Private companies, too, can be fighting for a good cause (An example of Dekonta in Moldova)

Non-governmental organizations (NGOs) are the only effective bodies that implement development cooperation projects. This is a common assumption. However, it is not entirely true. While NGOs have an irreplaceable role in the field of development, private companies can also have a big contribution. With the example of Czech company Dekonta – implementing development cooperation projects in Moldova, this article will describe how.

DEKONTA works on decontamination of surface water and groundwater at the airport in Marculesti copy

The Deconta was established in 1992 . It is a private Czech company with a global presence. Over the years it has become one of the leading companies in Central and Eastern Europe, offering tailor-made solutions to the environmental challenges and issues.

Since 2009 Dekonta has been clearing the waters of municipalities of Lunga and Mărculeşti in Moldova. The majority of the people in those regions rely on the ground water. However, it has been contaminated with petroleum compounds ever since the Soviet era. Needless to say, the water did not only smell of petroleum, which made it unsuitable for direct consumption but was also a major health threat for the people using it for irrigation.

Changing the minds of the people one step at a time

While the water with a distinguished smell is undrinkable and there are no people, who would argue that; there were some contaminated areas without visible signs of pollution, which led to locals becoming suspicious and sometimes even reluctant to accept the project of decontamination. In those areas it was particularly challenging to raise awareness and to convince the people that the clean up activities were needed.

demonstrating Dekonta work at Marculesti airport 1

However, through patience and persistence of the project manager, Martin Polak, people were convinced and no longer saw Dekonta as an intruder from the outside. They now percieve it as a partner and appreciate the work that the company is doing in their region.

Private companies, too, can be fighting for a good cause. To the students from the Department of Development and Environmental Studies at Palacky University in Olomouc, Czech Republic, who went to Moldova on a field trip it was obvious from the first glance.

Moldova is one of the program beneficiary countries that receive support from Official Development Assistance from the Czech Republic. Dekonta’s projects are also financially supported by Czech Development Agency – CzechAid. It is very constructive to the development of the region that the people, who live there, now see Dekonta as a benefactor.

Inspiring the local governments to bring about change

Convincing the people that their health is at stake is one side of the coin and that was not enough. The government officials needed to be convinced too. As Victor Vasiljevic Migic, the head of the Marculesti airport, told the students from the Czech Republic, he was not quite sure that the water needed to be cleaned up as well. He was suspicious of the project and thought it was a waste of money. Now he is one of the biggest advocates.

demonstrating Dekonta work at Marculesti airport 2

Once the project was put to work, he has seen how much petroleum there was in the water and realized what health hazards that could bring to the people. This leads to wonder: if there was no visible pollution, how would the situation unfold?

After the fall of the Soviet Union, there were no laboratory analyzes of the contaminated area. The people evaluated the water accordig to smell. Once, they realized that it was contaminated, the recommendation from the government was to take kerosene and dispose it. The locals pumped it from their wells and sometimes sold it on the market. It is said that some villagers “mined” up to 1 ton a day. Their ‘mining’ process, however, was not as efficient and did not guarantee pure water. Ever since Dekonta started working in the region, the water became purer, but it is unknown when it will be completely purified.

Martin Polak, said: “Since no one knows how many liters or tons have leaked to the water and soil, it is hard to say how much remains to be removed. We estimate up to 100 tons. Dekonta has been working here ten years so far and we ourselves have removed about 40 tons to this day.”

Ecological problems rooted in the Soviet past

Soviet Union has indisputably left a vast legacy behind. The majority of studies seem to be focused on its legacy in political, economic or even cultural field. Ecological legacy, however, also plays a big role, as one could see from the article above.

The world is very interdependent: the Soviet pilots did not get educated about ecology because their country was more focused on establishing dominance and reinforcing their sphere of influence in the context of the Cold War. Therefore the pilots thought the best way to discard the airplane petroleum was to dump it into the ground. This lack of education has brought to people having to use contaminated water up to present day. This leads to health problems and therefore hindering the overall development of Moldova as a country.

IDS students at Marculesti airportt

The interdependency of the world also means that Dekonta, even though being a business enterprise, is furthering the development of Moldova and especially the municipalities of Lunga and Mărculeşti, no worse than could be an NGO, aimed directly at development or ecological support of those regions.

This particular encounter has taught the students from Palacky University, that in order to aid development, one does not have to work or look for an NGO or a governmental organization. Businesses, too can do that job.

Written by: Daria Riabinovitsch – IDS student at the Department of Development and Environmental Studies of Palacky University in Olomouc, Czech Republic.

Photo credits: Boba M. Baluchova – lecturer at the Department of Development and Environmental Studies of Palacky University in Olomouc, Czech Republic.

Note: The article and the entire field trip is a part of the DevEd project ‘Development Cooperation First Hand’, supported by Czech Development Agency (ČRA).

Posted in development cooperation, global problems, healthcare | Tagged , , , , | Leave a comment

Home-care Centers in Moldova providing the elderly with happier lives

There is a common assumption that elderly people only need medication and physical therapy to recover, but it is not entirely true. They also need help with household chores and interaction for their lives to be fulfilling. Moldovan home-care centers Estera in Chisinau and Rebeca in Balti are providing such types of care for their patients with an essential support from the Czech Republic.

IDS students visiting Caritas in Balti

Czech students visiting Moldovan home-care center Rebeca in Balti, implemented by Caritas CR and supported by CzechAid. Photo: Z. Daubnerova

According to WHO the main cause of death among Moldovan population are the diseases of the circulatory system. There is also a continuous increase in the incidence of mental health disorders. Both those problems were addressed in Centers Estera in Chisinau and Rebeca in Balti created with the support of Caritas Czech Republic and Czech Development Agency. Not only medical needs, but also help with household chores and lack of social interaction, are all addressed in Rebeca and Estera centers, as there is a washing machine, shower and communal space with tv and games at the disposal of the center visitors. There is also a garden, where the patients can walk and relax.

Educating the community: additional training to medical professionals

Both centers provide training to medical professionals on top of caring for the patients. All nurses working in the center are prepared to provide thorough information on all the medical appliances used in the centers. While it is not the main priority of the centers, nonetheless they create employment opportunities, which is also helping the health sector in Moldova to develop.

IDS students visiting Caritas in Chisinau

Caritas is addressing Moldovan health care issues in the Center Estera in Chisinau. Photo: IDS Olomouc

The largest concentration of older people in Moldova resides in the north of the country. Noteworthy, center Estera is located in Balti, which is in the northern region of Moldova. While the majority of NGOs are concentrated in the capital – Chisinau, Estera is a very much needed development, located in the North, where demand for such center is the highest.

Experiencing development: seeing development cooperation first hand

In June, a group of 15 students and 3 teachers from the Department of Development and Environmental Studies (with a focus on International Development) at Palacky University in Olomouc, Czech Republic, went to Moldova on a field trip. The aim was to meet organizations engaged in international cooperation activities and to visit their projects. Moldova is one of the program beneficiary countries that receives support from Official Development Assistance from the Czech Republic.

IDS students visiting Caritas 2

IDS students visiting Caritas center in Balti. Photo: Z. Daubnerova

Centers in Balti and Chisinau were implemented by Caritas Czech Republic by means of financial support from Czech Development Agency. The visit to the two centres has taught the students how development cooperation is implemented in the health sector. The visit to Estera included the demonstration of medical equipment and recollection of patient stories.

Empathising with the elderly: listening to the stories of the patients

Once the center helped an elderly man; his relatives left for work abroad and never came back. His neighbours were not in the position to provide him with constant care. He was not in pain and did not have any acute medical conditions. However, he could not shower on his own, wash his cloths or clean up his house. His biggest dream was to be clean and to live in a clean flat. The nurses from Estera brought him to the center, washed him and his clothes, and cleaned his apartment. Shortly after those events he has passed away a happy and fulfilled man. This is not a story of a miraculous recovery, however, it is a story about how a shower and a possibility to wear clean cloths are sometimes the necessary things that could make somebody happy.

The visit to the care centres has shown the Palacky university students that they are not only providing the needed assistance for the elderly sick and disabled. Those centers stand for a lot more, they are changing the lives of the often neglected senior population for the better.

Written by: Daria Riabinovitsch, Photo credits: Zuzana Daubnerova, – IDS students at the Department of Development and Environmental Studies of Palacky University Olomouc, Czech Republic.

Note: The article and the entire field trip is a part of the DevEd project ‘Development Cooperation First Hand’, supported by Czech Development Agency (ČRA).

Posted in charity, development cooperation, healthcare, NGOs' work, social inclusion | Tagged , , , , , | Leave a comment

Absencia mediálnej a informačnej gramotnosti na Slovensku

“Doteraz sme počúvali iba ojedinélé príbehy o učiteľoch, ktorí použili časopis Zem a vek ako pomôcku pri vyučovaní. Teraz vieme, že Zem a vek by svojim žiakom odporučilo 53% a Hlavné správy 57% učiteľov z reprezentatívnej vzorky v prieskume agentúry Focus pre projekt People to People,” píše Jakub Goda v článku pre Denník N.
Novinár Vladimir Šnídl k tomu dodáva, že výskum netreba čítať v zmysle, že: “viac než polovica učiteľov fandí dezinformáciám a prokremeľskej propagande, ale tak, že viac než polovica učiteľov základných škôl nemá pokročilejšiu mediálnu gramotnosť, aby dokázala rozlíšiť medzi štandardným a dezinformačným médiom.”
Po minulotýždňovej návšteve MIL Project Labu v Taline, kde som mala možnosť diskutovať s 35 MIL expertmi a expertkami z 25 prevažne európskych krajín, a porovnať si navzájom skúsenosti z oblasti povedomia o MIL kompetenciách, viem jediné: “Mediálna a informačná gramotnosť (MIL) – zakomponovaná do učebných osnov (už od základnej školy až po univerzity) – je jediným možným riešením tohto narastajúceho problému”. Ešte dobre, že v týchto dňoch vzniká SALTO resource center, kde by mohli byť potrebné učebné materiály k danej problematike verejne dostupné.
Text: Boba M. Baluchová, Foto: Denník N, Focus
Posted in media, NGOs' work, personal development | Tagged , , | Leave a comment

Poznat faktory, ovlivňující efektivnost globálního dobrovolnictví

Aby jste se také nestali oběťmi “voluntourismu” a nenadělali více problémů, nežli užitku, řiďte se těmito radami při výběru vašeho budoucího projektu globálního dobrovolnictví v tzv. rozvojové zemi v Asii, Africe či latinské Americe.

Just visiting cartoon by Caritas Australia

Karikatúra Just visiting z dielne Caritas Australia

  1. Poznat se a vyhodnotit: Co umím, na co se hodím, v čem vynikám

Je normální, že proto, abychom byli přínosní pro společnost, se musíme nejprve někde od někoho učit a obohatit se o zkušenosti ostatních. Avšak na krátkodobé dobrovolnické programy v jihovýchodní Asii se vzdělání nevyžaduje, dovednosti se nekontrolují a zkušenosti nejsou rozhodující. Tedy i nestudovaný učitel může jít učit a například člověk, který nikdy nezasadil bylinku, se může jít starat o ekofarmu.

Neseznámení se s dobrovolníky, jejich životopisem, zájmy, jejich dobrými stránkami hraje klíčovou roli v následné ne)efektivitě celého projektu. Problematické programy se obecně více zaměřují na to, co dobrovolníci chtějí dělat, než co doopravdy dělat umějí. Jak může být projekt úspěšný, pokud za ním stojí lidé, kteří tématice vůbec nerozumějí? Proto se zamyslete v čem jste dobří, v čem vynikáte, čemu odpovídá vaše vzdělání, zda opravdu můžete v daném oboru přispět či pomoci.

  1. Vědet: Kolik času mám na dobrovolničení

Dalším faktorem, ovlivňujícím efektivnost práce dobrovolníků je doba, kterou dobrovolníci stráví v komunitě a na dané pracovní pozici. Studie prokazují, že právě krátkodobé projekty mohou přinést více škody než užitku. Projekty jsou jednoduše moc krátké na to, aby činnost dobrovolných pracovníků mohla být efektivní. Nejčastějším příkladem může být dobrovolník, který se rozhodl jet učit do škol děti angličtinu. Pokud v dané třídě zůstane pouze dva týdny, je zcela logické, že se na prostředí nedokáže adaptovat, nestačí si zvyknout na místní systém, zapamatovat jména dětí, vytvořit si sociální vazby, zjistit, co děti umí, a tak je naučit něco, co ještě neznají. Potom se může stát, že se děti od dobrovolníků neustále dokola učí odříkávat abecedu či zpívat „Head and shoulders, knees and toes“. Pro zvýšení efektivity je třeba si najít dostatečně dlouhý čas.

  1. Projevit respekt k místní kultuře a neprohlubovat stereotypy

Počáteční šok a adaptace na nové prostředí může dobrovolníkům trvat týdny. Mladí lidé, kteří na projekty vyjíždí, nejsou na podmínky v chudobě zvyklí, řada z nich dokonce ani v žádné rozvojové zemi předtím nebyla, jejich představy o prostředí a podmínkách mohou být naprosto zkreslené. Jde také i o etiku chování, pokud západní pomocníci kulturu předem neznají, hrozí zde riziko, že vlastně neví, co se v dané zemi sluší a patří, neví, co je vhodné, co se smí, co se vyžaduje a co může působit jako chování bez respektu. Snažte se proto dozvědět o zemi, kam jedete, co nejvíce, nastudovat si vše od historie, geografie, politiky, ekonomické situace a snažte se tak porozumět dané zemi, co nejvíce.

  1. Zamyslet se, jestli nezabírám někoho placené pracovní místo

Turisté v mnoha případech mohou zabírat svou dobrovolnou činností pracovní úvazek, který by v mnoha případech mohl sloužit jako placené místo pro místního, například stavitele, učitele či zdravotníka. Dobrovolný pracovník pro organizátory projektu představuje velkou výhodu – levnější pracovní sílu, nemusí vyplácet mzdu, platit zdravotní pojištění, naopak mnoho dobrovolníků si za program dopředu zaplatí či práci vykonají za možnost jídla, hygieny a přespání. Někteří dobrovolníci v Indonésii platí za čtyři týdny až 7,5 milionu indonéských rupií, což odpovídá přibližně 13 500 Kč, přitom průměrný měsíční plat je jeden milion.

  1. Osvojit si přístup „Jsem tady pro vás“, než „Přišel jsem vás naučit“

William Easterly, profesor ekonomie z newyorské univerzity, ve své knize „Břímě bílého muže“ mluví o historické zakořeněné snaze Evropanů řešit problémy ostatních států a radit jim, jak dosáhnout lepší kvality života. „Západní země přece ví, co je pro méně rozvinuté země dobré.“ Tohle bílé záchranářství je symptom bílé nadřazenosti, na kterém je potřeba společně pracovat a společně jej rozložit. Proto je vhodnější přístup asistence a kooperace, než řízení a diktování.

Věřím, že cestování a poznávání nových kultur otevírá oči, mysl a vede mladé k solidaritě. Samotný koncept krátkodobého dobrovolničení nemusí být špatný, naopak určitý potenciál má. Přijde mi naprosto úžasné, kolik lidí má zájem pomáhat, získávat zkušenosti v zahraničí a sdílet nápady a svůj čas. Pozitivním aspektem je například samotný čas strávený v místní komunitě, kdy každý člověk přispěje do finančního koloběhu, utracené peníze v rozvojových zemích vedou tak k dlouhodobému přínosu v rámci komunit. Ale pokud nemáme dostatek znalostí, dovedností či zkušeností, je možná spíše lepší se podílet na ekonomickém růstu lokality právě cestováním v té dané zemi, než krátkým a nekoordinovaným rozvojovým dobrovolnictvím. Je tedy na každém z nás, kteří si dobrovolnický projekt vybíráme, přemýšlet nad jeho výběrem kriticky a nesobecky. Být si vědomi vlastních činů a pomáhat tak, aby to mělo smysl.

Text: Kateřina Nováková, Foto: SAIH

Autorka je studentkou oboru Mezinárodní rozvojová studia na Univerzitě Palackého v Olomouci.

Poznámka: článok bol vytvorený v rámci predmetu Rozvojové příležitosti Str. Ázie na Katedre rozvojových a environmentálnych štúdií PrF UP v Olomouci (pod dohľadom Dr. S. Šafaříkovej a Dr. B. Markovič Baluchovej)

Posted in charity, development cooperation, development education, media, NGOs' work, personal development, voluntary service | Tagged , , , , , | Leave a comment

Vďaka ‘NGO Leadership workshop’-u posilní svoje interné kapacity občianska spoločnosť nielen na Slovensku

Ktokoľvek, kto pôsobí v mimovládnej organizácii na Slovensku alebo v rámci V4 regiónu, sa môže zúčastniť plne-hradeného jesenného vzdelávacieho podujatia –‘NGO Leadership Workshop’ v Bratislave. Ide o školenie z dielne Platformy MVRO, vďaka ktorému organizácie posilnia svoje interné kapacity, jednotlivci či jednotlivkyne zasa popracujú na svojom osobnostnom raste.

Cieľom vzdelávacieho podujatia pod názvom ‘NGO Leadership workshop’ je podporiť vybraných predstaviteľov a predstaviteľky občianskej spoločnosti v posilňovaní svojich interných odborných a riadiacich kapacít v oblasti ľudských zdrojov, vzťahov s verejnosťou, ako aj v oblasti organizačných zmien a hodnotenia či spôsoboch dosiahnutia cieľov – osobných i celej organizácie.

Toto podujatie sa svojím zameraním a skladbou prednášok efektívne prispôsobuje špecifickým otázkam, ktorým denne čelia účastníci a účastníčky podujatia – zväčša vedúci mimovládnych organizácií, pôsobiaci v oblasti podpory demokracie a rozvoja.

24.10.2018 _NGO Leadership Workshop - Warsaw_fot. Anna Liminowicz for FED

Workshopy pre mimovládkarov povedú aj experti z USA

Prítomní sa naučia ešte lepšie komunikovať v post-faktických časoch, nastavovať efektívne internú komunikáciu, či vykonávať strategické hodnotenia, spoznávať nové prístupy v oblasti mediálnej gramotnosti a práci v online priestore. A to zďaleka nie je všetko.

Podujatie organizuje v dňoch 21.–25. októbra v Bratislave za Slovensko Platforma mimovládnych rozvojových organizácií (PMVRO) v spolupráci s americkými partnermi: Weiser Center for Europe and Eurasia a William Davidson Institute, ktoré oba fungujú pri Michiganskej Univerzite. Je tu teda i šanca pre zapojených ľudí získať na konci podujatia certifikát od inštitútov, asociovaných priamo so známou Michiganskou Univerzitou.

Workshopy v Bratislave povedú skúsení tréneri, resp. tréner a trénerka aj z USA. Prvé prednášky a workshopy bude mať na starosti skúsená lektorka v oblasti ľudských zdrojov, Linda Gasser, ktorá pôsobí ako profesorka na Cornell University v USA, ale dobre pozná región Strednej Európy. Úvod do strategického hodnotenia a zmien v rámci organizácií povedie ďalší hosť z USA, Michael Hathorn, skúsený tréner z konzultantskej firmy Optimis a tiež profesor na University v St. Gallen.

Branislav_Ondrasik_ESET

Pripraviť sa na výzvy online priestoru

Ako ďalší lektori sa účastníkom a účastníčkam októbrového ‘NGO Leadership workshop’-u v Bratislave predstavia dvaja slovenskí novinári a tréneri. Prednášku a workshop, týkajúci sa PR, vzťahov médií a verejnosti, ako aj krízovej komunikácie, povedie Branislav Ondrášik, ktorý pracuje v spoločnosti ESET, ale zároveň má bohaté skúsenosti z univerzitného prostredia, výskumu v oblasti médií a tvorby mediálnych obsahov.

Redaktor Denníka N, Vladimír Šnídl, ktorý nedávno vydal aj knihu „Pravda a lož na Facebooku“ sa bude počas workshopu tematicky venovať správnej reakcii na propagandu, falošné správy, hoaxy a práci s dezinformáciami – ako v médiách, tak aj na sociálnych sieťach. Aj takýmto útokom totiž čoraz viac čelia reprezentanti a reprezentantky mimovládneho sektora v Strednej Európe.

Vzdelávacie podujatie ‘NGO Leadership workshop‘ je otvorený pre kohokoľvek, kto pracuje v mimovládnej organizácii v Česku, Maďarsku, Poľsku alebo na Slovensku. Uzávierka prihlášok je už tento týždeň: 25.7.! Viac info o podujatí tu. Vybraných bude dvadsaťpäť účastníkov a účastníčok, ktorí podujatie absolvujú bezplatne.

Autor knihy Pravda a loz na Facebooku bude lektorom na NGO Leadership workshope v Bratislave

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: archív Platformy MVRO, http://www.mvro.sk

Posted in community development, development education, leadership, NGOs' work, personal development | Tagged , , , , | Leave a comment

Voluntourismus jedním z nejrychleji rostoucích sektorů na světovém trhu

Romantická představa o potřebné pomoci v zahraničí může být často velmi mylná. Dobrovolníci se domnívají, že jejich práce je přínosná, prospěšná pro komunitu a že vykonají dobrý skutek. Skutečný výsledek a užitečnost se však setkává s mnoha problémy. Proto je potřeba mluvit při výběru dobrovolnického projektu také o fenoménu „voluntourismus“.

Video paródia na tému Voluntourism z dielne SAIH

Pojem ,,voluntourismus“ definuje spojení slov „volunteer“ (v překladu dobrovolník), a „tourism“ (cestování). Toto chytré sousloví označuje trend mladých lidí z rozvinutých zemí jezdit na krátkou dobu – v některých případech od pár dnů do nejvýše několika měsíců – „pomáhat“ do tzv. rozvojových zemí. Často se jedná o programy, kdy dobrovolník zaplatí poplatek místní nebo mezinárodní organizaci a ta jej potom umístí na jeden z celé řady nabízených projektů. Programem těchto projektů může být prakticky cokoliv – od vzdělávání, zdravotnictví až po lidsko-právní tématiku.

Trend: jezdit pomáhat do zemí globálního jihu

Po zadání do Googlu vyhledavače jednoduchých hesel typu „volunteer Asia“, vyjede 84 milionů výsledků spojených s dobrovolničením – ať už v Thajsku, Kambodži, Indonésii či třeba v Nepálu. Až 1,6 milionů mladých lidí každý rok vyjede ze zemí globálního severu pomáhat do zemí globálního jihu. Tímto se voluntourismus v současnosti stává jedním z nejrychleji rostoucích sektorů na světovém trhu.

Snížení globální chudoby je velmi komplexní úkol, který vyžaduje promyšlené projekty s dlouhodobými a udržitelnými cíli založené na výzkumu expertů. Celková předpověditelnost projektu je v současnosti velmi těžká, jelikož vedoucí projektů se mění každým rokem, kvalitu stejného projektu organizovaného další rok nejde jednoznačně předem určit. Organizace takovéhoto projektu a jeho realizace je také velmi komplexní, zahrnuje vlastně vše od komunikace s místními, přes náplň projektu až po jeho ekonomický dopad. Avšak všechny tyto problémy jsou velmi složité a provázané, cesta k nim vyžaduje výzkum, zvážení jednotlivých cílů a načrtnutí kroků k jejich dosažení. Tyto cíle by měly být zcela heterogenní, uzpůsobené jednotlivým komunitám, musí odrážet jejich historické, kulturní, sociální a geografické pozadí.

Honba za profitem či pouhé splnění si romantických představ dobrovolníků nemohou být hnacími faktory. Hlavním účelem podobných výjezdů mladých lidí by měla být snaha o dlouhodobé změny, o efektivní pomoc místním komunitám bez úhon, udržitelný přístup projektů a nepřispívat jen k posilování stereotypů a klišé spojené s chudobou. A i když mezinárodní dobrovolničení není řešením rozvoje, možná může být alespoň nástrojem – jak sjednotit mladé lidi, aby pracovali společně v kontextu globálních otázek. Jen si nesmíme zapomínat dávat pozor, který projekt si zvolíme.

Odstrašující sirotčince jako nejkontroverznější dobrovolnická aktivita

Dobrovolnictví v sirotčincích je populární druh voluntourismu nejen v zemích jihovýchodní Asie, ale i v Africe či Latinské Americe. Velmi zjednodušeně, dobrovolníci jsou ochotni zaplatit a přijet si (na pár dní až týdnů) pohrát s místními dětmi. Mnohé z těchto sirotčinců nejsou oficiálně zaregistrované   a fungují spíše jako turistická atrakce. Provozovatelé sirotčinců jsou si naprosto vědomi, že aktivity s dětmi se velmi dobře prodávají. Zprávy o zneužívání těchto center jako podnikatelského plánu se v posledních letech objevily i v zahraničních médiích. The Guardian uvádí, že tři ze čtyř kambodžských sirotků v těchto domovech má ve skutečnosti alespoň jednoho rodiče. Tyto děti byly poslány rodiči ze svého domova za lepším vzděláním, za lepší budoucností, z důvodu, že se jejich rodina samotná o ně nemohla dobře postarat či jim dát dobré podmínky k životu.

K případu kambodžských sirotků se také vyjádřila organizace UNICEF. Tvrdí, že zařízení fungují pouze za účelem soukromého profitu, pouze jedna třetina celkových výdělků jde na péči o děti, o blaho sirotků se tedy nejedná. Konkrétní případ takového typu sirotčince najdeme například v Jodie O‘Shea‘s house na Bali v Indonésii. Toto centrum se stará o 94 dětí. Jeden ze zaměstnanců potvrdil, že pouze šest dětí nemá žádného rodiče, 64 z nich jednoho žijícího a 14 oba žijící rodiče, deset dětí bylo popsáno jako speciální případy. Mnohé z dětí přišly z ostrova Sumba vzdáleného 500 km od Bali. Zpravodaji listu Guardianu bylo také sděleno, že každý den navštívilo sirotčinec až pět turistických skupin, které s sebou přinášely sponzorské dary, jídlo či dárky pro děti. Životní podmínky těchto dětí přitom nejsou na dobré úrovní, nedostatek potravin, nucené práce, zneužívání, bití, to vše má velký dopad na jejich psychiku. Jedná se tedy o druh podvodu, jakési honby za profitem, který se v jihovýchodní Asii stal velmi populárním právě se zpopularizováním západního voluntourismu v sirotčincích. Počet sirotčinců na světě nadále roste, ale i tak jsou dobrovolníci ochotni platit za to, že mohou v jednom z nich svůj čas strávit.

 

Negativní dopady na místní komunity a falešné sirotky

Tvorba emocionálních vazeb může být dalším negativním aspektem voluntourismu, a to zejména u dobrovolnických činností zahrnujících děti. Děti ve školách či v sirotčincích mají sklony se na dobrovolníky citově vázat. Častou otázkou, kterou si dobrovolníci vůbec nemusí před projektem uvědomit, je: „A kdy se zase vrátíš zpět?“. V případě sirotčinců je psychická újma nejčastější. Děti z narušených rodin mají tendenci se vázat na dospělé mnohem více, hledat v nich vzory, inspiraci, rodiče nebo kamarády, krátkodobé pobyty a neustálá výměna zaměstnanců má na jejich psychiku fatální důsledky. Pocit osamělosti, narušení dlouhodobých vztahů, nestálost určitého zázemí, to vše děti v domovech pociťují. Bohužel, střídání dobrovolníků v zařízeních po dvou týdnech, vede k tomu, že sotva si děti na ně zvyknou, začnou budovat vztah, dobrovolníci jsou už na odjezdu a nikdy se už nevidí.

Alarmující příklad z Kambodže poukazuje na možné dopady na místní komunity způsobený krátkodobým dobrovolničením. Individuálně se můžeme snažit o změnu alespoň nepodporováním neregistrovaných institucí. Myslet kriticky a přemýšlet nad důsledky svých činů je pro dobrou rozvojovou pomoc klíčové. A tak na které projekty si dávat pozor a nad čím se je třeba zamyslet, aby naše vysněná dobrovolnická aktivita byla ve skutečnosti přínosná a tamní komunitu nezatížila?

Komunity se vlivem voluntourismu naopak stávají na naši pomoci závislé. Projekty nejsou zaměřeny tak, aby ukázaly místním know-how a byly tak dlouhodobě udržitelné. Jedná se spíše o jednorázové intenzivní vpády do komunit. Státy se tímto způsobem stávají závislé na projektech západních zemí. Rozvojová pomoc by měla být spíše příležitostí, jak si potom věci nadále mohou místní komunity dělat samy, pokračovat v nich. Problematická je i absence návaznosti projektů bez které mohou být výsledky jakékoli práce nulové. Smysluplný projekt je vždy dlouhodobý a udržitelný.

Text: Kateřina Nováková, Foto: SAIH

Autorka je studentkou oboru Mezinárodní rozvojová studia na Univerzitě Palackého v Olomouci.

Poznámka: článok bol vytvorený v rámci predmetu Rozvojové příležitosti Str. Ázie na Katedre rozvojových a environmentálnych štúdií PrF UP v Olomouci (pod dohľadom Dr. S. Šafaříkovej a Dr. B. Markovič Baluchovej)

Posted in charity, development cooperation, humanitarian aid, media, NGOs' work, voluntary service | Tagged , , , , , , , | Leave a comment

Zlepšovať aktivity sociálneho podniku i vzdelávať znevýhodnenú mládež v rámci dobrovoľníckeho pobytu v Gruzínsku (rozhovor)

O svojom pobyte v nízkopríjmovej krajine hovorí: „Byť mimo svojej komfortnej zóny je dobrý tréning a zároveň aj budíček pre toho, kto si neuvedomuje, aké privilégiá a možnosti máme na Slovensku vďaka EÚ my.“ Martin Pavelka – rozvojový dobrovoľník v gruzínskej organizácii For better Future.

Martin Pavelka a jeho projekt Leadership academy v Gruzinsku

Máš precestované rôzne kúty sveta, dokonca si pracoval v oblasti ľudských zdrojov v zahraničí. Prečo si sa rozhodol na rok opustiť prácu a odísť dobrovoľníčiť?

Vždy som cítil zodpovednosť byť súčasťou riešenia. Považujem sa za humanistu a teda práca s ľuďmi bola pre mňa vždy prvoradá. Počas štúdia ruských a východoeurópskych štúdií som okrem dobrovoľníčenia v Aliancii Fair-Play a dobrovoľníckom centre CARDO absolvoval aj stáž na americkom veľvyslanectve. Neskôr, počas magisterského štúdia, som začal pracovať na HR oddelení úspešnej nemeckej spoločnosti. Mal som však pocit, že tam, kde väčšina mladých v dnešnej dobe končí, ja len začínam. Túžba byť súčasťou zmeny na medzinárodnej úrovni neutíchala.

Kedy teda padla voľba stať sa rozvojovým dobrovoľníkom vďaka programu ADRA Slovensko a s podporou SlovakAid?

Krátko po roku, strávenom vďaka Európskej dobrovoľníckej službe (EVS), v sociálnom inkubátore Impact Hub vo Viedni. Tam som bol okrem koordinácie medzinárodnej komunity viac ako päťsto sociálnych podnikateľov z celého sveta zodpovedný aj za vybudovanie a vedenie medzinárodného tímu dobrovoľníkov, event management a komunikáciu. Rovnako som mal šancu pomáhať viedenskej pobočke Lekárov bez hraníc vo výbere terénnych pracovníkov na zahraničné misie.

Nasledovali potom ešte dva mesiace v jednom z najchudobnejších štátov Indie, Tamil Nadu, kde som spojil dobrovoľníctvo a svoj záujem o jogu. Prechod do rozvojovej oblasti prišiel teda v ten správny moment. Všetky tieto udalosti mi napomohli uvedomiť si vlastné hodnoty, priority a zamerať sa na to, na čom skutočne záleží. V mojom prípade to je pomoc a podpora tých, ktorí si sami pomôcť nedokážu, alebo v tom potrebujú pomocnú ruku.

Dobrovoľníctva máš za sebou už pomerne veľa. Počas predvýjazdovej prípravy u dobrovoľníkov a dobrovoľníčok často hovoríme o očakávaniach, správnej motivácii, ale i obavách z pobytu. Ako tomu bolo u teba?

Radšej raz vidieť, ako stokrát počuť. Dlhodobo žiť a pracovať na zahraničnom projekte je totiž diametrálne odlišné od toho, čo človek vidí v médiách alebo číta v beletrii. Za kľúčové by som označil: podrobne si naštudovať situáciu a región, v ktorom bude človek pôsobiť. Rovnako dôležité je vnútorné rozpoloženie človeka pred výjazdom a jeho dlhodobá motivácia pre danú oblasť. Byť dlhodobo sám v teréne, v ktorom sú životné štandardy a spoločenské normy na úplne inej úrovni, nie je najjednoduchšie. Čím máte lepšiu prípravu, tým je tento prechod ľahší.

V čom oceňuješ prípravu na dobrovoľníctvo v tíme ADRA Slovensko?

ADRA Slovensko má vďaka svojej aktívnej účasti na dobrovoľníckych programoch SlovakAid a EU Aid volunteers pripravenú stratégiu a materiály, ako mladých pripravovať a vysielať na svoj pobyt. Podmienkou pre účasť v týchto pobytoch tiež býva povinná predodchodová stáž v jej kancelárii v Bratislave. Počas intenzívnej mesačnej stáže som mal i ja možnosť nielen spolupracovať na projektovom manažmente, ale aj priamo komunikovať s aktérmi rozvojovej spolupráce. To mi prácu v teréne neskôr mnohokrát uľahčilo. Počas stáže a prípravy v ADRA Slovensko sme sa s kolegami a kolegyňami veľmi zblížili, a to najmä na ľudskej úrovni, čomu sa veľmi teším.

Projekt Lets play together s kolegami z FbF

Prečo si si vybral pre svoj dobrovoľnícky pobyt krajinu Gruzínsko?

Krajiny bývalého Sovietskeho zväzu ma vždy fascinovali a prišli mi zahalené rúškom tajomstva. Aj to bol dôvod, prečo som sa rozhodol ísť študovať práve rusistiku. Pracovať s vnútorne presídlenými osobami (tzv. IDPs) som považoval za výzvu. A keďže výzvy vyhľadávam, Gruzínsko sa stalo jasnou voľbou.

V akej organizácii tam teraz pôsobíš?

Pracujem pre lokálnu organizáciu For Better Future, ktorá sa zameriava na podporu vnútorne presídlených osôb, a to najmä tých najviac zraniteľných skupín – žien, detí a mladých ľudí. Moja hostiteľská organizácia bola založená práve týmito vnútorne presídlenými osobami. Taktiež pracujem aj pre ich sociálny podnik Ikorta, v ktorom dvanásť vnútorne presídlených žien vyrába tradičné emailové šperky.

Nie všetci rozumejú problematike vnútorného presídľovania osôb. Môžeš ozrejmiť – prečo a v ktorom období boli títo ľudia presídlení do Tserovani?

Zo svojich domov museli utiecť pre gruzínsko-ruskú vojnu o región Južného Osetska v roku 2008. Hneď po vojne dala gruzínska vláda vystavať niekoľko osídiel v pohraničných regiónoch. Ide o radové zástavby. Najväčším je osídlie Tserovani neďaleko Tbilisi, v ktorom žije cca 8000 etnických Gruzíncov a Gruzíniek v dvoch tisíckach jednoduchých domov. V jednom z nich sídli aj For better Future a v ďalšom spomínaná Ikorta.

Ako sa darí uspieť na trhu sociálnemu podniku Ikorta?

Ikorta je skutočný úspech. A to zaslúžene. Ženy, pracujúce pre Ikortu, sú tejto kreatívnej tvorbe plne oddané a vkladajú do nej všetku energiu aj čas. Počet zamestnankýň sa rozšíril z troch na dvanásť; momentálne sme v štádiu rebrandingu – rozširujeme portfólio, budujeme online obchod a prehlbujeme spoluprácu s lokálnymi podnikmi. Emailová tvorba má v krajine silnú tradíciu a každoročný nárast turistov v Gruzínsku tomu napomáha.

sheltered workshop for IDPs - social entrepreneurs

V Gruzínsku sa po vojnovom konflikte objavilo množstvo národných mimovládnych aj medzinárodných organizácií. Ako je tam ich prítomnosť a aktivity cítiť?

Gruzínsko je mimoriadne rozmanitá a multietnická krajina, potreby ľudí sa tu preto rôznia. Medzi hlavné témy však patria najmä: integrácia marginalizovaných skupín, podpora zamestnanosti v regiónoch a podpora rurálneho hospodárstva. Pôsobenie organizácii líši v závislosti od regiónu. Je tu mnoho dobrovoľníkov, a to najmä vďaka programu Európskej dobrovoľníckej služby a americkému Peace Corps programu. Do rozvojovej spolupráce s Gruzínskom sa investujú veľké peniaze. Je však cítiť, že tento pohár už je plný. Pokiaľ sa majú diať ďalšie zmeny, iniciatíva musí prísť zo strany štátu, no to sa nedeje. Za kľúčové teda považujem podporu rozvoja dobrej správy vecí verejných a občianskeho aktivizmu.

Ako v samotných regiónoch cítiť pozostatky vojny, resp. vojen z minulosti?

V celej krajine je silno cítiť dvestoročná ruská nadvláda, najmä následky pádu Sovietskeho zväzu a chaos s ním spojený. Po rozpade ZSSR v rokoch 1992­­–94 v krajine prebiehala občianska vojna, zapríčinená štatútom Abcházska a Južného Osetska. Dodnes sa obe separatistické oblasti, podporované Ruskom, snažia o odtrhnutie od Gruzínska.

Vstup do odštiepeneckých regiónov Južného Osetska z gruzínskej strany nie je pre väčšinu ľudí možný. Dostať sa do neho dá jedine z ruskej strany. Abcházsko je už iný príbeh. Pokiaľ však máte juhoosetskú pečiatku v pase, naspäť do Gruzínska vás nepustia. Vďaka médiám (napr. Echo Kavkaza) vieme, čo sa tam deje, nik však presne nevie, ako to v Južnom Osetsku vyzerá. Jasné však je, že životné podmienky sú tam ešte brutálnejšie, ako v ostatných regiónoch Gruzínska.

Čo ťa prekvapuje na fungovaní / nefungovaní krajiny (v čom musí Gruzínsko pridať, aby mohlo raz patriť do EÚ)?

Ako hlavný problém vidím nezáujem a laxný prístup zo strany štátu k problémom ľudí. Výborne to bolo vidieť nedávno počas prezidentskej kampane. Problémy, ktoré ostávajú dlhodobo neriešené, len prehlbujú existujúce problémy.

Gruzínci však vedia byť aj sebakritickí. Keď sa ich opýtate, ako by charakterizovali svoj národ, odpoveď znie: „lenivý“. Z historického kontextu vyplynulo, že v krajine majú všetko, čo k prežitiu potrebujú. Aj pre svoju izolovanú polohu a bohatstvo týchto zdrojov ich teda nič nesúri; na všetko príde raz čas.

Ako vyzerá tvoj bežný deň v Tserovani?

Rána bývajú veľmi pokojné, pracovať sa nezačína skôr, ako o 10ej. Veľa vecí sa preberá pri káve alebo spoločnom obede, tie tu majú silnú tradíciu. Tserovani si žije vlastným životom, čas a priestor sú tu vnímané úplne inak. V štýle: „Niet sa kam ponáhľať, všetko sa nejak zvládne.“ Ako bolo v predošlej odpovedi naznačené: Je príjemné byť mimo mestského zhonu, na druhej starne sú aj momenty, keď to vie človeka frustrovať. Až prílišná ležérnosť k produktivite organizácií nepridáva.

Si laický environmentalista, máš rád komunitné projekty, cvičíš jogu, triediš odpad. Ako je na toto nastavená gruzínska spoločnosť?

Gruzínsko je multikulturálna krajina a aj istý stret svetov, konceptov, prúdov. Gruzínci sa ako národ spoliehajú na silu svojej komunity. Aj vďaka väčšiemu záujmu turistov a podpore z rôznych grantov sa začínajú rodiť zaujímavé komunitné projekty (napr. inciatíva mladých architektov, ktorí vytvárajú nové zelené plochy v Tbilisi). Je tu tiež pár alternatívnych priestorov, ako napr. Fabrika. Avšak témy, ktoré sa skloňujú v Európe, ako napr. klimatická zmena či správa odpadu, tu ani len neexistujú. Krajina má jednoducho iné, zreteľnejšie problémy, s ktorými zápasí, či už je to korupcia alebo napríklad fakt, že 20 % rozlohy krajiny je okupovanej Ruskom.

praca s detmi v psom utulku

Vráťme sa ku konkrétnym aktivitám v hostiteľskej organizácii For better Future. Aké projekty tam máš na starosti?

Časť svojho času venujem podpore rozvoja sociálneho podniku Ikorta v Tserovani, kde dvanásť vnútorne presídlených žien vyrába tradičné, gruzínske šperky z emajlu. Zameriavam sa tu najmä na zvýšenie viditeľnosti podniku, efektívnejší marketing. Taktiež pracujem na spomínanom rebrandingu, hlavne na spustení internetového obchodu, ktorý sa už onedlho stane realitou. V rámci iného projektu, zameraného na podporu zamestnateľnosti presídlenej komunity, budem mať na starosti priamo tému sociálneho podnikania.

S miestnou mládežou pracujem ako učiteľ či mentor na dennej báze. Ide o tínejdžerov a deti, ktoré pre svoj sociálny status a neuspokojivý vzdelávací systém nemajú veľa možností na sebarealizáciu a kvalitné vzdelávanie.

Zaujímajú ma aj menej skloňované témy ako napr. ochrana životného prostredia. Podarilo sa mi zaviesť recyklačný program vo verejných inštitúciách v osídlí, ako aj zorganizovať kampaň, vďaka ktorej sa nám podarilo očistiť od plastov jednu z hlavných dopravných tepien v osade. V osídlí taktiež plánujeme vytvoriť nové zelené plochy. Rovnako sa snažím propagovať ideu dobrovoľníctva ako cesty zmeny.

Akú spätnú väzbu dostávaš na svoje aktivity?

Na svoje aktivity dostávam veľmi dobrú spätnú väzbu. Je dobré cítiť, ako si tí, pre ktorých to robíte, vážia vašu energiu a čas, ktorý do nich vkladáte. Taktiež vidno, ako sa miestna mládež teší vašej prítomnosti.

Pracuješ ale aj na projektoch mimo osídlia Tserovani, a to z vlastného popudu. O čo presne ide?

Ide o tzv. Leadership Academy. Na týždennej báze jazdím do jednotlivých osídlí a pracujem s presídlenou mládežou. Pomocou rôznych praktických a interaktívnych aktivít pracujem na rozvoji ich „soft-skills“ (mäkkých zručností), ktoré sa im zídu – či už v študijnom alebo neskôr v pracovnom živote.

Rovnako pripravujem projekt, ktorý má za cieľ podporiť rozvoj občianskej spoločnosti v najchudobnejšom presídlenom horskom osídlí Prezeti. Pomocou mikrograntu od SlovakAid budeme stimulovať mládež k väčšej občianskej aktivite a dáme im „know-how“ v oblasti mapovania potrieb. Chceme, aby sa zamysleli nad hlavnými výzvami vo svojom osídlí a aby spolu ako komunita navrhli riešenia najviac pálčivých problémov. Počas trvania projektu sa budeme zameriavať najmä na mentoring mládeže a koordináciu ich návrhov.

Čo všetko by si v tamojšej komunite chcel zmeniť či zlepšiť k lepšiemu, ale počas tvojho pobytu sa to asi nepodarí?

Tých nápadov som mal viac, no človek si až po istom čase začne uvedomovať komplexitu celej sitácie. Jedným z hlavných problémov vidím prístup k vode. Voda, ktorá by mala slúžiť na bežnú, dennú spotrebu, sa používa na zavlažovanie záhrad. Od jari do jesene skoro každý deň dochádza k poldňovým výpadkom vody. Toalety v školách pre presídlené deti sú v katastrofickom stave. Latríny, ktoré sa nachádzajú v mimoškolských prístavbách, sú však v takom stave, ktorý ani neviem sám opísať. Je smutné vidieť, ako ľudia, ktorí prišli o všetko, sa musia kvôli ignorácii zo strany štátu uspokojiť s menej ako minimom.

Ak v tom prvý krok neurobí štát, možno opäť dobre padnú projekty slovensko-gruzínskej rozvojovej spolupráce. Aké plány máš ešte na obdobie do konca tvojho dobrovoľníckeho pobytu v Tserovani?

Pomáham práve vysielajúcej organizácii ADRA Slovensko v príprave nových zahraničných projektov na najbližšie obdobie. Možno sa tam zahrnú aj projekty na zabezpečenie pitnej vody a sanity. Zameral som sa tiež na mapovanie a budovanie nových partnerstiev v regióne východnej Európy a strednej Ázie, do ktorých by sme aj v tomto roku mohli vyslať našich rozvojových dobrovoľníkov dobrovoľníčky.

Vo voľnom čase sa snažím písať články o pálčivých sociálnych témach v Gruzínsku. Čas tu však letí nesmierne rýchlo, preto musím aktivity prioritizovať.

play day

V čom má teda podľa teba zmysel poskytovanie rozvojovej pomoci, resp. spolupráce v tamojšej krajine ako súčasti Východného partnerstva?

Je to skoro až naša zodpovednosť – predať ďalej skúsenosti, ktoré my ako krajina a spoločnosť máme a ukázať tak lokálnym inštitúciám, že existujú rôzne spôsoby – ako sa postaviť k téme dobrej správy vecí verejných, poľnohospodárstva alebo sociálneho podnikania. Myslím, že Gruzínsko veľmi oceňuje podporu, ktorú dostáva od svojich európskych a amerických partnerov. Je tiež očividné, že táto spolupráca prisieva priamo či nepriamo k zvýšeniu životného štandardu v krajine, a to je dôležité.

Na význame správne implementovaných projektov rozvojovej spolupráce (vrátane dobrovoľníckych programov) pre lokálne komunity sa zhodneme. V čom je však prínosný takýto typ rozvojového dobrovoľníctva pre samotných mladých ľudí, vyslaných na svoju misiu do nízko-príjmových krajín?

To asi záleží od toho, koľko toho vie človek pre seba z pobytu vyťažiť. Treba ísť na maximum. Nie túžba po zisku, ale aboslútne oddanie sa tomu, čomu človek verí, prináša vždy svoje plody. Okrem raketového osobnostného rastu si človek vytvorí celkom nové sociálne prepojenia, uvedomí si rozmanitosť života a rozšíri svoj obzor. Byť mimo svojej komfortnej zóny je dobrý tréning a zároveň aj budíček pre toho, kto si neuvedomuje napr. privilégiá, ktoré my vďaka EÚ dostávame.

V čom by mohol byť tento typ vycestovania do tzv. rozvojovej krajiny naopak zavádzajúci či neprínosný pre mladých?

Neverím, že nejaká životná skúsenosť može byť pre človeka neprínosná. Pokiaľ sa dobrovoľník naplno oddá tomu, čo práve robí, zákonite to nielen na ňom, ale aj na okolí zanechá istú stopu. Stretol som pár dobrovoľníkov, ktorí zažívali sklamanie, no všetko je to iba vec perspektívy. Aj s málo zdrojmi sa dá urobiť veľa.

Niektorí naši dobrovoľníci a dobrovoľníčky sa po návrate uberú v živote novým smerom (z komerčnej sféry prejdú do tej neziskovej, charitatívnej). Možno je o tom ešte predčasné hovoriť, no kam to ťahá teba?

O tom, že svoj život budem aj naďalej prepájať s potrebami iných, najmä zraniteľných ľudí, nepochybujem. Človek má ísť pôsobiť tam, kde je potrebný. Tomuto verím, a podľa toho aj konám. Svoje ďalšie kroky by som chcel smerovať do oblasti krízového manažmentu, teda zasahovaniu v oblastiach, postihnutých prírodnými, ako aj človekom spôsobenými katastrofami. Rovnako si však viem predstaviť aj prácu v oblasti migrácie. Komerčná sféra je pre mňa už prečítaná kapitola.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: ADRA Slovensko, For better Future a archív M. Pavelku

Posted in community development, development cooperation, global problems, IDPs, leadership, NGOs' work | Tagged , , , , , , , , , | Leave a comment