Čo pozerať: Thuletuvalu – o dvoch klimatických osudoch

Zaujíma vás, čo spája miesta Thule a Tuvalu, od seba vzdialené viac než jedenásťtisíc kilometrov? Predsa: Zmena klímy! Topiaci sa ľad v Grónsku spôsobuje zvyšovanie hladiny oceánov, čím postupne berie rodinám na ostrovnom Tuvalu ďaleko v Tichomorí strechy nad hlavou.

Sama veľmi odporúčam film ‘Thuletuvalu’ od režiséra Matthiasa von Guntena, keďže s rodinou trávim veľkú časť roka v Pacifiku a vidím, ako negatívne dosahy zmeny klímy trápia tamojšie malé ostrovy vrátane Tuvalu. Rovesnícky by to malo trápiť aj nás v Európe, lebo skôr či neskôr tie negatívne dopady pocítime my všetci. Hoci na Slovensku more nemáme, s povodňami a extrémnymi výkyvmi počasia (veľkými suchami, vlnami horúčav alebo potom zasa návalmi dažďov) už skúsenosť máme. A keby aj v ťažkých časoch, súvisiacich so šírením koronavírusu, prestali lietať lietadlá a znížili by výrobu fabriky, zmena klímy nezmizne.

Netreba však upadnúť do letargie, skôr popremýšľať nad aktivizmom a individuálnym prístupom k spotrebe. Film je spolu so sprievodnými vzdelávacími aktivitami k pozretiu na stránke českého festivalu Jeden svet tu.

Ak si chcete počas víkendu či ďalších dní v povinnej seba-izolácii pozrieť ďalšie kvalitné dokumentárne filmy (nielen na tému zmeny klímy), siahnite po aktuálnej ponuke českej či slovenskej verzie festivalu Jeden svet, ktoré teraz svoje filmy spolu s metodickými materiálmi pre vyučujúcich (teraz najmä rodičov) ponúkajú zadarmo online. Viac v sekcii Globálneho vzdelávania organizácie Človek v ohrození tu.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: archív Thuletuvalu

Posted in climate change, documentaries, global problems, media, NGOs' work | Tagged , , , | Leave a comment

Nešírme paniku, strach a nepravdy o koronavíruse

Strach z nákazy koronavírusom a ochorenia Covid–19 využívajú viacerí na svoj biznis, pričom šíria paniku, aby si nahnali klientov a klientky. Nikdy neskĺznite k podobným aktivitám a ‘stratégiám’, aké v uplynulých dňoch zvolil šéf cestovnej kancelárie Bubo. Videá už z webu stiahol, no ich prepis (ako príklad toho, ako sa o globálnych výzvach hovoriť / písať nemá) do našich workshopov zaradíme.

V prvom z nich Ľubomír Fellner ako lekár s atestáciou dokonca považuje tropickú medicínu za svoje hobby. “Fellner popiera bezpečnostné opatrenia rešpektovaných zdravotníckych organizácií a sám sa štylizuje za experta, prognostika a špecialistu na koronavírus”, pričom jediným spôsobom záchrany má byť letecký zájazd do tepla, najlepšie cez jeho firmu. Viac v článku na webe O médiách tu.

Veríme, že podobných videí od ‘expertov’ pribúdať nebude a šírenie paniky i strachu tak obmedzíme. Nájdite si čas na dôsledné prečítanie tohto textu v záujme predísť panike, ako aj šíreniu neprávd o koronavíruse a ochorení Covid-19 v SR. Sú tam zhrnuté odpovede na tieto otázky: Ako sa správať, aby sme minimalizovali riziko nákazy?; Aké sú príznaky koronavírusu?; Ako budú postupovať lekárske tímy, ak máte príznaky koronavírusu?; Ako chrániť seniorov a seniorky?; Ktoré zariadenia, resp. školy sú zatvorené?. Viac v odomknutom článku na Denníku N tu.

Posted in global problems, healthcare, media | Tagged , | Leave a comment

V parlamentných voľbách 2020 voľme za klímu

Keď som naposledy moderovala diskusiu ‘Zmena klímy polopatisticky’ na tému klímy, zmeny klímy a klimatickej krízy ako aj aktivizmu v snahe ju riešiť, jeden z hostí (klimatológ Jozef Pecho) ma šokoval emisiami v číslach.

Vedeli ste, že taký obojsmerný let Auckland–Viedeň (ako v mojom prípade) = 17–18 ton CO2? Alebo taká ročná aktivita okolo výchovy dieťaťa (ako v mojom a mnohých vašich prípadoch) = 60 ton CO2? Spomedzi veľkých priemyselných oblastí však lietanie predstavuje iba 2% všetkých globálnych emisií. Spomínaná diskusia sa dotkla aj otázok: či a čím najviac šetrne cestovať, aj či vôbec mať deti, resp. akú budúcnosť im zanechať. Ak vás podobné myšlienky občas trápia a zaujíma vás i vaša konkrétna uhlíková stopa, vyrátajte si svoju spotrebu a produkciu CO2 cez túto kalkulačku.

diskusia o klime

Duskusia s názvom ‘Zmena klímy polopatisticky’ na bratislavskej Mágio pláži rozobrala aj otázky: či a čím cestovať, aj či mať deti, resp. akú budúcnosť im zanechať.

 

Začiatkom mesiaca som z Aucklandu do Bratislavy poslala poštou svoj hlas politickej strane, ktorej programu verím a viem, že v ňom nezabudli na tému zmeny klímy, a teda na budúcnosť našich detí (ktoré právo voľby zatiaľ nemajú).

Mimochodom, poznáte programy politických strán a opatrenia, týkajúce sa zmeny klímy v nich? Osem enviro-organizácií sa pred časom spojilo do iniciatívy ‘Voľme za klímu’ a spoločne pripravilo klimatický dotazník pre politické strany, ktoré chcú už o pár dní čestne zabojovať o váš hlas. Výsledky dotazníka a analýzy programov sú tu. A potom treba dúfať, že si spoločne zvolíme klimaticky zodpovednú vládu.

Aj z Nového Zélandu #volimZaKlimu. Niekto by mohol namietať, že letecké presuny na trase SR–NZ tomu nenasvedčujú, ale i to mám v sebe poriešené. Som si vedomá našej uhlíkovej stopy, takže ju aktívne znižujem tým, že nejazdím autom, nejem mäso, recyklujem odpad, odevy nakupujem v second handoch, podieľam sa na osvetových a vzdelávacích projektoch, zmierňujúcich negatívne dosahy zmeny klímy. K rodičovstvu sa staviam tiež ekologicky v záujme znižovania emisií.

Prezentácia aktivít Ambrely – Platformy rozvojových organizácií (vtedy ešte pod názvom PMVRO) a ‘climate smart’ i vzdelávacích projektov na festivale Pohoda 2012.

Februárové voľby rozhodnú o tých, ktorí budú rozhodovať o našej budúcnosti. Vyjadrite myšlienku, že vám na budúcnosti našej planéty naozaj záleží, svojou účasťou na podujatíVolíme za klímu! (Predvolebný klimaštrajk)’. Verím, že sa nad riešením klimatickej krízy zamyslia podobne ako ja nielen Znepokojené matky, a že vaše svedomie bude v sobotu krúžkovať (nielen) vašu (lepšiu) budúcnosť.

Text: Boba Markovič Baluchová, komunikačná manažérka Ambrely a zakladateľka OZ DocUnion, ako aj portálu ‘Media about Development’

Posted in climate change, global problems, leadership, NGOs' work | Tagged , , , , , , , , , , | Leave a comment

Právo voliť zo zahraničia mi nik nezoberie

Videli ste tlačovku, kde premiér našej krajiny a ministerka vnútra, ktorej rezort má voľby (nielen zo zahraničia) na starosti, spochybňujú právo voliť zo zahraničia? Neviem to nazvať inak, ako populistickou mobilizáciou obyvateľstva v regiónoch, pričom dôvodom je strach a výsledkom ďalšie rozdeľovanie spoločnosti. Obávajú sa, že výsledky volieb ovplyvnia hlasy zo zahraničia, ako aj z Bratislavy, kde sa vraj nežije reálny život. Takéto reči však docielia iba utvorenie nového nepriateľa. Tentoraz z ľudí v hlavnom meste, ako aj z tých, ktorých za lepšími (nielen pracovnými) podmienkami do zahraničia sami vyhnali.

Do kategórie ‚Nepriateľ štátu’ patrím najnovšie i ja sama, a to hneď dvakrát. Ako rodená Bratislavčanka totiž nežijem „reálny život“ v hlavnom meste Slovenska, ale väčšinu roka pôsobím na Novom Zélande. Ktovie, za aký by označil pán premiér život v ďalekej Stredozemi… Nič z tohto nenaznačuje, že by som sa od domoviny odstrihla. Práve naopak. Už mesiac mám odvolené a na diaľku povzbudzujem svojich známych, aby tiež využili túto možnosť. Nechcem zažiť situáciu, keď mi bude raz (po návrate na Slovensko) moja dcéra vyčítať ľahostajnosť. Pre mňa voľby nie sú iba právom, ale dokonca povinnosťou. A nikto mi účasť v nich nebude zakazovať.

Fyzická neprítomnosť na území Slovenska by nemala byť vo voľbách prekážkou a dôvodom hejtu zo strany internetových trollov či dokonca politikov. Často sú ľudia so zahraničnou skúsenosťou práve vo výhode, lebo sú viac tolerantní a scitlivení voči predsudkom a rozmanitosti. Majú potrebný rozhľad i cenné poznatky z medzinárodných pracovísk, ktoré chcú preniesť domov. Nepodľahnú ľahko dezinformáciám a uvedomujú si svoju úlohu v spravovaní krajiny. Výchovu k občianstvu nepovažujú za prázdnu frázu a úprimne im záleží na tom – ako a kým bude domovina spravovaná.

Ako novinárku a občiansku aktivistku ma už dlho trápi spôsob, akým sa súčasná vláda správa k médiám. O rozkrádaní štátu, korupcii a spolčovaní sa našich vrcholových predstaviteľov (ale i justície či polície) s mafiou ani nehovoriac. Stále mám na Slovensku rodinné väzby a pracovné povinnosti. Pozorne sledujem proces s obvinenými z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Ani po dvoch rokoch som na túto udalosť nezabudla, nik z nás by nemal.

Keď som v januári spisovala zoznam dôvodov, prečo Slováci a Slovenky volia zo zahraničia, zozbieralo sa ich viac ako dvadsať. Všetky pochopiteľné a relevantné. Mnohí ich však nechcú poznať a akceptovať. Využitie práva na slobodný pohyb však nemôže znamenať odopierané právo voliť.

Začiatkom februára bola obálka s hlasovacím lístkom odoslaná z Aucklandu (NZ) do Bratislavy (SR).

Veď sa pozrime na študentov a študentky na krátkodobých výmenných pobytoch či stážach vďaka programu Erasmus+ či na ľudí, ktorí budú v čase volieb práve na dovolenke alebo služobke. Ide tiež o desaťtisíce opatrovateliek, pracujúcich na turnusy v susednom Rakúsku, plus ľudia z autodopravy či leteckého priemyslu. Všetkým týmto ľuďom umožňuje voliť zo zahraničia naša ústava. So slovenskými pasmi a občianskymi preukazmi reprezentujeme domovinu navonok a vzťahujú sa na nás zákony SR. Keď doma platíme dane, mali by sme sa zaujímať o to – ako bude novou vládou podporené napríklad také školstvo či zdravotníctvo (častý dôvod zvýšených hlasov za stolom, nielen počas nedeľného obeda).

Hejteri však slovne napádajú aj skupinu ľudí, ktorá sa v čase volieb jednoducho nemôže vrátiť na územie Slovenska, lebo je vyslaná na misiu samostným vedením štátu. Pán premiér i pani ministerka zjavne prehliadli tých, ktorých z našich daní platíme my všetci. Čo takí vojaci a diplomati, ktorí sú na zahraničných misiách a nemôžu v čase volieb pricestovať na Slovensko? Napríklad pracovníci a pracovníčky Veľvyslanectva SR v Austrálii určite nebudú na každé voľby letieť domov z Canberry. Finančne a časovo je to náročné, plus ide o veľkú uhlíkovú stopu a zvyšovanie emisií kvôli prestupom a letom lietadlami. A čo taká veľká pýcha SR – profesionálni športovci a športovkyne, rozvojoví a humanitárni pracovníci a pracovníčky na misiách v tzv. rozvojových krajinách?

Všetky tieto skupiny voličov a voličiek môžu ovplyvniť výsledky februárových parlamentných volieb 2020. Nikto ich za to nemôže haniť na sociálnych sieťach či na tlačovkách a spochybňovať ich právo voliť. A pokým sa nezmení ústava, nikto im v tom brániť nebude.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Palo Markovič

 

 

Posted in leadership, media | Tagged , , , , , | Leave a comment

Ako zvládnuť epidémiu osýpok na súostroví Samoa

Hoci krajiny, v ktorých primárne pomáhajú naše slovenské mimovládky, neležia v Tichom oceáne, nasledujúca téma vás určite zaujme. Ide totiž o epidémiu osýpok na ďalekej Samoe.

Ako by ste opísali Samou? Ako si ju majú slovenskí poslucháči a poslucháčky predstaviť?

Samoa leží na polceste medzi Havajom a Novým Zélandom. Súostrovie sopečného pôvodu je vyhľadávanou cestovateľskou destináciou. Slovami je ťažké opísať toľko výnimočných prírodných úkazov pohromade. Moja dvojročná dcérka bola každú chvíľku niečím očarená. Najprv narazíte na vodopády, potom hlboké jazierka s teplou vodou, vyľudnené piesočné pláže, ale tiež osobité umenie a miestne tradície. V rámci priemyslu vyváža krajina kakao, kokosovú kôru a banány, dôležitý je tam tiež rybolov a turizmus.

 

Ako je na tom Samoa s náboženstvom?

Kresťanská misijná práca tam začala pred dvesto rokmi. Pred 2 rokmi bolo doplnené do Ústavy kresťanstvo ako štátne náboženstvo. Obyvateľstvo je veľmi konzervatívne a oddane veriace. Domáci v rodine a komunite vidia svoje poslanie.

Súostrovie má pravdepodobne najviac svätostánkov a kostolov na kilometer štvorcový. Naozaj v každej dedine sú zastúpené centrá a farnosti známych náboženstiev (rímsko-katolíckeho, metodistického, adventistického atď.) a ďalších náboženských skupín, známych v Pacifiku. Aj my sme zavítali na niekoľko bohoslužieb a dcérka si tam okamžite našla deti rovnakého veku, ktoré tam v horúčave spievali a tancovali s rodičmi vo svojich najlepších šatách doslova celé hodiny. Je tam však aj veľa siekt a samozvaných kazateľov, ktorí sa pasujú do úlohy liečiteľov a odborníkov na všetko. Tak ako každý ostrovček v Pacifiku, aj Samoa je v tomto, žiaľ, zraniteľná a ostrovná izolovanosť tomu neprispieva.

V čom spočíva ostrovná zraniteľnosť?

Nie všetky informácie sa dostávajú miestnym do uší zo správnych a overených zdrojov. Odrážajú sa tu negatívne dosahy zmeny klímy (nedostatok dažďov, výkyvy počasia, veľké suchá), cyklónov – ľudia nevedia, ako tomu zabrániť, ako tomu porozumieť, ako prispôsobiť poľnohospodárstvo a živobytie. Ich možnosti aj vedomosti sú často limitované.

Je tam obrovská migrácia obyvateľstva za prácou do Austrálie či na Nový Zéland. Momentálne však súostrovie bojuje s ťažko zvládateľnou epidémiou osýpok, stále nedostatočnou zaočkovanosťou a agresívnou anti-vakcinačnou kampaňou. To si vyžiadalo už vyše osemdesiat úmrtí detí. Stratám na životoch sa však mohlo predísť.

 

Ako je to možné? Prečo za toľko vyhasnutých ľudských životov detí môžu dospelí?

Všetci sa tam navzájom poznajú, dôverujú si a ústne si podávajú informácie. Aj tie nezmyselné či nepravdivé. Stačí, že sa k jednému Samojčanovi či Samojčanke dostane cez internet článok nejakého šarlatánskeho manipulátora, a už sa dezinformácie šíria po dedinkách závratnou rýchlosťou. Tak tomu bolo aj v prípade nedôvery v očkovací systém. Od septembra je v krajine s dvestotisícovým obyvateľstvom osýpkami nakazených takmer šesťtisíc ľudí, čiže tri percentá populácie.

 

Rodičia často dostávajú z rôznych zdrojov protichodné informácie o účinku vakcín – nielen v Pacifiku, ale aj tu na Slovensku. Potom sa nevedia správne rozhodnúť, čo je pre ich deti najlepšie. Čo spôsobilo takú nedôveru voči očkovaniu v Samoe?

Zaočkovanosť proti osýpkam sa pred vypuknutím epidémie pohybovala podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie medzi 30 až 40%. Na susedných ostrovoch v Tichomorí dosahovala okolo 90%, čo je dobré číslo. Ešte pred pár rokmi na tom bola podobne i Samoa. Nízku zaočkovanosť a terajšiu smrtiacu epidémiu vyprovokovala fatálna chyba dvoch zdravotných sestier, na ktorú sa neskôr nabalili rôzne dezinformácie.

V roku 2018 zomreli po podaní vakcíny proti osýpkam, rubeole a mumpsu dve deti. Počas vyšetrovania ich úmrtia však vyšlo najavo, že príčinou nebolo očkovanie, ale nedbanlivosť sestier. Tie zmiešali očkovaciu látku so svalovým anestetikom. Obe ženy sa na súde k činu priznali a boli právoplatne odsúdené. Dôvera v očkovanie však už bola zlomená, nie ku všetkým ľuďom sa dostala informácia o vine sestier a pravom dôvode úmrtia detí. Rodičia prestali veriť nemocniciam, lekárom a lekárkam. Prestali očkovať svoje deti.

Nepomáhali situácii ani iní zdravotnícki pracovníci? Nejaké príklady z médií a sociálnych sietí?

Sociálne siete a rôzne blogovacie platformy dnes využívajú, alebo skôr zneužívajú odporcovia očkovania. Malé vlády a ministerstvá zdravotníctva nie sú schopné túto situáciu zvládnuť. Aktivisti, bojujúci proti očkovaniu (najmä z USA), bombardujú slovnými útokmi stránky samojských úradov a chcú pricestovať krajinu ‘zachrániť‘.

Miestny blogger bez akéhokoľvek zdravotníckeho vzdelania, Edwin Tamasese, na svojom facebookovom profile vyhlasoval, že očkovanie je najväčším zločinom proti ľudstvu. Namiesto vakcíny proti osýpkam odporúčal 1000 mg vitamínu C rozpustiť v pohári vody a chorým podávať každé tri hodiny. Jeho rady a semináre sa stali hrozbou pre verejné zdravie. Kvôli nemu a jeho vplyvu na rodičov zomierali deti zbytočne. Neboli totiž zaočkované a do nemocnice sa dostali príliš neskoro.

 

Čo pre zvládnutie situácie robí samotná vláda?

Začiatkom decembra bol tento nebezpečný samozvaný liečiteľ zatknutý, pretože napriek varovaniu úradov neprestal šíriť dezinformácie a spomaľoval snahy vlády o dosiahnutie potrebnej zaočkovanosti.

Vláda už v novembri vyhlásila mimoriadny stav a spustila povinný očkovací program. Zatvorila všetky školy a zakázala verejné zhromaždenia. Z hlavného mesta Apia, ktoré sme ani nie pred rokom s rodinou zažili ako rušné mestečko, plné vysmiatych ľudí a predavačov ovocia či látok, sa tak na celé týždne stalo ‘mesto duchov‘.

Ostrovné úrady nariadili ľuďom, ktorí stále ešte nie sú zaočkovaní proti osýpkam, aby vyvesili na príbytok červenú zástavu. To uľahčí prácu zdravotníckym tímom. Šírenie nákazy však vlajka nezastaví.

 

Ako pomáhajú organizácie zo zahraničia? Čo môžeme na diaľku urobiť my?

Nový Zéland, ktorý na Samoe dlhodobo pokrýva projekty rozvojovej spolupráce, tam vyslal zdravotnícke tímy a zásoby príslušného materiálu. Detský fond OSN (UNICEF) rozdal obyvateľstvu viac než stotisíc vakcín. Sú tam aktívne rôzne ďalšie mimovládky, ktoré poznáme aj na Slovensku, ako ADRA, Charita.

Napriek tomu z krajiny nevymizla ponuka ‘alternatívnych’ liečebných postupov v podobe podávania čajových listov či papáje. Samojskí hygienici sa zhodujú v tom, že ak zúfalým rodičom chýbajú overené informácie, hľadajú pomoc na nesprávnych miestach – na internete a u rôznych lokálnych šarlatánov. Samoa je tragickým dôkazom toho, aký dosah má šírenie dezinformácií o očkovaní. Na toto si musíme dať pozor nielen v tzv. rozvojovom svete, ale aj rozvinutom. Vrátane Slovenska.

Prečo hovoríme o osýpkach aj v našich geografických šírkach?

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie minulý rok vzrástol celosvetovo počet prípadov osýpok trojnásobne. Napríklad v USA je výskyt osýpok najvyšší za posledných 25 rokov. Deje sa tak pod vplyvom rôznych anti-vakcinačných, teda proti-očkovacích kampaní. Ochorenia, ktoré zdravotníci a zdravotníčky mali pred rokmi pod kontrolou, sa tak šíria opäť medzi ľuďmi. Doplatiť na to môžu znova nevinné deti. Krajiny, ako Albánsko, Grécko, Veľká Británia, ale i susedné Česko prišli o štatút krajín, kde sa osýpky už nevyskytujú. Tento rok môže byť situácia ešte vážnejšia.

 

Aká bude budúcnosť polynézskych ostrovov v rámci verejného zdravia a riešenia podobných epidémií?

Musíme byť pripravení na to, že podobná situácia, ako teraz na Samoe, sa môže zopakovať aj v okolitých krajinách. Už teraz sa preverujú prvé prípady osýpok zaznamenané na Americkej Samoe, Fidži a v Tonge. Preto bude potrebné obyvateľstvu ponúknuť spolu s vakcínou aj kurz mediálnej a informačnej gramotnosti, aby ľudia vedeli čítať s porozumením zo správnych zdrojov a dokázali odhaliť manipulácie v budúcnosti. Nenechali sa ovplyvniť šarlatánmi. Iba tak sa budú vedieť správne rozhodnúť a neohrozia tak životy svojich detí.

Pre redakciu SRo – Rádio Regina v rámci RTVS spracoval redaktor: Štefan Chrappa a odpovede v rozhovore poskytla: Boba Markovič Baluchová, komunikačná manažérka Ambrely – Platformy rozvojových organizácií a zakladateľka Media about Development; Foto: Palo Markovič

 

Posted in charity, development cooperation, global problems, healthcare, media, NGOs' work | Tagged , , | Leave a comment

Predstaviť Tváre migrácie a ich životy slovenskej verejnosti

Tento rok Platforma rozvojových organizácií – Ambrela spolu so šiestimi európskymi organizáciami odštartovala dôležitý projekt na tému migrácie z pohľadu Globálnych cieľov. Viac o projekte sa dozvieme z nasledujúceho rozhovoru.

Človek má pred sebou rôzne ciele. Čo sú to však tie Globálne ciele?

Na prahu nového tisícročia členské krajiny OSN prijali osem ambicióznych, no ťažko naplniteľných, ktoré sa vtedy volali Miléniové rozvojové ciele. V roku 2015 nasledovalo ich rozšírenie a skonkrétnenie v podobe sedemnástich Globálnych cieľov, alebo: Cieľov trvalo udržateľného rozvoja (po anglicky: Sustainable development goals – SDGs). Práve o ich napĺňanie sa snažia takmer dve stovky krajín, lebo v nich vidia správny smer uberania sa rozvoja spoločnosti v záujme znižovania chudoby a nerovností u svetovej populácie, ako aj zabezpečenia udržateľného rastu a dôstojných podmienok pre život – ako v tzv. rozvinutých, tak aj rozvojových krajinách.

 

Ako je to s napĺňaním týchto Globálnych cieľov na Slovensku?

Hoci sa jedná o univerzálne ciele, ktoré sa týkajú každého z nás, pravda je taká, že ľudia v EÚ (vrátane SR) o nich majú len veľmi malé povedomie. Podľa výsledkov prieskumu Európskej komisie vyplýva, že zhruba tretina občanov a občianok síce uvádza, že má o Globálnych cieľoch povedomie, ale len 6% ľudí ich skutočne pozná a rozumie im. Treba vedieť aspoň to, že Globálne ciele sa usilujú o: zamedzenie diskriminácie, ochranu životného prostredia, udržateľný ekonomický rast, posilnenie slobody a ľudských práv, ako aj udržanie bezpečnosti a mieru.

 

To je dobré vedieť. Musíme však ako dobrí občania Slovenska, hrdí Európania poznať všetkých sedemnásť cieľov?

Určite sa ich netreba učiť naspamäť a vymenovať o polnoci celú sedemnástku Globálnych cieľov. Je lepšie, ako podľa nich obyvateľstvo intuitívne funguje a žije. Napríklad triedením odpadu, kúpou férových produktov, recyklovaním výrobkov, znižovaním spotreby plastu či redukciou freónov sa približujeme k témam trvalo udržateľného rozvoja. Veď čoraz viac ľudí sa zaujíma o negatívne dosahy zmeny klímy, prírodné a neskôr humanitárne katastrofy a následné fenomény s tým spojené (máme na mysli hlavne hladomor, vysídľovanie, konflikty). Snažia sa pochopiť nielen následky a prispieť k ich riešeniu, ale aj hľadať a odstraňovať ich príčiny. To je dobrý smer.

Stačí to? Darí sa nám, Slovákom, žiť podľa týchto Globálnych cieľov?

Ide to pomaly k lepšiemu. Nielen mladí ľudia chcú vedieť, čo konkrétne môžu urobiť smerom k zmierneniu chudoby, odstráneniu klimatickej krízy, ukončeniu humanitárnach katastrof a k zabezpečeniu bezpečného a dôstojného života pre všetkých, aj rovesníkov a rovesníčky na opačnej pologuli. Aby tak nemuseli títo ľudia v tzv. rozvojovom svete zažiť na vlastnej koži útek zo svojich domovov. Práve preto chce naša Ambrela naštartovať verejnú diskusiu, načrtnúť možné akcie a zapojiť do nich nielen partnerské organizácie (mimovládky či akadémiu), ale hlavne tvorcov médiálnych obsahov a reprezentantov krajiny, teda strojcov politiky.

 

Váš projekt nesie ale názov: Globálne ciele a migrácia. Téma migrácie je horúcou politickou kartou momentálne pred voľbami. Čo s tým?

Migrácia je jav, ktorý tu bol, je a bude, a nemožno sa tváriť, že je to nejaký nový či ojedinelý fenomén Európy 21. storočia. Napriek tomu je však v predvolebných bojoch migrácia (často v nesprávnom význame a opradená dezinformáciami) používaná politickými stranami ako horúca karta v snahe manipulovať s názormi aj hlasmi voličov a voličiek. Práve preto je jednou z hlavných tém nášho trojročného medzinárodného projektu Globálne ciele a migrácia‘‚ podporeného z prostriedkov Európskej komisie cez program DEAR, práve migrácia. Musíme totiž poopraviť mienku verejnosti o tejto téme, a budeme sa to snažiť kampaňou Tváre migrácie.

Trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti a migrácia sú totiž veľmi úzko prepojené témy. Zmena klímy a neriešiteľná chudoba v tzv. rozvojových krajinách Globálneho Juhu sú najčastejšími faktormi, ktoré migráciu po celom svete zásadne ovplyvňujú – vnútrokontinentálnu, i tú medzi kontinentmi (ktorú najčastejšie vidíme zobrazenú v médiách). Je to téma, ktorá v súčasnej európskej spoločnosti rezonuje.

 

Prečo sa tak bojíme onej migrácie?

Obyvateľstvo má strach z nepoznaného a všetky mýty a nepravdy o migrujúcich (či skôr utekajúcich ľuďoch za bezpečím a dôstojným životom do Európy), uverejňované na konšpiračných weboch, ich v ňom utvrdzujú. Ľudia si mýlia pojmy s dojmami, a hádžu do jedného vreca utečencov – utekajúcich do EÚ pred vojnou, ekonomických migrantov – pracujúcich napr. v našich automobilkách, ale aj zahraničných študentov cez program Erasmus+. Všetci sú pre nich zlí migranti.

Verejná diskusia na túto tému v krajinách EÚ vrátane Slovenska má často populistický charakter, nikto termíny nerozlíši, ale rovno začne vzbudzovať strach a posilňovať nenávisť. Chýba priestor pre vecný dialóg – postavený na faktoch, a najmä: na tvárach migrácie – konkrétnych príbehoch obyčajných ľudí, ktorí museli pre nejaký vážny dôvod svoj domov opustiť a vydať sa na neistú cestu za lepšou budúcnosťou. Tieto príbehy budeme verejnosti cez náš projekt prezentovať my.

Konkrétne príbehy obyčajných ľudí naozaj zbližujú, scitlivujú a odstraňujú predsudky. Ako na odstraňovanie strachu z migrácie pôjde váš projekt?

V rámci našich projektových aktivít budeme skúmať daný stav, analyzovať súčasné výskumy a vytvárať nové prípadové štúdie. Pripravujeme tiež verejné podujatia a tematické kampane (ako už prebiehajúca Tváre migrácie), ktoré budú čeliť predsudkom a mýtom. Zameriame sa nielen na mladú generáciu mimo veľkých miest v snahe tému migrácie vysvetliť, priblížiť, poľudštiť, uchopiť a zabojovať s dezinformáciami o nej. Chceme ukázať ľuďom, ako naše členské organizácie realizujú aktivity v rámci rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci v krajinách pôvodu migrujúcich ľudí s cieľom vytvoriť im dôstojné podmienky na život a živobytie, aby utekať z domovov vôbec nemuseli.

 

Koho ďalšieho treba osloviť, aby sa príčiny nútenej migrácie odstránili a jej následky zmiernili, resp. vnímanie migrácie zmenilo k lepšiemu?

Dôležitá je spolupráca s novinármi a novinárkami, celými redakciami, nakoľko je treba zabezpečiť v médiách viac priestoru pre globálne výzvy a rozvojové témy (akými migrácia a trvalo udržateľný rozvoj sú). Zorganizujeme workshop alebo pracovné raňajky, poprípade novinársku cestu do krajiny, ovplyvnenej migráciou. Lebo tam smerujú financie z EÚ (alebo rovno z rozpočtu SR) na riešenie situácie (akými sú napr. Turecko, Líbya, ale i Libanon, Jordánsko, Irak, práve pre vojnu v Sýrii).

Bude tiež náročné, no veľmi účinné oslovovať politikov a političky na národnej aj európskej úrovni, zvyšovať tak tlak na ich rozhodnutia a napĺňanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja. A aby každá predvolebná kampaň neskĺzla do zneužívania témy migrácie na politické ciele.

 

Máte celkom odvahu, že idete do takéhoto projektu. Podobný európsky projekt na tému migrácie realizuje aj Slovenská katolícka charita, vaša členská organizácia. Kto všetko stojí za týmto vaším projektom?

Projekt Globálne ciele a migrácia‘, ktorého je naša Ambrela za Slovensko súčasťou, odštartoval v marci 2019. Vytvorilo ho sedem mimovládnych organizácií zo siedmich európskych krajín za finančnej podpory Európskej komisie. Partnermi projektu je teda sedem statočných (európskych organizácií). Okrem našej Ambrely je tu nadnárodný koordinátor projektu a líder kampane ‘Tváre migrácie’: česká Diakonie ČCE – popredná humanitárna a rozvojová organizácia, poskytujúca pomoc a podporu núdznym po celom svete. Ďalej do konzorcia patrí bulharská národná platforma, ako aj FOCSIV – talianska federácia kresťanských organizácií, ktoré sa venujú medzinárodnému dobrovoľníctvu. Spomenúť treba aj gréckeho partnera: ActionAid Hellas s rozsiahlymi skúsenosťami z osvetovej a vzdelávacej činnosti, a slovinský Povod, pôsobiaci v oblasti globálneho rozvojového vzdelávania. Belgický partner Global Call to Action Against Poverty sa venuje advokácií a kampaniam na medzinárodnej úrovni. Naozaj kvalitná a vyvážená skupina.

Na aké aktivity sa môžeme najbližšie tešiť?

V každej krajine má projekt svoju národnú podobu, ktorá zodpovedá lokálnej situácii a tomu, aké povedomie už obyvatelia a obyvateľky danej krajiny o témach udržateľného rozvoja a migrácie majú. Naše, slovenské aktivity sa budú prelínať s českými, keďže sme si v tomto smere ako krajiny najbližšie. Úplne inde (najmä v prepojení na nedávnu tzv. utečeneckú krízu) sú naši partneri z Talianska a Grécka, ktorí o svojich pohľadoch na tému pripravili krátke filmy. Jeden sa týka agro-mafie a zdierania migrantov na pracovnom trhu, druhý obťažovania žien (nielen migrantiek). Tretí z dielne českej Diakonie sa týka vnímania cudzincov a cudziniek v spoločnosti, a poukazovania na odlišnosti (namiesto hľadania toho, čo nás spája). Aj my v lete chystáme krátke filmy na tému migrácie. Treba preto sledovať našu stránku http://www.Ambrela.org a dozviete sa, kde nás môžete s našimi osvetovými aktivitami stretnúť osobne a porozprávať sa viac o téme.

Pre redakciu SRo – Rádio Regina v rámci RTVS spracoval redaktor: Štefan Chrappa a odpovede v rozhovore poskytla: Boba Markovič Baluchová, komunikačná manažérka Ambrely – Platformy rozvojových organizácií a zakladateľka Media about Development; Foto: FoM

Posted in global problems, human rights, Intl development studies, leadership, media, migration, NGOs' work | Tagged , , , , , , , , | Leave a comment

Private companies, too, can be fighting for a good cause (An example of Dekonta in Moldova)

Non-governmental organizations (NGOs) are the only effective bodies that implement development cooperation projects. This is a common assumption. However, it is not entirely true. While NGOs have an irreplaceable role in the field of development, private companies can also have a big contribution. With the example of Czech company Dekonta – implementing development cooperation projects in Moldova, this article will describe how.

DEKONTA works on decontamination of surface water and groundwater at the airport in Marculesti copy

The Deconta was established in 1992 . It is a private Czech company with a global presence. Over the years it has become one of the leading companies in Central and Eastern Europe, offering tailor-made solutions to the environmental challenges and issues.

Since 2009 Dekonta has been clearing the waters of municipalities of Lunga and Mărculeşti in Moldova. The majority of the people in those regions rely on the ground water. However, it has been contaminated with petroleum compounds ever since the Soviet era. Needless to say, the water did not only smell of petroleum, which made it unsuitable for direct consumption but was also a major health threat for the people using it for irrigation.

Changing the minds of the people one step at a time

While the water with a distinguished smell is undrinkable and there are no people, who would argue that; there were some contaminated areas without visible signs of pollution, which led to locals becoming suspicious and sometimes even reluctant to accept the project of decontamination. In those areas it was particularly challenging to raise awareness and to convince the people that the clean up activities were needed.

demonstrating Dekonta work at Marculesti airport 1

However, through patience and persistence of the project manager, Martin Polak, people were convinced and no longer saw Dekonta as an intruder from the outside. They now percieve it as a partner and appreciate the work that the company is doing in their region.

Private companies, too, can be fighting for a good cause. To the students from the Department of Development and Environmental Studies at Palacky University in Olomouc, Czech Republic, who went to Moldova on a field trip it was obvious from the first glance.

Moldova is one of the program beneficiary countries that receive support from Official Development Assistance from the Czech Republic. Dekonta’s projects are also financially supported by Czech Development Agency – CzechAid. It is very constructive to the development of the region that the people, who live there, now see Dekonta as a benefactor.

Inspiring the local governments to bring about change

Convincing the people that their health is at stake is one side of the coin and that was not enough. The government officials needed to be convinced too. As Victor Vasiljevic Migic, the head of the Marculesti airport, told the students from the Czech Republic, he was not quite sure that the water needed to be cleaned up as well. He was suspicious of the project and thought it was a waste of money. Now he is one of the biggest advocates.

demonstrating Dekonta work at Marculesti airport 2

Once the project was put to work, he has seen how much petroleum there was in the water and realized what health hazards that could bring to the people. This leads to wonder: if there was no visible pollution, how would the situation unfold?

After the fall of the Soviet Union, there were no laboratory analyzes of the contaminated area. The people evaluated the water accordig to smell. Once, they realized that it was contaminated, the recommendation from the government was to take kerosene and dispose it. The locals pumped it from their wells and sometimes sold it on the market. It is said that some villagers “mined” up to 1 ton a day. Their ‘mining’ process, however, was not as efficient and did not guarantee pure water. Ever since Dekonta started working in the region, the water became purer, but it is unknown when it will be completely purified.

Martin Polak, said: “Since no one knows how many liters or tons have leaked to the water and soil, it is hard to say how much remains to be removed. We estimate up to 100 tons. Dekonta has been working here ten years so far and we ourselves have removed about 40 tons to this day.”

Ecological problems rooted in the Soviet past

Soviet Union has indisputably left a vast legacy behind. The majority of studies seem to be focused on its legacy in political, economic or even cultural field. Ecological legacy, however, also plays a big role, as one could see from the article above.

The world is very interdependent: the Soviet pilots did not get educated about ecology because their country was more focused on establishing dominance and reinforcing their sphere of influence in the context of the Cold War. Therefore the pilots thought the best way to discard the airplane petroleum was to dump it into the ground. This lack of education has brought to people having to use contaminated water up to present day. This leads to health problems and therefore hindering the overall development of Moldova as a country.

IDS students at Marculesti airportt

The interdependency of the world also means that Dekonta, even though being a business enterprise, is furthering the development of Moldova and especially the municipalities of Lunga and Mărculeşti, no worse than could be an NGO, aimed directly at development or ecological support of those regions.

This particular encounter has taught the students from Palacky University, that in order to aid development, one does not have to work or look for an NGO or a governmental organization. Businesses, too can do that job.

Written by: Daria Riabinovitsch – IDS student at the Department of Development and Environmental Studies of Palacky University in Olomouc, Czech Republic.

Photo credits: Boba M. Baluchova – lecturer at the Department of Development and Environmental Studies of Palacky University in Olomouc, Czech Republic.

Note: The article and the entire field trip is a part of the DevEd project ‘Development Cooperation First Hand’, supported by Czech Development Agency (ČRA).

Posted in development cooperation, global problems, healthcare | Tagged , , , , | Leave a comment