuďmi s prevádzačstvom. A znepokojuje ma, že naše domáce médiá majú stále problém s odlíšením pojmov: migrant, utečenec, žiadateľ o azyl. Najviac do nepríčetnosti ma vytáča použitie nelogického spojenia: nelegálny migrant…

YJTE: Čo nám na konferenciu prinesiete a s čím participanti odídu po Vašom workshope?

BMB: Môj workšop bude zameraný na uvedomenie si vlastných predsudkov (a následné búranie stereotypov) počas mediálneho pokrývania zraniteľných skupín: detí, žien, ľudí so špeciálnymi potrebami, vnútorne presídlených ľudí atď.. Budem sa snažiť svoju prednášku a príklady z krajín z Globálneho Juhu pretaviť do lokálneho, resp. vyšehradského kontextu. Ukážeme si pozitívne, no najmä negatívne príklady z praxe – zanalyzujeme etickosť, resp. neetickosť či morálne dilemy aj manipuláciu v daných príspevkoch. Predstavíme si etické kódexy, ktoré by mali redakcie, ale aj konkrétne mimovládne organizácie či mladí cestovatelia, ako aj dobrovoľníci dodržiavať.

YJTE: Čo by ste si chceli odniesť Vy z YJTE 2015?

BMB: Spätnú väzbu od účastníkov a účastníčok nielen z ČR a SR (kde väčšinou prednášam). Keďže na tému prepojenia rozvojovej problematiky a mediálnej produkcie práve dokončujem dizertačnú prácu – reakcie, komentáre budú pre mňa veľmi dôležité. Teším sa aj na ostatné témy ďalších spolurečníkov, lektorov a lektoriek (v programe som videla tému migrácie, investigatívnej žurnalistiky)…

The posters from group work during Boba's workshop about ‪‎media‬ coverage of vulnerable groups in ‪V4‬ countries.

The posters from group work during Boba’s workshop about ‪‎media‬ coverage of vulnerable groups in ‪V4‬ countries.

YJTE: Ktoré témy v médiách chýbajú?

BMB: Všeobecne mi chýbajú pozitívne správy. Ak to opäť stočím do mojej oblasti rozvojovej žurnalistiky, tak príklady dobrej praxe, reportáže z úspešných projektov v teréne. Zväčša sa dozviete o počtoch obetí po zemetrasení (napríklad v Nepále), o nasledujúcej humanitárnej kríze – pošlete peniaze na vyhlásenú zbierku. Ale už sa nedozviete – ako boli vaše financie použité, ako vyzerá krajina po niekoľkých mesiacoch od katastrofy. Málokedy si v denníku či týždenníku prečítate, ako prebieha obnova krajiny, ktoré naše organizácie tam spolu s lokálnymi partnermi realizujú projekty rozvojovej spolupráce.

YJTE: Vedeli by ste charakterizovať novinára tromi slovami?

BMB: Nikdy nepodliezť laťku; alebo Nestratiť chrbtovú kosť; alebo Neuspokojiť sa s priemerom; alebo Venovať čas príprave… Stačí si len vybrať jedno zo spojení.

Text/otázky rozhovoru a foto: YJTE2015

Posted in Uncategorized | Tagged , , , , , , , , , , | Leave a comment

V správny čas na správne miesto – v rámci EÚ roku rozvoja do Moldavska

Do programovej krajiny oficiálnej rozvojovej pomoci ČR aj SR sa vybrala skupina mladých ľudí z Palackého univerzity, venujúca sa v rámci svojho štúdia medzinárodnému rozvoju. Na exkurziu po stopách zaujímavých projektov rozvojovej spolupráce si vybrali najlepší čas – koniec implementačného obdobia v rámci Európskeho roku rozvoja.

Keď sa opýtate človeka v SR, ČR alebo v ktoromkoľvek inom členskom štáte EÚ: akej téme je zasvätený rok 2015 v rámci EÚ – správnej odpovede sa nie vždy dočkáte. Aj to je jeden z cieľov kampane Európskeho roku rozvoja – zvýšiť povedomie o potrebe a efektívnej implementácii projektov rozvojovej spolupráce v rozvojových krajinách. Zároveň sa ľudia, napríklad študenti a študentky Katedry rozvojových štúdií (KRŠ) Palackého univerzity v Olomouci, naučia viac kriticky myslieť o medzinárodnom rozvoji a hodnotení impaktu jednotlivých projektov na lokálnu komunitu – napríklad v Moldavsku. Práve do tejto programovej krajiny slovenskej i českej oficiálnej rozvojovej pomoci sa v septembri vybrala pätnástka študentov a študentiek spolu s tromi pedagogičkami z Katedry rozvojových štúdií (KRŠ) Palackého univerzity. Vďaka podpore od Českej rozvojovej agentúry (ČRA) v rámci aktivít Európskeho roku rozvoja to bolo pre nich finančne únosné. V rámci ponávratových aktivít potom účastníci a účastníčky terénnej exkurzie zorganizovali prezentácie, výstavy fotiek o tejto krajine a napísali články o svojej skúsenosti z tohto menej rozvinutého štátu.

Diskusia študentov a študentiek KRŠ Univerzity Palackého s veľvyslancom SR v Moldavsku.

Diskusia študentov a študentiek KRŠ Univerzity Palackého s veľvyslancom SR v Moldavsku.

Reforma verejných financií podľa slovenského vzoru

Mladí ľudia z Palackého univerzity v rámci svojej exkurzie navštívili vládne, mimovládne i nadvládne inštitúcie v Moldavsku. Mali sa možnosť stretnúť so zástupcami Delegácie EÚ v Moldavsku, Rozvojového programu OSN (UNDP), ale o minulosti aj budúcnosti Moldavska hovorili aj s pánom veľvyslancom ČR v Moldavsku, ako aj s veľvyslancom SR v Kišiňove. Zaujímal ich boj s korupciou, vyriešenie konfliktu v transnistrii, možnosti vstupu Moldavska do EÚ, prílev investorov či turistov do Moldavska, ako aj nastavenie reforiem v krajine.

Slovenská reforma verejných financií je vďaka Ministerstvu financií SR a UNDP pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov transformovaná a implementová v Moldavsku (v podobe programu „Verejné financie pre rozvoj“) ako súčasť oficiálnej rozvojovej pomoci SR už niekoľko rokov. Cieľom je podporiť implementáciu programového rozpočtovania vo verejnej správe, ako aj vytvoriť podmienky pre udržateľný rozvoj kapacít. Dôležité pre úspešnosť programu je osvojenie si vlastníctva reformnej agendy moldavskou stranou.

Protestujúci ostávali počas septembra na námestí Štefana Veľkého v stanoch.

Protestujúci ostávali počas septembra na námestí Štefana Veľkého v stanoch.

Keď dospelí migrujú za prácou do EÚ

Dekonta, a.s. síce nie je mimovládna organizácia, no v Moldavsku už zrealizovala niekoľko zaujímavých projektov, zameraných na nápravu ekologických záťaží po pôsobení pesticídov, alebo sanáciu letiska v Marculesti, znečištovaného roky ropnými látkami. Okrem sektorovej priority: ochrany životného prostredia je dôležitá aj priorita sociálnej infraštruktúry. V oblasti zdravotníctva a sociálnej starostivosti je v Moldavsku jedna z najúspešnejších mimovládnych organizácii česká Charita so sídlom v Kišiňove. Svoje projekty zameriava na ľudí v núdzi, ktorí si potrebnú starostlivosť nedokážu zabezpečiť. Ide o opustených starších ľudí, ľudí so špeciálnymi potrebami či maloletých klientov, o ktorých sa nemá kto starať. Dospelí obyvatelia Moldavska totiž odchádzajú na celé mesiace za prácou do okolitých štátov a o potomstvo sa starať nemôžu. Posieľajú domov len tzv. remitencie, z ktorých potom žije celá zvyšná rodina.

Charita má v niekoľkých regiónoch Moldavska rozbehnuté projekty, zamerané na sekundárnu prevenciu u ochorenia cukrovky, integráciu moldavských migrujúcich ľudí naspäť domov. Zaujímavý je takisto projekt rozvoja pestúnskej starostlivosti (systém náhradných rodín) či projekt rozvoja domácej starostlivosti, ktorý mali možnosť študenti a študentky KRŠ osobne navštíviť.

Prezentácia zdravotníckych prístrojov a pomôcok z projektu Charity ČR v Kišiňove.

Prezentácia zdravotníckych prístrojov a pomôcok z projektu Charity ČR v Kišiňove.

Výchova budúcich lídrov medzi moldavskými tínejdžermi

Študetnti a študentky KRŠ počas desaťdňovej terénnej exkurzie mali možnosť takisto navštíviť aj jednu z dvoch autonómnych oblastí Moldavska – Gagauzsko. Komunitná organizácia Ograda Noastra, zameriavajúca sa na inklúziu a podporu aktivít menšín v Moldavsku, má oprávnene jeden zo svojich projektov tiež v tejto oblasti. Ide o vzdelávacie aktivity, tréningy pre budúcich lídrov či líderky, s dôrazom na aktívnu participáciu a komunitné organizovanie.

Na rovnakom mieste – na strednej škole vo Vulcanesti možno objaviť aj projekt, financovaný z prostriedkov ČRA (vďaka projektu Charity). Práve vďaka včasnej podpore talentu a vzdelávaniu v globálnych súvislostiach môžu vyrásť z gagauzských tínejdžerov uvedomelé, kriticky mysliace individuality. Stačí k tomu naozaj málo.

Plán aktivít gagauzských študentov a študentiek vo Vulcanesti.

Plán aktivít gagauzských študentov a študentiek vo Vulcanesti.

Text: Boba Markovič Baluchová (KRS, Univerzita Palackého, Olomouc, ČR)

Foto: Kateřina Procházková, Boba M. Baluchová (KRS, Univerzita Palackého, Olomouc)

EYD2015Tento dokument byl vyprodukován s finanční podporou Evropské unie. Za obsah dokumentu odpovídá autorka z KRS PřiF UP v Olomouci a za žádných okolností nemůže být považován za pozici Evropské unie.

Posted in Uncategorized | Tagged , , , , , , , , | Leave a comment

Študenti a študentky rozvojových štúdií o vzťahoch EÚ a Moldavska

Moldavsko má stále záujem o integráciu do európskych štruktúr. O tom, ako momentálne vyzerajú vzťahy EU-Moldavsko, mohli na jeseň diskutovať študenti a študentky z Katedry rozvojových studií Univerzity Palackého v Olomouci priamo na pôde Delegácie EÚ v Kišiňove – počas svojho týždenného “field tripu” po stopách rozvojových projektov v Moldavsku.

Naplánovať program terénnej exkurzie do Moldavska pre študentov a študentky medzinárodných rozvojových štúdií tak, aby bol zaujímavý, výstižný a aby mladí ľudia zároveň porozumeli realizácii projektov rozvojovej spolupráce v širšom i užšom kontexte – nie je jednoduché. Pedagogičky z Katedry rozvojových štúdií na Univerzite Palackého (UP) našťastie majú dlhodobé skúsenosti s organizovaním podobných výjazdov do prioritných krajín zahraničnej rozvojovej spolupráce (ZRS) Českej republiky. A tak aj jesenná exkurzia do Moldavska (vďaka podpore ČRA v rámci Európskeho roku rozvoja) naplnila očakávania budúcich terénnych rozvojových pracovníkov či diplomatov. Za týždeň sa mohli stretnúť a otvorene diskutovať o výzvach aj problémoch Moldavskej republiky s predstaviteľmi medzinárodných, národných aj lokálnych organizácií – pričom nešlo len o ľudí z mimovládneho či zo súkromného sektora, ale aj o diplomatov a pracovníkov rozvojového programu OSN (UNDP), českej a slovenskej ambasády v Moldavsku, či Delegácie EÚ v Moldavsku. Práve Delegácia EÚ v Moldavsku pre nás pripravila najdlhší program – na niekoľko kľúčových tém, s najviac rečníkmi.

Krehká pro-európska nálada bola naštrbená únikom miliardy dolárov z 3 moldavských bánk.

Pro-európska nálada bola pred časom naštrbená únikom miliardy dolárov z 3 moldavských bánk.

Otvorene o výzvach pre Moldavsko

Vedúci pracovník politickej a ekonomickej sekcie ponúkol študentom UP prehľad historických udalostí, ovplyvňujúcich politickú situáciu v Moldavskej republike dodnes. Pre študentov rozvojových štúdií vysvetlil podstatu Východného partnerstva, EÚ susedskej politiky, asociačnej dohody, liberalizácie vízovej povinnosti, hovoril aj o tranzičnom procese Moldavska smerom do EÚ.

Aby mohlo Moldavsko začat plánovať svoj vstup do EÚ, musí čeliť výzvam, ktoré nie sú jednoduché, krátkodobé, rýchle, ani lacné. Treba nahlas hovoriť o probléme politickej nestability, o nevyriešenom konflikte z roku 1991 a s ním spojenej oblasti Transnistrie, pričom treba spomenúť ešte aj nestabilný finančný sektor, či oblasť podnikania a justície.

Úvod do histórie Moldavska a moldavsko-európskych vzťahov.

Úvod do histórie Moldavska a moldavsko-európskych vzťahov na pôde Delegácie EÚ v Moldavsku.

Ako protesty ovplyvňujú smerovanie krajiny

Študenti UP sa predstaviteľov Delegácie EÚ v Moldavsku otvorene pýtali na to, čo videli v uliciach Kišiňova počas svojich prechádzok mestom – na tisícky protestujúcich ľudí na námestí Štefana Veľkého. Desiatky minút diskutovali o tom, ako mohla pred niekoľkými mesiacmi bez povšimnutia uniknúť miliarda dolárov z troch bánk. Reč padla aj na dôvody, prečo Európska komisia (EK) čiastočne pozastavila finančnú (rozpočtovú) podporu a prečo musí krajina riešiť situáciu s MMF.

Predstavitelia zdôraznili, že 60 miliónov eúr šlo z EK na odstránenie korupcie v tejto krajine. Diskutujúci sa zaujímali aj o to, ktoré reformy sú kľúčové pre konkurencieschopnosť a prílev investorov do Moldavska.

Protestujúci celý september stanovali pre moldavským parlamentom.

Protestujúci celý september stanovali pred moldavským parlamentom.

Nezdvojovať financie na rozvojovú pomoc

Vedúci sekcie operácií ponúkol prítomným zasa prehľad oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) EÚ smerom do Moldavska. Predstavil aj konkrétne operácie EK, ako: supplies, infraštruktúra, technická asistencia a poradenstvo, twinning, rozpočtová podpora, či granty pre občiansku spoločnosť.

Netreba zabúdať, že EÚ je najväčší donor ODA v Moldavsku, s príspevkom 131 miliónov eúr len na rok 2014. Európske projekty rozvojovej pomoci, resp. spolupráce sú koordinované s projektmi iných donorov v krajine tak, aby nedochádzalo k duplovaniu financovania.

Jedna z projektových manažérok predstavila študentom UP úspešné príbehy a príklady dobrej praxy z obdobia 2010-2014, keď EÚ pomocou priamej rozpočtovej podpory realizovala program ekonomickej stimulácie v rurálnych oblastiach Moldavskej republiky. Spomenula podporu podnikania u žien, ale aj povzbudenie aktívnej zodpovednosti za svoje okolie zo strany mládeže. Azda najzaujímavejší bol program „The PARE 1+1“, ktorý sa snažil podporiť návrat financií, resp. investícií od moldavských občanov naspäť do krajiny a naštartovanie domáceho biznisu.

Študenti a študenti Katedry rozvojových štúdií Palackého univerzity dostali odpovede na svoje otázky o súčasnej situácii v Moldavsku.

Študenti a študenti Katedry rozvojových štúdií Palackého univerzity dostali odpovede na svoje otázky o súčasnej situácii v Moldavsku.

Bezpečné cestovanie, štúdium v zahraničí

Ďalší z projektových manažérov EK naštartoval niekoľko dôležitých tém, o ktorých by sa dalo diskutovať celé dni. Nateraz musela študentom UP stačiť hodina, a preto otázky padali najmä smerom k riadeniu migrácie, vízovej povinnosti pre občanov Moldavska, ako aj správe hraníc. Nie každý si uvedomuje, že okolo 400 000 moldavských ľudí v produktívnom veku pracuje dlhodobo mimo Moldavska, zväčša v západoeurópskych štátoch. V roku 2010 sa naštartoval dialóg medzi EÚ a Moldavskom na tému liberalizácie vízovej povinnosti. Následný voľný režim pohybu mal podporiť mobilitu (legálnu a regulérnu) moldavských občanov, ktorí by doma nenechávali kvôli práci v zahraničí siroty, nezaopatrené potomstvo či starých ľudí.

Prítomným boli predstavené aj možnosti vzdelávania a podpory kultúry, či organizácie občianskej spoločnosti v Moldavsku prostredníctvom programov EÚ (v ČR už dosť známych): Erasmus Plus a Kreatívna Európa. Otázky študentov sa týkali aj podpory mladých ľudí v oblasti Transnistrie a úrovne vzdelávacieho systému na štátnych univerzitách v Moldavsku.

Posledný rečník v rámci celodenného nabitého prohgramu na pôde Delegácie EÚ v Moldavsku pre študentov UP zodpovedá za realizáciu Confidence building measures“. Hovoril o tom, ako sa snažia riešiť zamrznutý konflikt v Transnistrii – ako odstrániť strach, zasiaty v ľuďoch od čias komunizmu. Idea projektu je čeliť stereotypom, ako aj budovať dôveru a mosty spolupráce v oblastiach, ktoré nie sú politicky citlivé v konfliktných oblastiach (občianska spoločnosť, poľnohospodárstvo, obnova ciest atď.). Práve premyslené facilitovanie na oboch stranách konfliktu môže napomôcť vyriešeniu tohto problému.

Text a foto: Boba Markovič Baluchová (KRS, Univerzita Palackého, Olomouc, ČR)

EYD2015Tento dokument byl vyprodukován s finanční podporou Evropské unie. Za obsah dokumentu odpovídá autorka z KRS PřiF UP v Olomouci a za žádných okolností nemůže být považován za pozici Evropské unie.

Posted in development cooperation, development education, media | Tagged , , , , , , , , , , , , | Leave a comment

Na letnej škole sa naučiť, ako písať o rozvojových krajinách bez stereotypov

Začiatkom septembra príde na Letnú školu rozvojovej spolupráce do Olomouca prednášať zakladateľka OZ DocUnion a doktorandka na Katedre rozvojových štúdií Prírodovedeckej fakulty Palackého univerzity: Božena Markovič Baluchová. Vysokoškolským študentom, študentkám a širokej verejnosti sa pokúsi odprezentovať témy: Ako písať o rozvojových krajinách tak, aby sme nezranili ich obyvateľov; Ako vytvoriť mediálny obraz ľudí z rozvojových krajín bez stereotypov; Ako prepojiť rozvojovú s mediálnou problematikou a vyvarovať sa stereotypom. Pretože miliarda najchudobnejších je zraniteľná, no nie hlúpa!

V rámci dvoch štvorhodinových workshopov na pôde Palackého univerzity budú účastníci a účastníčky analyzovať príklady z domácich médií na tému podvýživy, občianskych vojen či nútenej migrácie z afrického kontinentu. Oboznámia sa so spôsobmi zobrazovania ľudí a situácií z rozvojových krajín, no predovšetkým s etickými pravidlami – ako robiť rozvojovú žurnalistiku zodpovedne, eticky, nestereotypne. Účastníci si môžu priamo počas workshopu tvorbu mediálneho produktu na globálnu tému vyskúšať.

Prezentácia o prepojení médií a rozvoja na Letnej škole rozvojovej spolupráce pre študentov a študentky českých stredných škôl 2015

Prezentácia o prepojení médií a rozvoja na Letnej škole rozvojovej spolupráce pre študentov a študentky českých stredných škôl 2015

Info o autorke workshopu:

Boba Markovič Baluchová je novinárka, pedagogička a rozvojová analytička. V roku 2013 koordinovala v Keni rozvojový projekt, zameraný na znižovanie podvýživy u detí do 5 rokov a ich matky. V roku 2014 pripravovala slovenských rozvojových dobrovoľníkov na ich pobyt v rozvojových krajinách. Venuje sa globálnemu vzdelávaniu, dobrovoľníctvu, a prepojeniu rozvojovej problematiky s mediálnou produkciou. V súčasnosti pracuje ako komunikačná konzultantka pre rozvojový program OSN (program Verejné financie pre rozvoj). Jej blogy (Lekcie rozvoja) o globálnych témach získali pred rokom Novinársku cenu (NOS Slovensko).

 

 

Posted in development cooperation, development education, global problems, media, NGOs' work | Tagged , , , , , , , , , , , | Leave a comment

Migrácia skvelou kultúrnou i ekonomickou príležitosťou pre všetkých

Pracovníci a pracovníčky slovenskej štátnej a verejnej správy, univerzít a mimovládok, ale aj médií prejavujú čoraz väčší záujem o tému nelegálnej migrácie. Práve pre nich sa koncom augusta uskutočnil vzdelávací seminár Európskej migračnej siete (EMN) s názvom “Nelegálna migrácia – hranice a ľudské práva”. Už po štvrtý raz ho zorganizovala Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) v SR.

Migráciu netreba chápať ako problém

Augustový seminár o nelegálnej migrácii ponúkol témy, ako výzvy nelegálnej migrácie vo svete, v EÚ a na Slovensku; prevádzačstvo a iné formy nelegálnej migrácie; prelínanie nútenej a nelegálnej migrácie; boj proti nelegálnej migrácii; riešenie situácie migrantov a migrantiek bez oprávnenia na pobyt a ochrana ich práv.

Podľa medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) humánna a organizovaná migrácia prináša prospech migrantom aj spoločnosti. Na Slovensku má IOM zastúpenie takmer dvadsať rokov, v súčasnosti vyvíja aktivity najmä v oblasti integrácie migrantov do spoločnosti, asistovaných dobrovoľných návratov do krajiny pôvodu a pomoci migrantom po návrate domov. Takisto sa venuje boju proti obchodovaniu s ľuďmi, koordinácii aktivít Európskej migračnej siete (EMN) a humanitárnym transferom utečencov a utečenkýň.

Na seminári niekoľkokrát odznelo, že migrácia nie je a nemusí byť problém. Tento pohyb osôb v rámci kontinentu alebo medzi kontinentmi tu bol odjakživa. Ak je migrácia správne riadená a regulovaná – má prínos pre spoločnosti, kde migranti sú, aj odkiaľ pochádzajú. Je totiž skvelou príležitosťou – kultúrnou i ekonomickou pre všetkých zúčastnených, len sa na ňu nemožno pozerať ako na problém.

Rozdiel medzi prevádzačstvom a obchodovaním s ľuďmi

Na seminári EMN v Bratislave niekoľkokrát vystúpila aj expertka IOM vo Viedni –Lívia Styp-Rekowska. Momentálne pracuje v regionálnom úrade IOM pre juhovýchodnú a východnú Európu a strednú Áziu. Táto senior špecialistka pre riadenie migrácie a hraníc sa v jednom z príspevkov špeciálne venovala prevádzačstvu, ako jednej z foriem nelegálnej migrácie. Podľa nej je prevádzačstvo celosvetový problém – týka sa nielen krajín pôvodu, tranzitných štátov, ale aj finálnych destinácií. Je to lukratívny zločin, ktorý sa realizuje nielen po mori, ale aj cez leteckú dopravu a po zemi. Je ho ťažké odhaliť, lebo spletitá sieť prevádzačov pohotovo reaguje na zmeny imigračných kontrol na hraniciach a, samozrejme, na dopyt.

Pojmy prevádzačstvo a obchodovanie s ľuďmi sa však často mýlia, no treba ich rozlišovať. Prevádzačstvo vychádza z dobrovoľného podnetu, voľby migranta, ktorý chce byť prevedený za hranicu konkrétneho štátu. V želanej destinácii sa vzťah medzi migrantom a prevádzačom zväčša končí. V prípade obchodovania s ľuďmi ide však o niečo úplne iné. Obete sú donútené (nátlakom alebo ľsťou) k presunu, buď v rámci svojej rodnej krajiny alebo cez medzinárodnú hranicu, pričom vzťah medzi novodobým otrokárom a daným človekom trvá – za účelom využívania (na neplatenú prácu v neľudských podmienkach či prostitúciu).

Rozmáha sa prevádzačstvo cez sociálne siete

V súčasnosti je najfrekventovanejšia cesta pre prevádzačstvo ľudí práve cesta cez Stredozemné more, najmä tá východná – z Turecka cez more do Grécka, Macedónska, Srbska, Maďarska a ďalej do Európy. Na tejto trase sa v Grécku za rok 2014 zaznamenalo 50 000 prechodov cez hranicu, resp. príchodov migrantov. Tento rok do Grécka prišlo už 150 000 migrantov. To znamená trikrát viac oproti vlaňajšku, a to ešte nie sme na konci roku.

Viacerých prednášajúcich expertov a expertiek prekvapilo, ako veľmi veľa informácií boli migranti schopní nájsť na internete, najmä na Facebooku – v arabčine. Prevádzači vedia dnes cez sociálne siete sprostredkovať celý prechod cez more alebo ešte dalej. Aj pani Styp-Rekowska potvrdila, ako jej nedávno v Belehrade na autobusovej stanici jedna sýrska matka ukázala v telefóne mapu s vyznačenými názvami miest, kadiaľ ísť z Damašku cez Turecko, Grécko a Balkán až do Nemecka.

Pojmy migrant a utečenec neznamenajú to isté

V médiách často sledujeme, ako sa slovo migrant automaticky zamieňa s nezdokumentovaným prisťahovalcom alebo utečencom, čo môže byť jeden z dôvodov, prečo nabralo negatívnu konotáciu.

Pojem žiadateľ o azyl sa často zamieňa s pojmom utečenec/azylant. Žiadateľ o azyl je osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je utečenec a hľadá medzinárodnú ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím v krajine svojho pôvodu. Každý utečenec/azylant je vlastne na začiatku žiadateľom o azyl.

Migrant alebo cudzinec sa však rozhodne opustiť svoju krajinu z dôvodov, ktoré nesúvisia s prenasledovaním. Chce napríklad študovať v zahraničí, stretnúť sa opätovne s rodinou, alebo zlepšiť svoje ekonomické vyhliadky – presťahoval sa teda dobrovoľne do inej krajiny na obdobie minimálne troch mesiacov.

Malé percento nezdokumentovaných migrantov v EÚ

Organizácia PICUM, venujúca sa medzinárodnej spolupráci v oblasti pomoci nezdokumentovaným migrantom, žiada odstrániť pojem „nelegálny migrant“ z nášho slovníka. Napríklad preto, že z právneho hľadiska nelegálnym môžeme označiť čin alebo akt, nie však človeka – migranta. Keďže sa naša spoločnosť i jazyk vyvíja, bolo by žiadúce, aby organizácie aj médiá prestali používať toto pejoratívne a dehonestujúce označenie. Viac výstižný by bol termín: migrant bez platného povolenia na pobyt.

Libanon s rozlohou 5-krát menšou ako Slovensko a s počtom obyvateľstva 4 milióny prijal už 1,1 milióna Sýrčanov na svoje územie. Turecko má na svojom území už 1,8 milióna utečencov. Podľa výskumu z roku 2008 možno hovoriť o 1,9 až 3,8 miliónoch migrantov bez platného povolenia na pobyt na území Európskej únie. Je to mizivé percento vzhľadom na fakt, že Európska únia je priestor s vyše 500 miliónmi obyvateľov. Pomer migrantov, ktorí teraz prichádzajú do Európy, je možno bezprecedentne vysoký, no ešte stále je malý v porovnaní s celkovou populáciou EÚ.

Text: Boba Markovič Baluchová

Posted in development cooperation, development education, global problems, humanitarian aid, media, migration, NGOs' work | Tagged , , , , , , , , , , | Leave a comment

EYD2015: Lokálne riešenia na globálne problémy

Pre ľudí, ktorí chcú zmeniť svoj životný štýl, správať sa šetrnejšie k svojmu okoliu, myslieť kriticky a svojimi aktivitami inšpirovať druhých, boli na festivale Bažant Pohoda 2015 začiatkom júla na trenčianskom letisku pripravené štyri Café Európa diskusie. Prvá z nich sa venovala aktivitám, ktoré na Slovensku sprevádzajú kampaň Európskeho roku rozvoja, a ktoré by mali inšpirovať mladých k tomu, aby globálne problémy začali riešiť lokálne – od seba, svojimi malými, no zaujímavými projektmi.

Diskusiu “Európsky rok rozvoja 2015: Lokálne riešenia globálnych problémov” moderoval spisovateľ a publicista Michal Hvorecký, ktorý je zároveň slovenským ambasádorom Európskeho roka rozvoja (ERR2015). Diskusiu otvoril otázkou smerom k publiku – či prítomní počuli a vedia o Európskom roku rozvoja. Zdvihnutých rúk bolo viac, ako očakával.

Ambasádor Európskeho roku rozvoja 2015 - Michal Hvorecký a jeho hostia v rámci Café Európa diskusie na festivale Bažant Pohoda

Ambasádor Európskeho roku rozvoja 2015 – Michal Hvorecký a jeho hostia v Café Európa diskusii na festivale Bažant Pohoda

Európsky roka rozvoja ako príležitosť pre osvetu

Rok 2015 je dôležitým rokom pre oblasť rozvojovej pomoci, resp. spolupráce. Je venovaný vonkajšej činnosti Európskej únie a úlohe Európy ako silného globálneho hráča i partnera vo svete. Slovenské mimovládne organizácie, zamerané na rozvojovú spoluprácu a globálne vzdelávanie, združené pod Platformu mimovládnych rozvojových organizácií, majú možnosť v týchto mesiacoch prezentovať naše odhodlanie bojovať proti chudobe na celom svete a inšpirovať viac ľudí okolo nás, aby sa angažovali v tejto oblasti.

Hvorecký predstavil troch hostí, ktorí by svojimi činmi a príbehmi mohli publikum uviesť do problematiky globálneho vzdelávania a férového životného štýlu. Boli nimi Juraj Hipš z centra environmentálnej a ekologickej výchovy Živica, Boglárka Ivanegová z iniciatívy Jedlé mesto (so zameraním na potravinovú bezpečnosť) a Tigran Aleksanyan z organizácie GLEN Slovakia, ktorá vysiela dobrovoľníkov do rozvojových krajín.

Boglárka Ivanegová z iniciatívy Jedlé mesto a projektu komunitnej Záhrady Pod pyramídou

Boglárka Ivanegová z iniciatívy Jedlé mesto a projektu komunitnej Záhrady Pod pyramídou

Pod pyramídou záhradníčia mestské komunity

Boglárka Ivanegová vyštudovala humánnu ekológiu na malej univerzite v USA. Sama vysvetľuje, že to nie je vedná disciplína, ale skôr prístup človeka k prírode. V rámci svojho štúdia sa zamerala na udržateľné hospodárstvo a v diplomovej práci kvalitatívne skúmala transformáciu slovenského poľnohospodárstva a možné oživenie sektoru, ako aj vzdelávania k využívaniu zdrojov šetrným spôsobom.

Počas diskusie vysvetlila, aká dlhá cesta viedla k vybudovaniu komunitnej Záhrady pod pyramídou (budovou Slovenského rozhlasu na Mýtnej ulici v Bratislave). Bola to slovenská iniciatíva a vznikla pred dvoma rokmi počas stretnutia ľudí, ktorí sa snažili oživiť mestské nevyužité priestory. Dôkladné mapovanie plochých striech v Bratislave spolu s prípravou návrhov projektu záhrady nakoniec uzrelo svetlo sveta pod pyramídou. V tamojšej komunitnej záhrade sa stretáva rozmanitá skupina ľudí – od zamestnancov rozhlasu, ľudí z NBS a mladých rodín s deťmi až po turistov. Je zaujímavé sledovať prepojenie a komunikáciu malého združenia (Jedlé mesto) s veľkou inštitúciou (RTVS).

Ivanegová prízvukovala, že počas komunitného záhradníctva sa buduje sociálny kapitál, skupina rôznych ľudí sa spolu vzdeláva, spolupracuje, dopĺňa. Za posledné dva roky v Bratislave vyrástlo deväť záhrad, pričom nejde len o bratislavský trend. Je to kombinácia mestského nadšenia a využívania nevyužívaného.

Tigran Aleksanyan z organizácie GLEN Slovensko hovorí o svojej dobrovoľníckej činnosti v Kambodži

Tigran Aleksanyan z organizácie GLEN Slovensko hovorí o svojej dobrovoľníckej činnosti v Kambodži

Sociálna banka pomôže mladým podnikateľom i ľuďom v núdzi

Tigran Aleksanyan pochádza pôvodne z Arménska, no už jedenásť rokov žije v SR. Pracuje v najväčšej slovenskej banke, kde pripravuje projekt sociálnej banky. Na diskusii vysvetlil dôvod, prečo sa rozhodol po absolvovaní štúdia ostať v SR a prehĺbiť vybudované partnerstvá, kontakty. Je rád, že žije v prostredí, kde sa tolerancia propaguje a otvorene sa premýšľa o téme migrácie. Prípadné negatívne reakcie môžu byť práve ďalším motívom – prečo pokračovať v oblasti, v ktorej pôsobí.

Zahraničná dobrovoľnícka skúsenosť z roku 2008 formovala jeho profesionálne smerovanie. V Kambodži sa v rámci svojho projektu pokúšal prekonávať predsudky v oblasti zamestnanosti, kde lokálnych ľudí presviedčal, že na získanie práce netreba mať iba známych. Treba sa snažiť a experimentovať, naučiť sa písať životopis a motivačný list. V rámci organizácie GLEN Slovensko vysiela mladých do rozvojových krajín, aby si vyskúšali – čo chcú a čo nechcú v budúcnosti robiť. Pozitívne je, že zo 40 doteraz vyslaných rozvojových dobrovoľníkov sa 10-15 ľudí po návrate naozaj venovalo realizácii projektov rozvojovej spolupráce a globálneho vzdelávania.

Keďže sa Slovenskej sporiteľni minulý rok darilo, vedenie využilo know-how svojej materskej organizácie a vyčlenilo financie na identifikáciu a podporu konkrétnych skupín ľudí, ktorým treba venovať zvýšenú pozornosť. Ide predovšetkým o mladých podnikateľov, ktorí by za súčasných podmienok nedostali úver na rozbeh podnikania, ďalej ide o neziskovky a zadĺžené osoby, ako aj sociálne slabšie, nízkopríjmové rodiny.

Juraj Hipš zo združenia Živica hovorí o svojom učiteľskom pôsobení v Zaježovej

Juraj Hipš zo združenia Živica hovorí o svojom učiteľskom pôsobení v Zaježovej

Vzdelávací charakter lokálnej meny Živec

Juraj Hipš z centra environmentálnej a ekologickej výchovy Živica nie je zakladateľom komunity Zaježová, ako by si mnohí mysleli, no momentálne tam pôsobí. Prízvukuje, že nie je ani včelár, ani záhradkár či architekt prírodných domov len preto, že robí pre Živicu a býva v Zaježovej. Podľa vlastných slov, je skôr učiteľ, čo viac rozpráva, ako koná.

Publiku vysvetlil, prečo musí jeho škola v Zaježovej bojovať s ministerstvom školstva. Keďže na škole nemajú počítačovú miestnosť, učiteľka nepracuje s interaktívnou tabuľou, v škole chýba jedáleň a telocvičňa, má škola zlé hodnotenie. Systém skrátka nepustí. Deti by sa však mali do školy tešiť, nie to tam pretrpieť, preto sa snaží školský systém zmeniť.

Hipš je optimista. Popri učeniu sa venuje aj zavádzaniu lokálnej meny Živec na Slovensku. Podľa neho má lokálna mena hlavne vzdelávací charakter – aby si ľudia uvedomili, na čo sú peniaze a spôsob financovania, ako aj podpory lokálneho obchodu. Spomenul ako vzor pre SR Veľkú Britániu a primátora Bristolu, ktorý si necháva výplatu posielať v lokálnej mene, aby podporil lokálnych podnikateľov. Čosi podobné sa možno raz podarí vo Zvolene, kde už o mene Živec diskutujú. Treba si uvedomiť, že veci sa hýbu smerom vpred – pred 15 rokmi by sme o nejakej lokálnej mene nemohli ani rozprávať.

Juraj Hipš zo združenia Živica priznáva, že v ich škole v Zaježovej o rozvojovej spolupráci neučia. To však neznamená, že žiaci o globálnych problémoch nevedia. Deti však chcú vždy niečo iné, ako majú doma pod nosom, preto chcú v tomto veku vyzerať oblečení ako z butikov z nákupného centra, nie ako ich rodičia (na pohľad skôr eko-aktivisti či neo-hippiesáci).

Dávajme si pozor na to, ako chceme svetu pomáhať

Keďže diskusia nesie v názve Európsky rok rozvoja, Hipš pridáva príhodu, ktorá sa mu stala práve na festivale Bažant Pohoda. Celý nadšený sa rozhodol vziať autom mladého chalana do areálu letiska. No keďže mladík nemal náramok účinkujúceho, musel z auta vystúpiť a nanovo prejsť k inej bráne niekoľko kilometrov pešo. Chcel tým publikum Café Európa diskusie upozorniť na to, aby sme si dávali pozor na spôsob – ako chceme pomáhať. Z nášho európskeho pohľadu by tá pomoc rozvojovým krajinám mala byť realizovaná s väčším prehľadom, obozretnosťou, rozvahou.

Moderátor diskusie a zároveň ambasádor ERR2015 Michal Hvorecký diskusiu uzatvoril konštatovaním, že Európska únia (ako najväčší donor oficiálnej rozvojovej pomoci) najviac pomáha rozvojovým krajinám – vo väčšej miere, ako USA či Čína. Mali by sme byť teda na to hrdí. Zároveň však o spôsoboch danej pomoci, resp. spolupráce treba premýšľať. Kritické myslenie by sme mali nielen exportovať von, ale rozvíjať ho i doma. Tento prístup je tiež súčasťou aktivít ERR2015.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: europa.sk

Posted in development cooperation, development education, global problems, millenium development goals, NGOs' work | Tagged , , , , , , , | Leave a comment

Sme v polovici Európskeho roka rozvoja

Začiatkom júna sa v Bruseli uskutočnili Európske dni rozvoja. V rámci tohto fóra sa otvorene diskutovalo o tom, ako členské štáty EÚ prispievajú k odstráneniu extrémnej chudoby a hladu, a čo pre to robia samotní občania, jednotlivci. Júnovou témou Európskeho roka rozvoja je preto nie náhodou udržateľný ekologický rast, dôstojné pracovné miesta a podnikanie.

 

Rok 2015 je Európskym rokom rozvoja (ERR2015). No podľa výsledkov Eurobarometra až 89 % Slovákov nikdy nepočulo o ERR2015. Vysoké percento spoluobčanov takisto nevie, čo je rozvojová pomoc a čo sú Miléniové rozvojové ciele. Cieľom Európskej komisie a teda i všetkých strán, zapojených do realizácie aktivít v rámci Európskeho roka rozvoja, je viac a zreteľne informovať občanov EÚ o výsledkoch, ktoré EÚ v súčinnosti s členskými štátmi ako globálny aktér dosahuje v oblasti medzinárodného rozvoja. Dôležité je, aby sa obyčajní ľudia, jednotlivci priamo zapájali do aktivít, ktoré im mimovládne rozvojové organizácie celoročne ponúkajú. Pozitívnym výsledkom bude, ak sa u spoluobčanov vyvinie kritické myslenie a aktívny záujem o oblasť rozvojovej spolupráce – napríklad vo forme (rozvojového) dobrovoľníctva či šetrného životného štýlu. V mesiaci jún sa nachádzame presne v polovici napĺňania cieľov a aktivít ERR.

EÚ sa snaží o prínosoch rozvojovej spolupráce EÚ v rozvojových krajinách rôznymi spôsobmi informovať laickú aj odbornú verejnosť, mládež aj dospelých. Jednou z možností, ako sa dozvedieť viac o téme medzinárodnej spolupráce – teda o tom, ako EÚ spolupracuje s partnerskými organizáciami v rozvojových krajinách, je pravidelne si čítať články na stránke ERR2015. Každý mesiac je venovaný konkrétnemu okruhu, v ktorom sa projekty rozvojovej spolupráce úspešne a viditeľne implementujú. Aby si výsledky oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ vedeli predstaviť i tí, ktorí sa tejto oblasti nevenujú.

Úvodná januárová téma bola orientovaná na Európu vo svete, vo februári sme sa bližšie pozreli na tému vzdelávania, predovšetkým na spôsoby zabezpečenia základného vzdelania v krajinách globálneho Juhu – ide predsa o jeden z Miléniových rozvojových cieľov. Za úspech možno považovať to, že za posledných 10 rokov mohlo vďaka rozvojovej pomoci Únie navštevovať základné školy takmer pätnásť miliónov žiakov. Marcová téma sa dotýkala problematiky posilnenia postavenia žien a dievčat v spoločnosti. Apríl bol tematicky zameraný na zdravie, predovšetkým na boj s podvýživou, no a máj sa zameral na mier a bezpečnosť. Pred mesiacom ste si teda mohli na webe ERR napríklad prečítať, ako sa snažia európske projekty odstrániť nášľapné míny v postkonfliktných zónach a ako tak možno predchádzať tisíckam nešťastí, úrazov, úmrtí.

Téma mesiaca jún je opäť zaujímavá, a veľmi aktuálna, keďže sa dotýka udržateľného rozvoja. Prevažne rozvojové krajiny sú mimoriadne citlivé na vonkajšie nepriaznivé činitele a negatívne dosahy zmeny klímy, prírodných katastrof či potravinovej krízy. Preto je pre nich ekologické hospodárstvo jediným riešením a prioritou číslo jedna. K problematike udržateľného ekologického rastu, zabezpečenia dôstojných pracovných miest a podnikania si môžete prečítať pozitívne príklad ochrany biotopov zo strany rybárskych spoločenstiev v Nikarague alebo zaujímavý pokus o posilnenie udržateľného cestovného ruchu vo Vietname.

Text: Boba Markovič Baluchová (BB trainee @ Zastúpenie EK v SR)

Posted in development cooperation, development education, global problems | Tagged , , , , | Leave a comment