Problematika utečenectva nemusí byť pre verejnosť strašiakom

V druhej polovici júna pracovníčky jubilujúcej humanitárnej a rozvojovej organizácie ADRA Slovensko ukázali verejnosti, ako podporuje ich projekt STEP 3 priamo klientky a klientov, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy. Vďaka podpore zo strany ADRA sa totiž títo ľudia snažia začať nový život a postaviť na vlastné nohy v bezpečí – u nás – na Slovensku. V Svetový deň utečencov a utečeniek si každoročne pripomíname ich príbehy, spoznávame ich kultúry, a tým scitlivujeme verejnosť (odlišujeme pojmy od dojmov).

ADRA Slovensko na Nedelnej parade 2018 - program pre deti - foto Dominika Nagyova

Vždy 20. júna si po celom svete pripomíname odvahu a silu všetkých ľudí na úteku – pred vojnou či prenasledovaním. Pri príležitosti osláv Svetového dňa utečencov a utečeniek v Bratislave dostali návštevníci a návštevníčky Nedeľnej parády v Starej tržnici možnosť spoznať prácu pracovníčok mimovládnej organizácie ADRA.

A Slovensko, ktoré realizujú aktivity a iniciatívy na podporu utečencov a utečeniek v SR. Treba sa však na problematiku utečenectva a migrácie pozrieť viac detailne – cez zrozumiteľné dáta a správnu terminológiu.

Migrácia v číslach

Slovensko nikdy nepatrilo k tradičným cieľovým krajinám migrantov a migrantiek. Až donedávna bola naša republika takmer výlučne krajinou pôvodu migrantov a migrantiek, odkiaľ práveže naši občania a občianky z rôznych dôvodov migrovali do cudziny.

V roku 2017 nelegálne prekročilo hranice alebo sa neoprávnene zdržiavalo na území SR presne 2 706 cudzincov a cudziniek. Až k nám sa pravdepodobne dostali po najviac frekventovanej ceste pre prevádzačstvo ľudí – ceste cez Stredozemné more, teda z Turecka cez more do Grécka, Macedónska, Srbska, Maďarska a ďalej do Európy. Na tejto trase sa v Grécku každý rok zaznamenajú desiatky tisícov prechodov cez hranicu. Práve preto v tejto krajine pôsobila aj ADRA Slovensko, aby pomohla s riešením situácie a podporila ľudí na úteku.

program Nedelnej parady bol orientovany na dospelych i deti - foto Dominika Nagyova

Za posledné roky sa počet žiadostí o azyl ustálil na niekoľko stoviek ročne. Počet žiadostí o azyl v SR sa v roku 2017 zastavilo na čísle 166. Vlani Slovenská republika udelila azyl trom desiatkam osôb. O azyl v SR najčastejšie žiadali občania a občianky Afganistanu, Vietnamu, Iraku, Sýrie a Pakistanu. Z celkového počtu takmer šesťdesiattisíc žiadostí od roku 1993 bol udelený azyl 849 osobám a 709 osobám bola udelená doplnková ochrana ako ďalšia forma medzinárodnej ochrany.

Označenie migrant získalo negatívne zafarbenie

V médiách často sledujeme, ako sa slovo migrant automaticky zamieňa s nezdokumentovaným prisťahovalcom alebo utečencom, čo môže byť jeden z dôvodov, prečo nabralo negatívnu konotáciu a prečo sa slovenské obyvateľstvo javu migrácie bojí.

Pojem žiadateľ o azyl sa často zamieňa s pojmom utečenec/azylant. Je v tom však rozdiel. Žiadateľ o azyl je osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je utečenec a hľadá medzinárodnú ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím v krajine svojho pôvodu. Každý utečenec/azylant je vlastne na začiatku žiadateľom o azyl.

Migrant alebo cudzinec sa však rozhodne opustiť svoju krajinu z dôvodov, ktoré nesúvisia s prenasledovaním. Chce napríklad študovať v zahraničí, stretnúť sa opätovne s rodinou, alebo zlepšiť svoje ekonomické vyhliadky – presťahoval sa teda dobrovoľne do inej krajiny na obdobie minimálne troch mesiacov. V roku 2017 bol počet cudzincov a cudziniek s povolením na pobyt na Slovensku: 1041. Ich podiel na celkovej populácii Slovenska predstavuje ani nie 0,02%.

Zastúpenie cudzincov a cudziniek v populácii – v porovnaní s inými štátmi EÚ – zostáva na nízkej úrovni. Treba si tiež uvedomiť, že 41 % z počtu cudzincov a cudziniek v SR tvoria ľudia z Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny. Spomedzi cudzincov a cudziniek z krajín mimo EÚ majú po Ukrajincoch najväčšie zastúpenie na Slovensku migranti a migrantky zo Srbska, z Ruskej federácie, Vietnamu, Číny a Kórejskej republiky. Teda nejde o žiadne „vlny“ migrantov z Blízkeho Východu či Severnej Afriky, ako nás dezinformujú niektoré bulvárne médiá či stránky na sociálnych sieťach.

Dve základné formy medzinárodnej ochrany

Poskytnutie azylu a doplnkovej ochrany patrí medzi dve základné formy medzinárodnej ochrany. Slovensko poskytuje doplnkovú ochranu v prípade, že sa žiadateľovi či žiadateľke neudelil azyl, avšak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu daný človek vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia (neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, vážne ohrozenie života alebo ľudskej dôstojnosti, mučenie, trest smrti).

Osobám s medzinárodnou ochranou sú poskytované zo strany mimovládnych organizácií (napríklad v rámci spolupráce OZ Marginal a ADRA Slovensko pod hlavičkou projektu STEP 3) služby, ako: sociálna, psychologická, právna pomoc a poradenstvo aj finančná podpora. Účasť na projekte je dobrovoľná, ale všetci sa na ňom zúčastňujú, pretože na Slovensku zatiaľ neexistuje štátny integračný program.

interakcia pracovnicok ADRA Slovensko a verejnosti - foto Dominika Nagyova

Osoby s poskytnutou doplnkovou ochranou majú prístup na trh práce, k vzdelávaniu za rovnakých podmienok ako občania a občianky SR, avšak v prípade zdravotnej starostlivosti sa objavuje problém z dôvodu iného režimu preplácania výdavkov a prístup k sociálnemu systému je obmedzený.

Nelegálny migrant ako termín neexistuje

V médiách často natrafíme na pojem „nelegálny migrant“. Ten si však čím skôr treba vyškrtnúť z nášho slovníka. Pretože tento termín neexistuje. Napríklad preto, že z právneho hľadiska nelegálnym môžeme označiť čin alebo akt, nie však človeka – migranta alebo migrantku.

Keďže sa naša spoločnosť i jazyk vyvíja, bolo by žiadúce, aby organizácie aj médiá prestali používať toto pejoratívne a dehonestujúce označenie. Viac výstižný by bol termín: migrant/migrantka bez platného povolenia na pobyt.

V súčasnosti možno hovoriť o troch až štyroch miliónoch migrantov a migrantiek bez platného povolenia na pobyt na území Európskej únie. Je to mizivé percento vzhľadom na fakt, že Európska únia je priestor s vyše päťsto miliónmi obyvateľov a obyvateliek. Pomer migrantov a migrantiek, ktorí teraz prichádzajú do Európy, je možno bezprecedentne vysoký, no ešte stále je malý v porovnaní s celkovou populáciou EÚ. Veď napríklad taký Libanon s rozlohou 5-krát menšou ako Slovensko a s počtom obyvateľstva cca štyri milióny prijal už vyše milióna ľudí zo Sýrie na svoje územie. Turecko má na svojom území už takmer dva milióny utečencov a utečeniek…

Diskutabilné kvóty a odmietavá spoločnosť

Európska komisia prijala v máji 2015 Európsku agendu o migrácii. Dokument predložil 10 bodov, aby reagoval na bezprostrednú krízu a zvládol migračné výzvy. Kľúčovými akciami boli Spoločný európsky azylový systém a systém kvót pre relokáciu. Podľa dokumentu, zverejneného v máji 2017, malo Slovensko relokovať 471 ľudí z Talianska a 314 z Grécka.

Slovensko od začiatku hlasovalo proti kvótam, ktoré navrhla Európska komisia. V decembri 2015 Slovensko dokonca podalo žalobu na Súdny dvor EÚ proti kvótam. Súd odmietol požiadavky Slovenska v septembri 2017 s potvrdením, že dočasné príspevky na prerozdeľovanie utečencov v EÚ sú v súlade s európskymi právnymi predpismi. Rozhodnutie súdu znamenalo, že povinnosť relokovať utečencov z Grécka a Talianska platí.

Pred schválením dobrovoľných kvót sa Slovensko rozhodlo prijať v rámci solidarity sto relokovaných osôb a sto presídlených ľudí. Do septembra 2017 Slovensko dostalo šestnásť ľudí v rámci relokácií z Grécka (ide o päť sýrskych matiek a jedenásť detí). V rámci presídlenia Slovensko prijalo stoštyridsať deväť kresťanov a kresťaniek z Iraku.

Počet migrantov, migrantiek a osôb s udelenou medzinárodnou ochranou v krajinách V4 je v porovnaní so starými členskými štátmi EÚ pomerne nízky, s maximálnym podielom menej ako 5% z celkovej populácie. Napriek tejto skutočnosti (podľa výsledkov Eurobarometra: na tému postojov k migrácii v SR), sú spoločnosti krajín V4 sústavne jedným z odporcov spoločnej migračnej politiky na úrovni EÚ a ľudia sú väčšinou proti všetkým druhom prisťahovalectva. Najmä starší ľudia sa boja nepoznaného a sú proti cudzincom či cudzinkám, hoci žiadnych doteraz vo svojom okolí naživo nestretli… Tento prístup treba zmeniť. Citlivými medzikultúrnymi aktivitami.

Nájsť si nové uplatnenie v SR vďaka ADRA Slovensko

Pracovníčky ADRA v polovici júna predstavili návštevníkom a návštevníčkam Nedeľnej parády pri príležitosti Svetového dňa utečencov a utečeniek projekt STEP 3 s názvom „Integrácia ľudí s medzinárodnou ochranou v SR“, spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF). V rámci neho pracujú s ľuďmi, majúcimi na Slovensku udelenú medzinárodnú ochranu (azyl, doplnková ochrana). V súčasnosti ide o prácu so stodvadsiatimi klientmi a klientkami rôzneho veku a z rôznych kútov sveta, ktorí si pomaly nachádzajú nové uplatnenie v SR.

klienti a klientky s medzinarodnou ochranou v SR pripravili v stanku ADRA Slovensko svetove dezerty - foto Dominika Nagyova

Nedeľná paráda bola zakončená Dáždnikovým pochodom ulicami hlavného mesta SR. Podujatie organizuje Nadácia Milana Šimečku a Slovenská humanitná rada, pričom sa na programe podujatia podieľali viaceré slovenské mimovládne organizácie vrátane ADRA. Práve ADRA Slovensko v rámci svojho stánku ponúkla chutný a pestrý multikultúrny program pre deti i dospelých.

Pracovníčky spolu s klientmi a klientkami z projektu STEP 3 predstavili „Svetové dezerty“ z Afganistanu, Kamerunu, zo Somálska, Sýrie, ale aj z Moldavska a ďalších krajín. Pre deti mala slovenská ADRA, ktorá deň predtým oslávila svoje 25. výročie existencie, pripravený workshop maľovania na plátené tašky.

Bývalé utečenky z projektu STEP 3 a ich príbehy, plné nádeje

Svojou prítomnosťou podujatie Nedeľná paráda podporila aj klientka Zahra, ktorá minulý rok s rodinou získala občianstvo, čo možno považovať za veľký úspech. Táto 18-ročná tínejdžerka úspešne študuje na anglickom bilingválnom gymnáziu, venuje sa indickému tancu, chce študovať medicínu, podporuje núdznych na Slovensku. Momentálne učí rómske deti v Lozorne tancovať. V stánku ADRA v júnovú nedeľu okoloidúcim maľovala henou krásne motívy na ruky. Je to naozaj pozitívny príklad, ktorý ukazuje, že podobné integračné projekty majú zmysel.

program ADRA Slovensko pre deti i dospelych

Ďalšia klientka, Larysa z Ukrajiny, zasa hrdo prezentovala svoje povolanie – sprievodcovanie po Bratislave. Na oslavy 25. výročia slovenskej ADRA, ale i na oslavy Svetového dňa utečencov a utečeniek pripravila prítomným fantastický boršč.

Ako vidieť, nešlo iba o verejnú prezentáciu pracovných aktivít, ale o možnosť stretnúť klientov a klientky, ktorí sa snažia začať žiť a pracovať na Slovensku. Ide o skvelú príležitosť, ako možno nenásilnou formou viesť domáce obyvateľstvo k scitlivovaniu voči téme, ktorá často vzbudzuje zbytočne a bezdôvodne rozhorčenie. Návštevníci Nedeľnej parády tak spoznali ľudí, ktorí boli na úteku a teraz majú v SR medzinárodnú ochranu – cez prezentáciu ich kultúry, počúvania ich príbehu, ochutnávky ich jedla. Integračný projekt ADRA Slovensko jasne ukazuje, že tento typ podpory a pomoci má význam aj pozitívne výsledky.

Ako učiť o migrácii

Migrácia nie je a nemusí byť problém. Tento pohyb osôb v rámci kontinentu alebo medzi kontinentmi tu bol odjakživa. Ak je migrácia správne riadená a regulovaná – má prínos pre spoločnosti, kde migranti a migrantky sú, aj odkiaľ pochádzajú. Je totiž skvelou príležitosťou – kultúrnou i ekonomickou pre všetkých zúčastnených, len sa na ňu nemožno pozerať ako na problém.

Pred pár rokmi vznikol v dielni IOM – Medzinárodnej organizácii pre migráciu Inštruktážny materiál „Aj my sme tu doma“, ktorý je určený pedagogickým pracovníkom a pracovníčkam. Poskytuje im flexibilný a užívateľsky prístupný materiál s podloženými informáciami, aktivitami a odkazmi na ďalšie zdroje, vďaka čomu môžu tému migrácie a integrácie migrantov a migrantiek ľahko začleniť do vzdelávania. Jeho súčasťou je aj dokumentárny film „Aj my sme tu doma“, ktorý vykresľuje postoje obyvateľstva SR k migrantom a migrantkám.

Prostredníctvom osobných príbehov palestínskeho lekára, kvetinárky z Ukrajiny a podnikateľa z Vietnamu predstavuje život migrantov a migrantiek na Slovensku. Aj niekoľko ďalších slovenských a českých mimovládnych organizácií pripravilo metodické príručky – aby sa o migrácii hovorilo viac zrozumiteľne, zodpovedne a eticky už od útleho veku. Aby ľudia nereagovali nenávistne a odmietavo voči blížnym, ktorí sa voči nim nijak neprevinili a líšia sa od nich iba iným jazykom, kultúrou či farbou pleti.

Text: Boba Markovič Baluchová pre ADRA Slovensko, Foto: Dominika Nagyová, ADRA Slovensko

Advertisements
Posted in development cooperation, development education, global problems, human rights, media, migration, minority issues, NGOs' work, social inclusion | Tagged , , , , , , | Leave a comment

Čo (a prečo) čítať: Júlové lekcie rozvoja

Na mesiac júl sme v rámci Lekcií rozvoja z dielne ‚Media about Development’ pripravili tri ďalšie novinárske celky, ktoré by mohli upútať vašu pozornosť. Určite spustia vyhrotenú diskusiu na sociálnych sieťach. Jeden sa venuje rozmanitému africkému kontinentu vo svojich audio príbehoch, druhý je o významnej dohode o migrácii na pôde EÚ, tretí sa venuje fenoménu “antinatalizmu” ako možnému riešeniu populačnej krízy na našej planéte…
matky cakajuce na vysetrenie svojich deti v nutricnom centre v Mkongani
V Českom rozhlase, konkrétne na vlnách stanice Vltava, bude v priebehu júla a augusta vzdávaný hold pestrosti afrického kontinentu v podobe série audio-fíčerov Africké leto. Poslucháči a poslucháčky si môžu vypočuť príbehy, v ktorých sa nájdu aj stratia, a ktoré nás očaria svojou inakosťou. Ako upozorňujú tvorcovia cyklu: “Africké leto na Vltave je veľkou kultúrnou oslavou zabudnutého kontinentu. A pripomienkou toho, že Afrika nie je klišé, ale živý a bohatý svet!” Azda si ľudia konečne uvedomia, že Afrika nie je homogénna krajina, ale kontinent s viac ako 50 odlišnými štátmi.
Denník N koncom júna informoval o tom, ako EÚ dosiahla významnú dohodu o migrácii. Podľa nej “členské štáty budú môcť zriadiť na svojom území strediská, kde budú mať rýchlo určiť, ktorý migrant, zachránený v Stredozemnom mori má nárok na azyl v EÚ a ktorý má byť vrátený späť do krajiny pôvodu. Od Talianska, ktoré nesie najvýraznejšiu záťaž migračnej krízy, budú krajiny týchto migrantov preberať dobrovoľne – nepôjde teda o žiadne povinné prerozdeľovanie.” Dôležitá dohoda, ktorá určite vyvolá horlivú diskusiu najmä vo virtuálnom svete. Preto je dôležité mať k téme niečo prečítané, aby ste sa mohli do diskusie efektívne zapojiť aj vy.
Server iDnes.cz priniesol do pozornosti nás všetkých článok o hnutí antinatalismu, ktorý síce nesie krutý názov, ale o otázke riešenia preľudnenia zemegule, populačného rastu a udržateľnosti života na našej planéte jednoducho treba diskutovať. Možno i takýmto spôsobom. Spomenuté hnutie zastáva názor, že “každý narodený človek je odsúdený k utrpeniu a k pôsobovaniu utrpenia okolitému svetu”. Pre ekologických antinatalistov zosobňuje “utrpenie sveta biedny stav životného prostredia. Problém vidia v dnešnej spoločnosti, ktorá plodenie detí príliš oslavuje bez dôkladného zváženia následkov pre už tak preľudnenou planétu”. Myslíte si, že vaša voľba: nemať deti môže zachrániť svet?
Text a foto: Boba Markovič Baluchová
Posted in global problems, media, NGOs' work | Leave a comment

Spoznávať nové kultúry a scitlivovať obyvateľstvo počas Svetového dňa utečencov a utečeniek

V nedeľu na podujatí Nedeľná paráda v Starej tržnici sa budete môcť dozvedieť, ako konkrétne projekt STEP 3 humanitárnej a rozvojovej organizácie ADRA Slovensko podporuje klientov a klientky, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy. Vďaka podpore zo strany „adry“ sa snažia začať nový život a postaviť na vlastné nohy v bezpečí u nás – na Slovensku.

Vždy v júni si po celom svete ľudia pripomínajú odvahu a silu všetkých ľudí na úteku – pred vojnou či prenasledovaním. Pri príležitosti Svetového dňa utečencov budete mať počas Nedeľnej parády (17. júna od 12:00 hod.) v bratislavskej Starej tržnici možnosť spoznať prácu pracovníčok mimovládnej organizácie ADRA Slovensko. Tie v rámci projektu STEP 3 s názvom „Integrácia ľudí s medzinárodnou ochranou v SR“, spolufinancovaného Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF), realizujú aktivity a iniciatívy na podporu utečencov a utečeniek v SR.

klientky projektu STEP 3 na Nedelnej parade 2017

Práca s ľuďmi s medzinárodnou ochranou

Pracovníčky „adry“ prítomným v nedeľu predstavia projekt STEP 3, v rámci ktorého pracujú s ľuďmi, majúcimi na Slovensku udelenú medzinárodnú ochranu (azyl, doplnková ochrana). V súčasnosti ide o prácu s viac ako sto klientmi a klientkami rôzneho veku a z rôznych kútov sveta.

Podujatie Nedeľná paráda, ktoré bude o 17:00 zakončené Dáždnikovým pochodom ulicami hlavného mesta SR, organizuje Nadácia Milana Šimečku a Slovenská humanitná rada, pričom sa na programe podujatia podieľajú viaceré slovenské mimovládne organizácie vrátane „adry“. Práve ADRA Slovensko v rámci svojho stánku ponúkne pestrý multikultúrny program pre deti i dospelých.

interakcia klientov ADRA Slovensko a verejnosti pocas Nedelnej parady

Ochutnať „Svetové dezerty“, aj spoznať nový jazyk a kultúru

Pracovníčky spolu s klientmi a klientkami z projektu STEP 3 predstavnia „Svetové dezerty“ z Afganistanu, Kamerunu, zo Somálska, Sýrie, ale aj z Moldavska a ďalších krajín. Svojou prítomnosťou event podporí aj klientka, ktorá minulý rok s rodinou získala občianstvo, čo možno považovať za veľký úspech. Bude maľovať henou. Klientka z Ukrajiny bude zasa prezentovať svoje sprievodcovanie po Bratislave.

Pre deti má slovenská ADRA, ktorá deň predtým oslávi svoje 25. výročie existencie, pripravený workshop maľovania na plátené tašky. Ako vidieť, nejde iba o verejnú prezentáciu pracovných aktivít, ale o možnosť stretnúť klientov a klientky, ktorí sa snažia začať žiť a pracovať na Slovensku. Ide o skvelú príležitosť, ako možno nenásilnou formou viesť domáce obyvateľstvo k scitlivovaniu voči téme, ktorá často vzbudzuje zbytočne a bezdôvodne rozhorčenie. Návštevníci Nedeľnej parády tak spoznajú ľudí, ktorí boli na úteku a teraz majú v SR medzinárodnú ochranu – cez prezentáciu ich kultúry, počúvania ich príbehu, ochutnávky ich jedla.

Text: Dominika Nagyová, Boba M. Baluchová, Foto: ADRA Slovensko

Posted in community development, human rights, migration, minority issues, NGOs' work | Tagged , , , , , , , , , , | Leave a comment

Čo (a prečo) čítať: júnové lekcie rozvoja

Na mesiac jún sme v rámci Lekcií rozvoja z dielne ‚Media about Development’ pripravili tri dlhšie novinárske celky, ktoré ale stoja za prečítanie aj zamyslenie sa nad spomínanými globálnymi fenoménmi. Jeden je o globalizácii na ústupe, druhý o ťažbe kobaltu a detskej práci v Konžskej demokratickej republike, tretí prináša pútavú reportáž o využívaní a distribúcii vody v Etiópii.

Rozvojový analytik (aj teoretik), no v provom rade projektový manažér v Nadácii Pontis, Jakub Šimek, ponúka vo svojich blogoch v rámci denníka SME vždy koncentrované „food for thoughts“; témy na premýšľanie na dlhé večery či celé víkendy. V blogu s názvom „Globalizácia verzus technológie“ spomína koncepty kontraproduktivity a antikrehkosti, ako aj delenie sveta na rozvinuté a rozvojové krajiny. Zároveň vysvetľuje, prečo Slovensko nie je (no mohlo by byť) v prvej desiatke Good Country Index. Tak, ako napríklad susedné Rakúsko. Svoj text ukončuje tým, že “v súčasnosti sa zdá, že globalizácia je na ústupe a stratila paru. A potrebujeme podporovať vedu a rozvoj technológií a mať konkrétne veľké plány (moonshots) do konkrétneho dátumu, aby sme urobili veľké veci.” Súhlasíte?

Zahraničná korešpondentka Denníka N, Jana Shemesh, v článku s názvom: “Na batériu vo vašom smartfóne treba kobalt, ktorý možno vyťažil osemročný baník v Kongu” upozorňuje na to, že ani firmy, ktoré by chceli byť zodpovedné, nedokážu zabrániť detskej práci či ustriehnuť jej vykonávanie. Vysvetľuje to na ťažbe kobaltu – jednej z najžiadanejších surovín, po ktorej bude podľa agentúry Bloomberg v roku 2030 dopyt až 47-krát vyšší ako minulý rok. V každej domácnosti sa vyskytuje aspoň jeden produkt s takouto batériou, ktorá obsahuje kobalt, pravdepodobne vyťažený v Konžskej demokratickej republike. Nik, žiaľ, nemôže s určitosťou tvrdiť, že na ťažbe suroviny do jeho mobilného telefónu sa nepodieľalo nejaké dieťa. Zistenia Amnesty International sú alarmujúce.

CvT a CRO cesta za vodou

Cesta za vodou do Etiópie; spolupráca ČvT a ČRo v rámci Media4Development projektu. Foto: Ivan Studený.

Ivan Studený je novinár, rozhlasový dokumentarista, ktorý ale nemá takmer žiadne cestovateľské skúsenosti (ako o sebe na úvod priznáva). Napriek tomu vyrazí do Etiópie, aby tam na pozvanie českej mimovládnej organizácie Člověk v tísni spracoval zvukovú reportáž o vode. Lebo voda je život. V vidieckom okrese Bargo teda sleduje a vďaka odpovediam lokálnych ľudí sugestívnu opisuje, ako vodu zabezpečiť vrtom, aj ako ju vydávať miestnemu obyvateľstvu. Zároveň pripomína, že komunitu treba naučiť udržateľnému systému distribúcie pitnej vody. V jednej z troch častí rozhlasového dokumentu pre Český rozhlas uvádza, že “přesto žije v okrese Bargo ještě asi 30 % lidí, kteří hlavně kvůli větší vzdálenosti nemají k pitné vodě přístup. Cílem neziskových organizací a etiopské vlády je vybudovat síť vrtů, kde bude na každý pětikilometrový okruh zdroj pitné vody.”

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Ivan Studený

 

Posted in community development, development cooperation, development education, global problems, humanitarian aid, media, NGOs' work | Tagged , , , , , , , , , | Leave a comment

Dobrosrdečnosť pri poskytovaní pomoci nestačí (rozhovor o rozvojovom projekte v Tanzánii)

Je absolventkou Medzinárodných rozvojových štúdií na Univerzite Palackého v Olomouci a členkou neziskovej organizácie Maendeleo, ktorú spravujú absolventi a absolventky spomínaného odboru. Prečo sa rozhodla so spolužiakmi a spolužiačkami ísť do tohto časovo i finančne náročného projektu podpory lokálnych farmárov a farmárok na africkom kontinente, vysvetľuje v rozhovore Zuzana Břehová.

Zuzka s farmářkou Ashurou, která v projektech Maendelea již úspěšně skončila a nabídla místo dalšímu farmáři, který to potřebuje více. - foto Martin S

Zuzka Břehová s farmářkou Ashurou, která v projektech Maendelea již úspěšně skončila a nabídla místo dalšímu farmáři, který to potřebuje více. Foto: Martin Schlossarek, NNO Maendeleo

Kedy a prečo si sa rozhodla pre štúdium na Katedre rozvojových a environmentálnych štúdií (KRES) v Olomouci?

Rozhodla jsem se někdy během čtvrťáku na gymnáziu. Hledala jsem něco, co spojuje moje vášně k přírodě, cizím jazykům a k poznávání nových míst a kultur. Obor Mezinárodní rozvojová studia to pro mě splňoval, a dokonce mi nabídl i mnohem víc – třeba pomáhat u toho lidem. Tím oborem vlastně od té doby žiju a stal se mou nedílnou součástí.

Čo najviac dôležité ti toto štúdium dalo do života?

Během studií jsem si celý obor a spolužáky postupně zamilovala. Troufám si říct, že tam vzniklo i nejedno přátelství na celý život. Někomu to může znít naivně, ale spojilo nás odhodlání a motivace dělat svět lepším. Katedra nás naučila (jak ráda říkávám): myslet kriticky a dělat dobro dobře. To je důležité. Díky studiu jsem si uvědomila, že mít jen dobré srdce nestačí, a že je při poskytování pomoci třeba přemýšlet, abychom neudělali víc škody než užitku.

Už počas štúdia na KRES sa pár študentov a študentiek rozhodli založiť neziskovú organizáciu Maendeleo. Prečo?

Za založením neziskovky Maendeleo stáli dva studenti: Martin Schlossarek (současný doktorand na KRES a zároveň předseda Maendelea) a Gabka Freislerová. Oba studovali magisterský program a v létě roku 2011 vyjeli i díky podpoře katedry přes Vavrouškovo stipendium do Tanzanie na stáž. Martin tři měsíce sbíral data k diplomce na téma ‘Příčiny a důsledky chudoby v okrsku Utengule/Usangu‘, povídal si s lidmi na vesnicích a vymýšlel, jak by jim mohl pomoct z chudoby. Z výzkumu i z rozhovorů nakonec vzešlo to, co dnes Maendeleo dělá, účelově půjčujeme peníze lidem na rozvoj drobného zemědělství a podnikání.

Prezentace Maendelea na olomouckém Majálesu - na fotografii jsou dobrovolníci Maendelea, bohužel nám neustále schází aktuální foto celého současného týmu

Prezentace Maendelea na olomouckém Majálesu. Foto: NNO Maendeleo

Kedy si sa pridala k Maendeleu ty?

O rok později. Do té doby jsem dělala dobrovolnici na festivalu Jeden svět Olomouc, který pořádá Člověk v tísni. Povinnou praxi už jsem sice měla splněnou, ale dál jsem chtěla sbírat zkušenosti v neziskovém sektoru. Chtěla jsem si najít něco dlouhodobého. Tehdejší dobrovolníci Maendelea zrovna pořádali herní benefiční večer a já jsem se k nim přidala. Tak se stalo, že jsem loni spolu s ostatními pořádala v pořadí už šestý ročník této akce a v Tanzanii jsem strávila díky několika výjezdům už víc než 7 měsíců života.

Koľko študentov a študentiek je momentálne zapojených do aktivít Maendelea?

Dnes je nás aktivně zapojených osm, scházíme se každý týden po škole nebo po práci a děláme všechno, co je v každé neziskové organizaci potřeba; jen to děláme zadarmo a ve volném čase. Administrativní náklady jsou minimální a většina peněz od dárců tak může jít přímo na pomoc lidem. My si zároveň můžeme „dělat, co chceme“ a tak, jak věříme, že je to v daný moment nejsprávněji. Projekty pravidelně měníme a upravujeme dle potřeb místních lidí. Nemáme žádné dotace a tedy ani striktní omezení, a tak si to můžeme dovolit.

Čím si člen alebo členka u vás prejde v rámci štruktúry organizácie?

V Maendeleu si jde „vyzkoušet“ spoustu věcí, od pořádání benefičních akcí, PR, spolupráce s donory, financí, administrativy, přes komunikaci s tanzanským týmem, až po samotnou implementaci aktivit na místě. To vám často už existující neziskovka při dobrovolnictví nenabídne. Naši dárci nám věří a jejich pozornost získáváme snad i právě proto, že to děláme tak trochu jinak.

Nebojím se říct, že mě Maendeleo zavedlo na dobrou cestu a i díky němu dnes můžu pracovat na zahraničních rozvojových a humanitárních projektech v Člověku v tísni. Takovou zkušenost jen tak někde nenajdete a za to si Maendelea vážím ještě víc.

Od akých iných rozvojových organizácií v okolí ste sa učili a brali si príklad?

Během studií jsme se setkávali s úspěchy i neúspěchy amerických, evropských i českých organizací. V rámci různých kurzů jsme probírali případové studie, zaměřené na různé země a projekty, které jsme studovali a analyzovali. Kromě toho jsme řešili třeba i mediální etiku, rozvojovou antropologii, studovali jsme rozvojové příležitosti nejchudších zemí světa a různé rozvojové teorie, včetně takzvaného post-rozvoje. Díky členství Maendelea v České koalici pro ochranu biodiverzity, která je členem platformy neziskovek v Česku – FoRS, můžeme navíc dál čerpat vědomosti a zkušenosti ostatních podobně zaměřených organizací.

Prečo ste si vybrali ako sektorovú prioritu rozvojovej spolupráce a vašej podpory práve poľnohospodárstvo, lokálne farmárstvo?

V subsaharské Africe žije většina obyvatel stále na venkově, a přitom se většina obyvatel venkova živí drobným zemědělstvím. Jsou to nejchudší obyvatelé regionu a Tanzanie není výjimkou. Na farmaření jsou závislí a od hlavní sklizně se odvíjí celý následující rok života, včetně toho, zda budou děti chodit do školy nebo jak pestrou stravu budou jíst. Podporujeme lidi v tom, co už dělají, jen jim pomáháme být efektivnější a zároveň šetrnější k půdě. Když se podaří dostat z chudoby jim, mohli by měnit k lepšímu i mnohé věci kolem sebe sami.

Příprava rýžové školky na tréninkovém poli - foto Zuzana Břehová (4)

Příprava rýžové školky na tréninkovém poli. Foto: Zuzana Břehová

Prečo ste si z celého afrického kontinentu vybrali práve Tanzániu a ako často tam chodíte?

OSN řadí Tanzanii do skupiny nejchudších zemí světa. To, že jsme začali zrovna tam, a ne jinde, ale byla více méně náhoda (Jak jsem zmiňovala, první výjezd se realizoval na škole přes Vavrouškovo stipendium). Do Tanzanie jezdíme jednou až dvakrát do roka. Někdo od nás tam vždycky jede v době sklizní, a když to vyjde, jezdíme i v zimě – v té době jsou zemědělské práce v plném proudu a jindy vyschlá a prašná krajina se krásně zelená.

Na svojom webe uvádzate vzdelávacie aktivity. Ako v Tanzánii školíte drobných farmárov a farmárky? Ako vyzerá dané školenie?

Odborné vzdělávání je nedílnou součástí největšího projektu ‘Podpora farmaření‘. V něm poskytujeme mikropůjčky svépomocným skupinám, jejichž členové pěstují rýži. Smyslem mikropůjčky je umožnit farmářům, aby v praxi využili maximum toho, co se naučí v rámci zmiňovaného vzdělávacího programu. Na kurzech se diskutuje třeba: jaká používat hnojiva a jaký je v nich rozdíl, jak správně vytvořit a použít kompost a hnojit jím pole nebo jak zacházet se semeny, než je zasejí. Součástí vzdělávání jsou také lekce finanční gramotnosti. Vzdělávání není jen teoretické, velká část se odehrává přímo na polích. Pro farmáře, kteří vždy následovali jen postupy svých předků, je důležité, aby si nové postupy sami vyzkoušeli a aby jejich benefity viděli na vlastní oči.

Ako môžu lokálnym ľuďom pomôcť podľa vašej schémy podpory mikropôžičky? Ako to funguje v praxi?

Když chcete v zemědělství podnikat, potřebujete jednotlivé práce od orby přes výsadbu, až po péči o úrodu vykonávat včas. Práci včas sám člověk nezvládne, a tak si musí na pomoc zaplatit nádeníky. Aby byli farmáři rychlejší a efektivnější, používají k obdělávání voly nebo malotraktory, přičemž často ani jedno z toho nemají. Ať už použijí přírodní nebo umělá hnojiva, ta také něco stojí oproti tomu, když nepoužijí žádná. Díky mikropůjčce si mohou farmáři dovolit pokrýt náklady spojené s přechodem od původních k doporučovaným postupům práce na poli.

Ryze ženská svépomocná skupina farmářek - foto Zuzana Břehová (1)

Ryze ženská svépomocná skupina farmářek. Foto: Zuzana Břehová

Môžeš spomenúť nejaký konkrétny úspešný príklad, kedy niekoho mikropôžička postavila na nohy (zmenila mu život)?

Nejraději zmiňuji příklad farmářky Ashury, která předloni v projektech Maendelea skončila se slovy, že už naši pomoc nepotřebuje a je schopná udržet si vyšší úrodu a příjmy sama. Nabídla své místo ve skupině dalšímu farmáři, který to potřebuje víc. To mě tehdy úplně dostalo a říkala jsem si, že to asi děláme docela dobře, pokud se nám stávají tyhle věci. Kdo pracuje na podobných projektech v zahraničí, asi ví, že tohle se úplně často nestává.

Podporuje Maendeleo prevažne ženy-farmárky, alebo je to rodovo pol na pol?

V projektu ‚Podpora farmaření‘ máme stanovené pravidlo, že nejméně polovina každé osmičlenné skupiny musí být ženy. Finální složení už poté necháváme na samotných členech svépomocných skupin. Každopádně dvě skupiny (dá se říci nejlepší) vedou právě ženy, přičemž jedna z nich, Suzana, je i většinově zvolená předsedkyně vzniklé místní partnerské organizace Wakulima Maendeleo, ve které jsou sdruženi všichni farmáři a farmářky, které podporujeme. To mě osobně moc těší, i proto, že se to stalo samovolně, aniž bychom do tohoto rozhodovacího procesu volby předsedy / předsedkyně museli jakkoliv zasahovat.

Ako prezentujete výsledky vašej práce doma?

Jezdíme přednášet na tematické akce, setkáváme se osobně se sponzory, podporovatelům posíláme poměrně rozsáhlé a konkrétní zpravodaje o tom, co se děje v Česku i v Tanzanii, šíříme osvětu v rámci našich benefičních akcí… Občas dostaneme pozvání přednášet i na cestovatelských festivalech, dětem na školách nebo na letních školách rozvojové spolupráce. Často na takových akcích získáváme nové podporovatele.

Máte aj nejakých platených zamestnancov a zamestnankyne?

V Česku pracujeme všichni ve svém volném čase a bez nároku na odměnu; totéž platí, když jedeme do Tanzanie. Co se týče našich tanzanských koordinátorů, těm v podstatě pokrýváme náklady a čas, strávený supervizí na polích farmářů. Jedná se o opravdu malé částky, ale zároveň je to pro koordinátory férová částka a nám to zaručuje, že kontrolují a reportují aktivity v Tanzanii pravidelně a v dohodnutém rozsahu.

Pravidelná setkání se svépomocnými skupinami probíhají s námi, i v době naší nepřítomnosti - foto Martin Schlossarek

Pravidelná setkání se svépomocnými skupinami probíhají i s námi i v době naší nepřítomnosti. Foto: Martin Schlossarek

Dnes už mnohí z vás (dobrovoľníkov a dobrovoľníčok) pracujú. Ty pôsobíš ako projektová koordinátorka v organizácii Člověk v tísni v Prahe. Ako často sa stretávate ako Maendeleo v Olomouci a plánujete svoje ďalšie aktivity?

Je pravda, že to začíná být čím dál těžší. Nejen se mnou, že jsem v Praze, ale i s holkama, které pomalu, ale jistě dokončují svá magisterská studia na katedře. Proto jsme začali vymýšlet plán B tak, abychom dál mohli farmáře podporovat a přece plánovali veškerou činnost Maendelea v Česku i v Tanzanii společně. Zatím jsou schůzky na týdenní bázi, ale brzy začneme fungovat na dálku. Věříme, že to půjde. Já teď taky pracuji na dálku odkudkoliv, kde zrovna jsem. Digitální nomádství je navíc v dnešní době populární, tak si to aspoň vyzkoušíme. 🙂

Vysielate aj mladých ľudí priamo do terénu do Tanzánie na niekoľko mesiacov v rámci dobrovoľníckej činnosti?

Ano, skoro všichni naši členové už v Tanzanii za farmáři byli, někteří i víckrát. Já sama jsem vyjela od roku 2012 čtyřikrát, vždy na cca 5-8 týdnů. Máme však mezi sebou domluvenou podmínku, aby na vesnice jezdili pouze ti dobrovolníci, kdo se k nám přidají a pracují s námi v Česku dlouhodobě, ideálně minimálně rok s pravidelnými setkáváními. Je pro nás důležité, aby byl každý, kdo vyjede, plně seznámen s projekty i s místní kulturou, abychom v místě nešířili špatné návyky a naopak udržovali dobré vztahy, které v tamních komunitách máme.

Získali ste za uplynulých takmer sedem rokov fungovania aj nejaké významné ocenenia, verejnú spätnú väzbu?

Zrovna před pár dny jsme se dozvěděli, že nás porota Asociace společenské odpovědnosti vybrala v soutěži o Ceny SDGs (tedy jak naplňujeme naší činností globální udržitelné cíle, k jejichž naplňování se zavazuje i Česká republika) mezi 15 semifinalistů z celkového počtu více než 150 nominovaných projektů. To je pro nás skvělý úspěch a máme radost. Loni i letos jsme se také hlásili do soutěže Gratias Tibi, jež pořádá Člověk v tísni a oceňuje aktivní mladé lidi, pomáhající svému okolí. Často se od pořadatelů podobných soutěží setkáváme s pozitivní zpětnou vazbou na to, co děláme, a fandí nám, i když se zrovna neumístíme.

Ako funguje financovanie? Podávali ste si žiadostí o granty v schémach CzechAid či EuropeAid?

Aktuálně nejsme příjemci žádné dotace. Našim primárním zdrojem financování jsou soukromé dary od lidí z Česka, kterým se líbí naše aktivity a chtějí nás podpořit. Někteří přispívají jednorázově v řádech stokorun, jiní posílají podobné částky pravidelně každý měsíc. Máme ale i pár spřízněných dárců, kteří přispívají v řádech desetitisíců. Dalším zdrojem financí jsou námi pořádané benefiční akce.

Čo vám všetkým dáva silu a spätnú väzbu pokračovať v tejto časovo aj finančne náročnej práci?

Mojí hlavní motivací je to, že pracuji na něčem, čemu věřím a co sama můžu tvořit na základě svých dosavadních znalostí, zkušeností i přesvědčení. Baví mě ta práce s lidmi v Tanzanii, i v našem česko-slovenském týmu. Farmáři zároveň chtějí být zapojeni v našich projektech, spolupracují a zároveň řádně splácí. A co víc, některým už se podařilo zvýšit svůj životní standard. Baví mě i ten pocit, že to jde dělat ve volném čase a zadarmo. Naprostá většina peněz, které získáme, tedy může jít přímo na podporu lidí, kteří to potřebují. S tím se dobře usíná.

Naberáte aj nových členov a členky?

Původně jsme chtěli naši práci „dokončit” v aktuálním složení, ale vzhledem k tomu, že se začínáme po studiích rozprchávat a některé činnosti nepočkají, nakonec bychom rádi přibrali třeba dva nadšené dobrovolníky. Na olomoucké „základně” by tak byl někdo další, kdo nám bude pomáhat na benefičních akcích, i s potřebnou administrativou organizace.

V čom spočíva udržateľnosť organizácie?

Co se týká udržitelnosti, dbáme především na tu finanční. Postupně naše tanzanské kolegy z partnerské organizace Wakulima Maendeleo připravujeme na to, aby byli schopni v dohledné době aktivity převzít a pokračovat v nich i bez nás. To mimo jiné znamená, že musí být schopni nejen udržet aktuální roční rozpočet, ale také shánět nové možnosti financování, aby mohli dál růst v podstatě jako kooperativa, a přibírat nové členy.

V loňském roce se farmáři sdružení v organizaci Wakulima Maendeleo přihlásili do soutěže místní organizace NAFAKA, kterou podporuje Agentura Spojených států amerických pro mezinárodní rozvoj – USAID, a vyhráli malotraktor s vlečkou. Zástupci z NAFAKA ocenili dobrou propracovanost činnosti a organizovanost farmářů. Farmáři nám naopak děkovali, že si podobnou grantovou soutěž mohli vyzkoušet o rok dříve s námi a na základě naší zpětné vazby a hodnocení předložených návrhů se rychleji zorientovali a věděli, co se po nich bude chtít.

Zuzka předává ocenění Maendelea - farmářka roku -Suzaně - za její skvělou celoroční práci. Suzana je inspirací pro další farmáře, ženy i muže - fo

Zuzka Břehová předává ocenění Maendelea “Farmářka roku” Suzaně za její skvělou celoroční práci. Foto: Martin Schlossarek

Plánovali ste s projektmi Maendelea expandovať aj do iných krajín?

Nad zkopírováním našich projektů na jiném místě přemýšlíme a rádi bychom tak zúročili naše zkušenosti. Samozřejmě za předpokladu, že by znovu proběhl výzkum potřeb na daném místě a analyzovali bychom, zda jsou právě mikropůjčky vhodným nástrojem pomoci. I tady platí, že nic není univerzální. Reprodukci projektu bychom považovali za správnou cestu. Nevím ale, jestli toho budeme schopní, když pak budeme mít třeba rodiny a další povinnosti nad rámec školy nebo práce. Proto se teď soustředíme hlavně na předávání toho současného do rukou místních lidí. Fungování v budoucnu i bez našich zásahů by pro mě osobně byl poměrně nevídaný úspěch v rámci rozvojové spolupráce mezi organizacemi nejenom v Česku.

Kde vidíš vašu organizáciu o päť-desať rokov? Aké máte plány do budúcna?

Jak jsem už nakousla, rádi bychom postupně předali veškeré pravomoci místním lidem, konkrétně partnerské organizaci Wakulima Maendeleo. My bychom zůstali jen jakýmsi poradním orgánem, který dohlíží na to, že farmáři v aktivitách pokračují a že se rozvíjí a pomáhají dalším lidem. Dali jsme si za cíl, že chceme být v oblasti, kde působíme, dál nepotřební. Pokud vše dobře půjde, mohlo by se tak stát do 10 let od založení Maendelea, tzn. v roce 2021. Držte nám pěsti! 🙂

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: M. Schlossarek, Z. Břehová, NNO Maendeleo

Posted in community development, development cooperation, global problems, Intl development studies, NGOs' work, sustainability, voluntary service | Tagged , , , , , , , , | Leave a comment

Čo (a prečo) čítať: májové lekcie rozvoja

Aj v máji vám ponúkame tri novinárske celky, ktoré sa snažia pokrývať globálne výzvy komplexným, etickým a zodpovedným spôsobom; zároveň čitateľskú základňu edukujú. Prvý článok sa týka dosahov zmeny klímy na život v oceánoch, druhý je o aktivizme kenských novinárov a tretí opisuje fungovanie open-source nástrojov, ktoré humanitárnym organizáciám pomáhajú pri záchranných akciách v teréne. Viac už v májových Lekciách rozvoja, pripravených tímom ‚Media about Development’.

Alexander Ač je v prvom rade vedec. Pracuje na Ústav výskumu globálnej zmeny Českej akadémie vied v Brne. Ale je aj výborný popularizátor vedy, pričom sa venuje primárne zmene klímy a vysvetľovaniu negatívnych dosahov zmeny klímy na životné prostredie a predovšetkým ľudstvo. Pre denník SME pravidelne publikuje komentáre a analýzy práve o tejto problematike. V článku “Blíži sa klimatická pomsta oceánov?” píše o zmene charakteru počasia a následkoch oteplenia oceánskej vody. Ako naznačuje titulok, negatívne scenáre naberajú reálne kontúry a zmenu klímy by sme mali brať konečne všetci vážne.

Spisovateľka a politologička Nanjala Nyabola napísala pre denník SME o tom, prečo by bez odvážnych a priekopníckych novinárov kenské hnutie za demokraciu možno nikdy nebolo zvíťazilo. Ak vás zaujíma, prečo v marci podala skupina popredných novinárov výpoveď v denníku Nation, a čo znamená v praxi “aktivistický žurnalizmus“ (v ktorom má Keňa dlhú tradíciu), nenechajte si ujsť komentár “Strata pre kenskú demokraciu”.

digitalglobe.com

Crowdsourcing po zemetrasení v Nepále. Zdroj: digitalglobe.com.

Študent Medzinárodných rozvojových štúdií KRES UP v Olomouci, Jan Ciupa, sa pod vedením Dr. Jirku Pánka pozrel na rôzne nástroje mapovania terénu, ktorý postihla prírodná katastrofa. Napísal o tom článok aj do časopisu Rozvojovka. Mnohým môžu informácie z textu objasniť spôsob, akým bola počas doručovania humanitárnej pomoci po zemetrasení v Nepále využitá Open Street Map (OSM) platforma a čo je to crowdsourcing. Počas humanitárnej krízy sú totiž dôležití práve dobrovoľníci OSM z celého sveta, ktorí digitalizujú satelitné snímky a poskytujú tak nové dáta humanitárnym organizáciám, pracujúcim v konkrétnej postihnutej krajine. Viac sa už dozviete v populárne-náučnom texte: “Crowdsourcing v mapování snižuje dopady katastrof”.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: digitalglobe.com

 

Posted in climate change, global problems, humanitarian aid, media | Tagged , , , , , , | Leave a comment

Zraniteľné ženy v Eldorete dostali šancu na lepší život – študujú a podnikajú (rozhovor)

Dobrovoľníčila v Rwande, no nakoniec sa usadila v Keni, kde si vie predstaviť svoje ďalšie dlhodobé pôsobenie. Pod hlavičkou OZ Dvojfarebný svet v Eldorete koordinuje rozvojový projekt, ktorý výučbovými kurzami a pobytom v biznis inkubátore podporuje ženy z marginalizovaného prostredia v snahe postaviť sa na vlastné nohy. Zuzana Kralinská v rozhovore približuje výsledky projektu, ako aj svoju úlohu v celom procese realizácie.

Dvojfarebny svet projekt

Absolventky pletacieho kurzu. Vďaka biznis inkubátoru, ktorý v Eldorete zabezpečuje OZ Dvojfarebný svet, sa stanú podnikateľkami. Foto: Maria Muhl

Africký kontinent si navštívila ako dobrovoľníčka počas štúdia misijnej a charitatívnej práce na VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. O aký projekt šlo?

Bolo to ešte v roku 2014 v Rwande. Konkrétne v Kibeho som ako dobrovoľníčka strávila šesť mesiacov na projekte domovskej VŠ sv. Alžbety. Ten prešiel svojím vývinom – od anti-malnutričného až po projekt na podporu matiek. Cieľom nebolo iba zaplátať dôsledky chudoby (podvýživu detí), ale odstraňovať jej príčiny – teda prostredníctvom výučby praktických zručností vytvoriť priestor pre zárobkovú činnosť žien-matiek. Približne dvadsať žien sa vyučilo pracovať s mechanickým pletacím strojom. Táto skupina potom plietla svetre pre okolité zíkladné školy, keďže v Rwande na školách majú žiaci povinnosť nosiť uniformy (a jednotné svetre sú ich súčasťou). Počas mojej prítomnosti sme projekt rozšírili o výrobu tašiek a vrecúšok z farebných lokálnych látok, ktoré sa vyrábajú doteraz a predávajú aj na Slovensku.

Čo dal tento pobyt tebe?

Pobyt v malebnej dedinke na juhu Rwandy ma obohatil o skúsenosti, zamerané na prácu s lokálnymi ženami a komunikáciu s miestnymi. Presvedčil ma o tom, že chcem stráviť časť svojho života určite v Subsaharskej Afrike. Nie preto, že sa tu chystám niekoho spasiť a zachraňovať. Skôr preto, že mi vyhovuje spôsob, akým tu život plynie. Uvedomujem si, že i Subsaharská Afrika je široký pojem a geograficky aj kultúrne je to veľmi bohatý kus zeme. No zatiaľ som mala možnosť navštíviť štyri krajiny v rámci východnej Afriky a  pozitíva doteraz prevažovali nad negatívami.

zuzana

Zuzana Kralinská spolu s absolventmi a absolventkami kurzov, ktoré zabezpečilo v Eldorete OZ Dvojfarebný svet. Foto: archív Z.K.

Počas ďalších štúdií na univerzite v dánskej Kodani si dostala možnosť vycestovať do terénu opäť – tentoraz nie do Rwandy, ale do Kene. Ako si zareagovala?

Do Kene som šla najprv na trojmesačnú stáž, ktorá bola súčasťou môjho štúdia. Mala som možnosť vybrať si z dvoch kensko-slovenských projektov v dvoch geograficky odlišných oblastiach – vnútrozemie verzus pobrežie. Rozvojové projekty v Eldorete som však z diaľky sledovala dlhodobo, preto som sa rozhodla pre vnútrozemie. Naviac ma oslovilo zameranie týchto projektov – na pomoc dievčatám a ženám zo sociálne slabých pomerov. Potom ma kontaktovala riaditeľka organizácie Dvojfarebný Svet, Martina Utešená, ktorá mala môj výjazd na starosti. Z trojmesačnej stáže sa nakoniec vykľul dvojročný pobyt.

V ktorej fáze priebehu projektu rozvojovej spolupráce v Eldorete si tam vstúpila ty?

Do projektu organizácie Dvojfarebný svet, ktorý zabezpečuje výučbu praktických zručností pre ženy zo slumu, som vstúpila v čase, keď pôvodná projektová koorinátorka po siedmich rokoch odchádzala z Kene naspäť na Slovensko. Vtedajší projekt bol v záverečnej fáze a pripravoval sa štart nového projektu s názvom „Podpora nezávislosti a ekonomickej samostatnosti znevýhodnených žien zo slumu Langas”, financovaný vďaka podpore zo strany Slovenskej Republiky (cez grantovú schému SlovakAid).

Máš v teréne slovenských alebo kenských spolupracovníkov či spolupracovníčky?

Viac než rok tu so mnou pôsobila slovenská lekárka. Vo februári tohto roku však odišla a odvtedy pracujem už len s kenskými spolupracovníkmi. Lokálnym parnerom projektu je Detský domov pre dievčatá Sv. Bakhity.

Názov projektu znie: „Podpora nezávislosti a ekonomickej samostatnosti znevýhodnených žien zo slumu Langas”. Čo si pod tým možno konkrétne predstaviť?

Organizácia Dvojfarebný svet sa snaží dlhodobo posilňovať postavenie žien v slumových oblastiach. Tentoraz sa rozhodla asistovať miestnym ženám z marginalizovaného prostredia prostredníctvom poskytovania polročných výučbových kurzov a mesačného počítačového kurzu. Slabá sociálna situácia niektorých rodín im neumožňuje poslať všetky ich deti na stredné školy. Nedostatočné vzdelanie potom vedie k ťažkostiam v hľadaní zamestnania, k predčasnému otehotneniu a problémom s uživením rodiny. Práve týmto ženám poskytuje náš projekt možnosť vyučiť sa remeslu a naučiť sa podnikať. Po skončení kurzu od nás absolventky dostávajú štartovací balíček, ktorý pozostáva z materiálov a náradia, potrebného na naštartovanie ich vlastného podnikania. Takto sa stávajú ekonomicky samostatnými a schopnými postarať sa o svoje rodiny aj v prípade neprítomnosti alebo neschopnosti ich partnerov.

kurz

Počítačový kurz, ktorý pomôže študentkám dostať sa k vyššiemu vzdelaniu. Foto: Maria Muhl

Prečo projekt reaguje na potreby žien práve v Eldorete?

Eldoret je piate najväčšie mesto Kene a neustále rastie. Práve vysoký stupeň urbanizácie vedie k stále rastúcej populácii v slumových oblastiach. Slum Langas má odhadom okolo štyristotisíc obyvateľov. Rast populácie sa však nerovná rýchlosti rastu pracovných miest, čo má za následok vysoký stupeň nezamestnanosti, chudobu, a stáva sa z toho začarovaný kruh. Práve tu, v Eldorete, dlhodobo pôsobili slovenskí lekári a logisti na zdravotníckych a sociálnych projektoch VŠ sv. Alžbety. Keď sa miestne ženy dozvedeli, že tu funguje slovensko-kenský projekt, vyučujúci praktické zručnosti mladé dievčatá, prišli za vtedajšou koordinátorkou s prosbou o vytvorenie výučbového centra aj pre staršie ženy. Na túto výzvu zareagovala organizácia Dvojfarebný svet, a začalo sa pracovať na jej realizácii. Lokálnym partnerom projektu je Detský domov pre dievčatá Sv. Bakhity, ktorý stál pri zrode nášho projektu.

Čo všetko sa študentky učia vo vašom výučbovom centre pre ženy z marginalizovaného prostredia?

V centre poskytujeme polročný kurz kaderníctva, krajčírstva a pletenia. Pre ženy zo sociálne slabých pomerov, ale i mužov s postihnutím zároveň realizujeme mesačný kurz počítačových zručností. Po niekoľkoročných skúsenostiach sme však prišli na to, že zatiaľčo absolvenky kaderníckeho kurzu sú schopné začať podnikať hneď po skončení kurzu, absolventky krajčírskeho a pletacieho kurzu s tým majú problémy. Najmä pre nedostatočný kapitál a nedostatok podnikateľských zručností. Práve preto od roku 2016 vedieme v našom centre aj sociálny podnik, takzvaný biznis inkubátor, v ktorom na päť mesiacov zamestnávame naše absolventky a ony si tak môže zlepšiť, resp. nadobudnúť podnikatelské zručnosti.

Ako sa vám osvedčil spomínaný biznis inkubátor?

Biznis inkubátor sa stal skvelým doplnkom k našim výučbovým kurzom. Počas tohto obdobia absolventky šijú a pletú školské uniformy pre okolité štátne základné školy. Zároveň sú vďaka mesačným odmenám schopné našporiť si dostatočný kapitál na začatie podnikania a vďaka dodatočnej výučbe základov podnikania a finančnej gramotnosti ho môžu aj realizovať. Posledný, šiesty mesiac inkubátora už ženy pracujú samostatne. Navštevujeme ich v teréne a spoločne vytvárame na mieru šitý individuálny podnikatelský plán. Všetky naše absolventky si biznis inkubátor veľmi pochvaľujú.

kurz

Súčasť projektu v Eldorete: kadernícky kurz pre miestne ženy. Foto: Maria Muhl

Ako si predstavujete udržateľnosť daného projektu?

Projekt by za daných podmienok mohol fungovať ako rozšírenie detského domova pre mladé dievčatá, ktorý je naším lokálnym partnerom. Vyžaduje si však ešte aktivity a najmä čas, aby boli výsledky viditeľné a udržateľnosť merateľná. V súčasnosti pripravujeme pokračovanie, resp. ďaľšiu fázu projektu a ak získame grant z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej Republiky (v rámci výzvy SlovakAid), po dvoch rokoch by mal byť projekt už samoudržateľný.

Ako by ste projekt chceli replikovať do iných miest, resp. rozšíriť do budúcna?

Do budúcna by sme chceli prepracovať i rozšíriť projekt na akreditované výučbové a tréningové centrum pod štátnou inštitúciou TVET, s možnosťou štátnej skúšky pre našich študentov. Vďaka tomu by mali po ukončení štúdia v rukách celonárodne uznávaný certifikát, s ktorým by mohli pokračovať vo vyššom stupni vzdelávania alebo si ľahšie nájsť prácu – kdekoľvek v Keni. Zároveň chceme upriamiť našu pozornosť na ženy, ktorých život bol ovplyvnený postihnutím. Či už ide o osoby priamo s telesným postihnutím, alebo starajúce sa o niekoho so zdravotným postihnutím. Tieto ženy a dievčatá patria v spoločnosti medzi najzraniteľnejšie.

Vedela by si spomenúť nejaký konkrétny príbeh ženy, ktorej váš projekt výrazne pomohol, resp. jej zmenil život k lepšiemu?

Z fotografií Márie Muhl Candrákovej, ktorá náš projekt navštívila a následne výsledok v podobe foto-výstavy mohli vidieť i ľudia na Slovensku, je známy príbeh našej študentky Irene. Ide o slobodnú matku dvoch detí, ktorá si po skončení nášho kurzu otvorila v slume vlastný kadernícky salón. Vďaka tomuto podnikaniu sa výrazne zlepšila kvalita života jej rodiny.

Irene

Absolventka kurzu, ktorý v Eldorete zabezpečilo OZ Dvojfarebný svet – kaderníčka Irene a jej prvý salón. Foto: Maria Muhl

Daný projekt, podporený aj grantom zo schémy SlovakAid, poznáme zo spomínaných fotografií Márie Muhl Candrákovej. Aké ďalšie (možno menej fotogenické) aktivity a výsledky projekt obsahuje?

Okrem fotovýstavy bol náš projekt prezentovaný v médiách – konkrétne v správach RTVS aj Markízy, čiže slovenskí ľudia môžu vidieť, ako asi vyzerá reálne slovensko-kenská rozvojová spolupráca v praxi. No náš najvzácnejší výsledok je približne tisícdvesto absolventov, resp. hlavne absolventiek našich kurzov a sprostredkovanie školských uniforiem pre tisíc detí v slume Langas.

Okrem uniforiem absolventky šijú a pletú ďalšie výrobky. Hodláte produkty kenských žien predávať na Slovensku cez e-shop alebo na trhoch či v obchodoch v iných regiónoch Kene?

Áno. V najbližších mesiacoch plánujeme vytvoriť nášmu projektu webstránku a fanpage. Zároveň chceme otvoriť kamenný obchod, v ktorom budeme predávať výrobky našich študentov a študentiek za výhodné ceny. Tieto aktivity sú momentálne vo fáze plánovania a prípravy.

kurz

Miestnym ženám je okrem krajčírskeho a pletacieho kurzu ponúknutý aj kadernícky kurz. Neskôr pribudla aj možnosť dovzdelať sa v oblasti IT a biznisu. Foto: Maria Muhl

Ako tráviš víkendy, sviatky a voľné dni v Eldorete? Je tam možnosť sebarealizácie a priestor pre kultúrne vyžitie?

Počas voľných dní periem všetko, čo sa nazbieralo za celý týždeň. Keďže nemám práčku, tak to zaberie určitú časť dňa. Zároveň využívam tento čas na upratovanie, väčšie nákupy, oddych a stretnutia s priateľmi. Pochádzam zo Svitu, čo je podstatne menšie mesto ako Eldoret. Čiže na veľkosť mesta sa nesťažujem, aj podujatia sa tu dejú, hoci nie tak často, ako v hlavnom meste. Keď mi niekedy chýba ruch veľkomesta, tak si zájdem do Nairobi za slovenskými dobrovoľníkmi.

Čo by si poradila kolegom a kolegyniam (ktorí sa vyberú do podobného regiónu koordinovať podobný rozvojový projekt), aby robili v snahe predísť vyhoreniu?

Mne osobne pri práci (pri zvládaní úspechov i nezdarov) veľmi pomáha viera. No každý človek je jedinečný a fungujú naň rôzne techniky psychohygieny. Niekto rád trávi voľný čas sám a oddýchne si práve mimo šumu spoločnosti, niekto je zasa radšej obklopený priateľmi. Je dôležité mať po ruke blízkych ľudí, ktorí vás podporia, podržia, keď treba, a na ktorých sa môžete spoľahnúť. Netreba sa vnímať (ani navonok prezentovať) ako superčlovek, ktorý všetko zvládne sám, a ktorý si myslí, že chod celého projektu záleží iba od neho jediného. Treba nájsť v sebe pokoru.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: archív Zuzany Kralinskej a Maria Muhl pre OZ Dvojfarebný svet

Posted in community development, development cooperation, gender equality, global problems, NGOs' work, sustainability, voluntary service | Tagged , , , , , , , , , , | Leave a comment