Ako vplýva zmena klímy na cukrovarnícky priemysel tichomorských ostrovov Fidži

Prečítajte si článok s názvom Vplyv zmeny klímy na cukrovarnícky priemysel tichomorských ostrovov Fidži (v angličtine: Impact of Climate Change on Sugar Industry in the Pacific Islands of Fiji) z pera našej šéf-editorky a výskumníčky – Boby Markovič Baluchovej. K stiahnutiu na stránke žurnálu Listy cukrovarnické a řepařské tu.

Abstrakt: Cukrovarnícky priemysel je jedným z hlavných pilierov fidžijskej ekonomiky a predstavuje zdroj obživy pre 20 % obyvateľstva Fidži. Zrušenie tzv. preferenčných obchodných dohôd medzi EÚ a krajinami z Africko-karbisko-tichomorskej skupiny, produkujúcimi cukor, predostrelo otázku udržateľnosti tohto odvetvia po roku 2017. Investície do udržateľných technológií (výroba elektriny z bagasy a palivového ethanolu na báze cukru) ponúkajú spôsob, ako oživiť priemysel a obnoviť jeho ziskovosť. Izolované ostrovy Fidži v Tichomorí však čelia ešte ďalším výzvam, spojeným s negatívnymi následkami zmeny klímy a prírodnými katastrofami, najmä cyklónmi. Príspevok identifikuje súčasné problémy a výzvy výroby cukru v krajine. Zároveň prezentuje ich možné udržateľné riešenia v podobe diverzifikácie spôsobov použitia cukrovej trstiny a príklonu k férovému obchodu (fairtrade).

Abstract: Sugar industry is one of the main pillars of Fijian economy; it represents a source of livelihood for 20% of the country’s population. The abo­lition of the so-called preferential trade agreements between the EU and the sugar-producing African-Caribbean-Pacific (ACP) countries has raised the question of the sector sustainability in the post-2017 era. Investment in sustainable technology (bagasse electricity generation and sugar-based fuel ethanol) offers a way to revive the sector and restore its profitability. Yet, the isolated Pacific islands of Fiji still face other challenges associated with the negative effects of climate change and natural disasters, especially cyclones. The paper identifies the current problems and challenges of sugar production in the country. It also presents possible sustainable solutions in the form of diversification of sugarcane uses and a move towards fairtrade.

Posted in climate change, sustainability | Tagged , , , , , , | Leave a comment

Článok o projektoch členských organizácií Ambrely v Libanone – publikovaný vo vedeckom časopise

Súčasťou medzinárodného projektu ‘Globálne ciele a Migrácia’, ako aj kampane ‘Tváre migrácie’ z dielne Ambrely, ktorý je financovaný EÚ z programu DEAR, je aj tvorba analýz a štúdií na tému migrácie. Ambrele sa podarilo rozšíriť čitateľskú základňu o medzinárodnú vedeckú obec – vďaka publikovaniu článku o humanitárnych a rozvojových projektoch členských organizácií Ambrely v Libanone vo vedeckom časopise Clinical Social Work and Health Intervention (CSWHI).

Článok v angličtine s názvom ‚Alleviation of Refugee Crisis in Lebanon through Humanitarian Aid Projects of Slovak Development Organizations in the Era of Covid-19 Pandemic‚ nadväzuje na prieskum a štúdiu, ktorá vyšla v lete 2020 pod hlavičkou kampane Tváre migrácie. Článok z pera našej šéfeditorky a komunikačnej manažérky Ambrely, Dr. Boženy Markovič Baluchovej, nájdete na webe časopisu CSWHI tu alebo priamo tu.

Posted in development cooperation, global problems, IDPs, migration, NGOs' work | Tagged , , , , | Leave a comment

Rozhovor so šéf-editorkou portálu #MediaAboutDev – aj o práci v občianskom sektore na Slovensku a na Novom Zélande

Začiatkom marca poskytla naša šéf-editorka, Boba Markovič Baluchová, portálu StartitUp rozsiahly rozhovor o pohľade na pandémiu, výchovu, otázku migrácie a integrácie, ako aj na prácu v občianskom sektore a celkovo život na Slovensku i na Novom Zélande. Zazneli v ňom napríklad tieto otázky a odpovede:

Pôsobíš v tamojšej mimovládnej organizácii. Kto ju tvorí a čomu sa venujete?

Mimovládka, v ktorej pôsobím ako PR koordinátorka a lektorka mediálnej a informačnej gramotnosti, sa volá The GeneNow financial literacy Trust. Tvoria ju výlučne miestne ženy, ktoré sa sem v detstve či mladosti presťahovali z Južnej Afriky, Swazijska (po novom eSwatini), Fidži, Indie.

Až do môjho príchodu sa primárne zameriavala na odstraňovanie chudoby v zraniteľných komunitách Aucklandu, pričom veľký dôraz kládla na budovanie dobrovoľníctva a vzdelávanie vo finančnej gramotnosti u maorijskej a pacifickej menšiny.

Pomohla som im pripraviť workshopy mediálnej a informačnej gramotnosti, ktorá je v krajine u sociálne slabších vrstiev zanedbaná. Okrem pandémie totiž čelíme aj tzv. infodémii. V období, keď všetok svoj pracovný i voľný čas trávime za počítačom vo virtuálnom priestore, je nesmierne dôležité nenechať sa zlákať hoaxami, dezinformáciami a nenaskočiť na vlnu konšpiračných teórií.

Napriek tomu, že pôsobíš na Novom Zélande, stále pracuješ ako komunikačná manažérka Platformy rozvojových organizácií Ambrela. Čo je cieľom tejto organizácie a ako k nemu prispieva tvoja práca?

Ambrela je strešnou platformou dvadsiatichôsmich rozvojových, humanitárnych a vzdelávacích organizácií na Slovensku. Snažíme sa aktívne budovať kapacity a advokovať v prospech našich členov a pozorovateľov na medzinárodnej i národnej úrovni, ale aj šíriť osvetu – verejne informovať o tom, čo robia naše mimovládky v snahe odstraňovať chudobu a nerovnosti v nízkopríjmových krajinách sveta, ale i doma.

Práve v čase pandémie vidieť, ako naši členovia (ADRA Slovensko, Človek v ohrození, Slovenská katolícka charita, MAGNA, VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety a ďalšie) zužitkovali dlhoročné skúsenosti z humanitárnych kríz v zahraničí a pomáhajú na Slovensku v prevencii a v boji s pandémiou.

Ako komunikačná manažérka sa snažím dostať tieto konkrétne aktivity do médií a bližšie k laickej verejnosti, aby videli zmysel tejto náročnej práce v teréne a prípadne pridali ruku k dielu (napríklad formou dobrovoľníctva).

Ambrela momentálne v online priestore prezentuje sériu osvetových videí a online diskusií v rámci kampane ‘Tváre migrácie’, aby verejnosť spoznala okolnosti života ľudí v pohybe a ľudí na úteku. Z označenia migrant sa totiž na sociálnych sieťach stala nadávka, pričom migrantmi a migrantkami sú mnohí z nás – zdravotné sestry v Rakúsku, študujúci ľudia v Česku, alebo ja na Novom Zélande.

Okrem osvetových a vzdelávacích aktivít sa venuješ písaniu článkov pre rôzne médiá, primárne však pre svoj web Media about Development. Ktoré témy spracovávaš?

Spracovávam príbehy ľudí z terénu, medzinárodných dobrovoľníkov a dobrovoľníčok z nízkopríjmových krajín, v minulosti označovaných za rozvojové. Verím, že verejnosť možno scitlivovať a zaujať ľudským príbehom aj bez citového vydierania a tzv. pornografie chudoby.

Globálne výzvy novinársky pokrývam vyše desať rokov a vidím v tom veľký zmysel. Keď sa mi nejaký rozhovor či reportáž na dôležitú, no často „nepopulárnu“ tému (ako je znižovanie detskej úmrtnosti v Keni či zabezpečovanie pitnej vody a sanitácie v Indii) nepodarí pretlačiť do veľkého média, ponechám ju na spomínanom webe Media about Development.

Aj naši študenti a študentky z Univerzity Palackého, pre ktorých robievam kurzy globálnej rozvojovej žurnalistiky, mi pomáhajú napĺňať jeho obsah. Stačí im ukázať, ako zodpovedne, eticky a komplexne o medzinárodnom rozvoji písať. Keďže teraz žijem v Oceánii, snažím sa mapovať globálne výzvy aj tu, pričom obyvateľstvo malých ostrovov v Pacifiku najviac trápia negatívne dosahy zmeny klímy a globálneho otepľovania v podobe extrémnych výkyvov počasia, záplav či cyklónov.

Viac v rozhovore s názvom ‘Novinárka Boba M. Baluchová: Vláda Nového Zélandu nezľahčuje hrozbu nákazy, ani nehľadá za každú cenu vinníkov (ROZHOVOR)’ tu.

Posted in development education, global problems, intercultural dialogue, media, migration, NGOs' work | Tagged , , , , , | Leave a comment

O videách kampane Tváre migrácie, otvárajúcich diskusiu o tolerancii na Slovensku

Minulý rok sme v tejto relácii predstavili kampaň Tváre migrácie, ktorú od roku 2019 realizuje sedem európskych organizácií, pričom za Slovensko je v konzorciu Platforma rozvojových organizácií Ambrela. Vo februári kampaň uverejnila dve videá, ktoré vzbudili rozporuplné reakcie a negatívne vášne u ľudí, tráviacich celé dni na sociálnych sieťach. O obsahu kampane, reakciách slovenského obyvateľstva na videá, aj o pomoci slovenských organizácií v krajinách, postihnutých humanitárnymi krízami, budeme hovoriť s komunikačnou manažérkou Ambrely, Dr. Bobou Markovič Baluchovou.

Pojem migrácie je slovenskou verejnosťou chápaný veľmi rôznorodo a často nesprávne, hoci ide o prirodzený proces. Slovo migrant je dokonca považované za nadávku. Ako sa teda týka migrácia Slovenska a ako na ňu máme nazerať?

Za posledných 150 rokov emigrovalo zo Slovenska až milión ľudí. V rôznych kútoch sveta našli nový domov a uplatnenie, založili si tam rodiny. V súčasnosti tomu nie je inak – naši blízki stále odchádzajú zo Slovenska za prácou, štúdiom a lepším životom. A tento jav nespomalila ani pandémia Covid-19. Málokedy si uvedomíme, že aj slovenské zdravotné sestry, cestujúce za prácou do Rakúska, sú migrantkami, a naši študenti v Brne či Prahe zasa migrantmi. Dnes by ste vkaždej rodine takto našli nejakú ‘tvár migrácie‘. No a migrujúci Slováci a Slovensky si tiež prajú, aby sa k ním ľudia v zahraničí správali s úctou a rešpektom. Preto by to malo platiť aj obrátene – k cudzincom a cudzinkám, ktorí zavítali na Slovensko, by sme sa mali správať tolerantne.

Je migrácia pre nás slobodnou voľbou? Odchádzajú ľudia za lepším životom a dobrou prácou dobrovoľne?

Migrácia často nie je voľbou, ale otázkou prežitia, a prebieha predovšetkým v rámci nízkopríjmových krajín. Podľa odhadu OSN z roku 2016 asi 66 miliónov ľudí opustilo domov z dôvodu prenasledovania, konfliktov, násilia a porušovania ľudských práv. Ale až viac ako 40 miliónov z nich je presídlených, migruje v rámci vlastnej krajiny. V našej spoločnosti panuje mýtus, že všetci migrujúci smerujú na západ, do EÚ, ale nie je to pravda. V chudobných nízkopríjmových krajinách skončí 21,7 milióna migrantov a migrantiek, zatiaľ čo v EÚ a USA dohromady ‘len’ 3,6 milióna ľudí v pohybe alebo ľudí na úteku. Je preto potrebné odlišovať pojmy od dojmov a naozaj si pozrieť aktuálne dáta k téme utečenectva a migrácie vo svete. Všetky fakty ambrela uvádza prehľadne na stránke http://www.tvaremigracie.sk.

Začiatkom februára ste uverejnili na internete prvé video s názvom ‘Rozmanitosť nám je pochuti’. Čoho sa téma videa presne týkala a na čo poukazovala?

Video poukazuje na to, že predsa cudzokrajné chute (ako vietnamská polievka pho, indická kari ryža či kebab v pita placke z Blízkeho Východu) nám na Slovensku už dávno nie sú cudzie. Vo videu sa preto autorský tím (teda naša platforma Ambrela a kreatívna agentúra Čosi) divákov a diváčok pýta: „Prečo potom mnohí Slováci a Slovensky neakceptujú inú kultúru a ľudí, ktorí nám tieto cudzokrajné chute a obľúbené pokrmy priniesli? Veď iná kultúra a iné zvyky môžu náš život príjemne okoreniť.“ Samozrejme, odkaz videa nie je len o rozmanitosti chutí, ale skôr o tolerancii, rešpekte a ústretovosti voči ľuďom, ktorí si na Slovensku našli prácu a domov.

V prvom videu si slovenský junák príde kúpiť do stánku s občerstvením večeru, a kebab mu podá arabsky vyzerajúci predavač. Ako ho prijala slovenská verejnosť?

Veľmi vášnivo, na čo sme boli v Ambrele pripravení. Denne čelíme stovkám nenávistných komentárov a nadávok na sociálnych sieťach. Takéto vyjadrenia netolerancie však iba potvrdili, ako dôležité je takéto témy prinášať aj medzi ľudí mimo tzv. ‘mimovládkarskej bubliny’. Aj preto ďalej pokračujeme v dobre naštartovanej kampani Tváre migrácie, realizovanej súbežne v siedmich krajinách EÚ.

Tento týždeň Ambrela zverejnila ďalšie osvetové video ’Tolerancia je fair-play‘, pričom sa presunula z gastro oblasti do športu. I tam očakáva rozpoluplné reakcie publika, avšak dôležitejšie je otvorenie diskusie a zamyslenie sa nad témou vnímania aj prijímania cudzincov a cudziniek v našej spoločnosti.

Druhé video Ambrely zasa pokrýva fenomén rasizmu vo futbale, kde fanúšikovia počas zápasu pokrikujú nadávky na hráčov inej farby pleti. Prečo ste si zvolili túto tému?

Keďže takmer každá obec na Slovensku má svoje futbalové ihrisko alebo štadión a týmto športom žijú celé rodiny, voľba témy pre druhé video bola jasná. Mnohí hráči inej kultúry či farby pleti musia čeliť pokrikom, nadávkam a dlhému ‘bučaniu’. tento odsúdeniahodný prejav intolerancie sme preklopili do jednoduchého pozitívneho odkazu. Naozaj nemôžeme donekonečna zvádzať súboj typu: my vs. oni a zameriavať sa na hľadanie odlišností kultúr namiesto nachádzania spoločných čŕt.

Samotní protagonisti z videa pochádzajú zo Západného Balkánu, Latinskej Ameriky aj Subsaharskej Afriky. Na Slovensku našli svoj druhý domov a pracovné uplatnenie, avšak zaujímajú sa o to, ako sa darí ich blízkym v konkrétnych nízkopríjmových krajinách. A práve cez konkrétne životné príbehy sa snaží kampaň Tváre migrácie rozšíriť povedomie Slovákov a Sloveniek o dôvodoch a spôsoboch migrácie optikou medzinárodného rozvoja.

Aké má táto téma tolerancie a prijatia cudzincov na Slovensku prepojenie s humanitárnou a rozvojovou prácou vás a vašich členov v rozvojových krajinách sveta?

Súčasťou kampane sú okrem videí aj online diskusie. Na tej najbližšej budeme hovoriť napríklad o tom, ako naša členská organizácia eRko a jej kolednícka zbierka Dobrá novina môže zlepšovať životné podmienky núdznych v druhom najchudobnejšom regióne Ugandy, aby nemuseli za prácou odchádzať z domova. Hostka diskusie z Nadácie Integra zasa predstaví aktuálnu pomoc obyvateľstvu Etiópie, ktoré musí utekať do susedného Sudánu pre prebiehajúci vojenský konflikt v tigrajskej oblasti. Je dôležité, aby slovenská verejnosť porozumela príčinám, ktoré spôsobujú v nízkopríjmových krajinách hlad, chudobu, domáce nepokoje a následnú migráciu. Zároveň je dobré ponúknuť aj príklady projektov, ktoré naše organizácie realizujú v teréne, aby sa náročná situácia riešila.

Pre redakciu SRo – Rádio Regina v rámci RTVS spracoval redaktor: Štefan Chrappa a odpovede v rozhovore poskytla: Boba Markovič Baluchová, komunikačná manažérka Ambrely – Platformy rozvojových organizácií a zakladateľka Media about Development; Rozhovor si v audio podobe možno vypočuť tu. Foto: Ambrela.org

Posted in human rights, media, migration, NGOs' work | Tagged , , , , | Leave a comment

Ambrela’s video on how do we treat foreigners in Slovakia

The first Ambrela’s video entitled ‘Diversity tastes’ was produced by the Cosi agency, which has worked with Slovak Platform for development organizations on sustainable lifestyle campaigns in the past. The video presents foreign tastes, such as pho soup, curry rice or kebab in pita bread, which are no longer unknown in Slovakia. The authors ask in the video: “Why so many don’t accept a different culture and the people who brought us these foreign tastes and favorite dishes? After all, different cultures and customs can pleasantly bring some spice to our lives. “

Maros Kemeny, director of the Cosi agency clarifies the concept of the first video: „To avoid that everything foreign ‘sits badly in peoples’ stomach’ we had to find and express creatively strong mainstream topic we encounter everyday. Such a topic is undoubtedly foreign cuisine, which is in Slovakia like at home. Food unites people, so we built a creative concept on foreign cuisine, in which we look for a way to respect the diversity and tolerance of culture and individuality of people whose culture and customs can enrich each other.” The video can be found here.

Daniel Kaba, executive secretary of Slovak Platform for development organizations – Ambrela, points out that migration is often not an option but a matter of survival, and takes place mainly within the low-income countries. “According to a 2016 UN estimate: 66 million people have fled their homes due to persecution, conflict, violence and human rights abuses. More than 40 million of them are displaced, migrating within their own country. “At the same time, he adds that not all migrants are heading west: “Another UN report from 2018 shows that 21.7 million migrants will end up in the low-income countries, while in the EU and the US together ‘only’ 3.6 million people are on the move.

Ambrela’s member organizations operate also in low-income and post-conflict countries such as Ukraine, Iraq, Lebanon, Ethiopia, Uganda and South Sudan, affected by natural disasters or wars, and help vulnerable people to face humanitarian crises. It is important with the Faces of Migration campaign to explain the stories and life conditions of migrants, as well as refugees and the reasons for (often forced) migration of vulnerable communities.

About Ambrela:

Ambrela – Platform for Development Organizations is an umbrella organization of 28 mostly non-governmental organizations in Slovakia which focus on development cooperation, humanitarian aid, global development education and sustainable development at home and abroad. The platform represents the common interests of its members both domestically and internationally. Since 2019, together with six European partners, Ambrela has been implementing the SDGs and Migration project, supported by the European Commission’s Development Education and Awareness Raising (DEAR) programme. The ‘Faces of Migration‘ campaign is one of the outputs of this project. Its aim is to raise awareness of the diversity, tolerance and coexistence of people from different cultures through specific life stories and look at the migration phenomenon through the prism of SDGs. Above mentioned videos and online discussions are part of this campaign. Videos’ production was also supported by Slovak Agency for International Development Cooperation – SlovakAid. More information on: www.ambrela.org, www.tvaremigracie.ambrela.org and www.tvaremigracie.sk

Written by: Boba M. Baluchova (communications manager / Ambrela, Slovakia)

Posted in intercultural dialogue, media, migration, minority issues, NGOs' work | Tagged , , , , , | Leave a comment

Výskum o projektoch medzinárodného dobrovoľníctva SR v čase pandémie Covid-19 – publikovaný vo vedeckom časopise

Súčasťou medzinárodného projektu ‘Globálne ciele a Migrácia’, ako aj kampane ‘Tváre migrácie’ z dielne slovenskej Ambrely, ktorý je financovaný EÚ z programu DEAR, je aj tvorba analýz a štúdií na tému medzinárodného rozvoja a migrácie. Ambrele sa podarilo rozšíriť čitateľskú základňu o medzinárodnú vedeckú obec – vďaka publikovaniu originálneho výskumu a následného článku o manažovaní projektov rozvojového dobrovoľníctva SR v nízkopríjmových krajinách v čase pandémie Covid-19 – vo vedeckom časopise Acta missiologica.

Článok v angličtine s názvom ‚Analysis of challenges in International voluntary service in the COVID-19 era on example of Slovak development volunteer projects‘ zmieňuje aj štúdiu, ktorá vyšla v lete 2020 pod hlavičkou kampane Tváre migrácie. Článok z pera našej šéfeditorky a komunikačnej manažérky Ambrely, Dr. Boženy Markovič Baluchovej, s výpomocou Dárie Kimuli z VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety nájdete na webe časopisu Acta missiologica tu alebo priamo tu.

Posted in global problems, NGOs' work, voluntary service | Tagged , , , , , | Leave a comment

Volunteering in Covid-19 era? Listen to the stories of EU Aid volunteers from the field

Have you been wondering how the global pandemic affected the missions of international volunteers in the field? Whether they were evacuated from their host country due to the Covid-19 or they stayed there? Join us on the 15th of December for 90 minutes Online round-table and listen to 5 EU Aid volunteers deployed in Turkey, Kenya, Morocco, Albania and Georgia.

The event ‘Volunteering in Covid-19 era: The power of stories from the field’ is organized by three humanitarian and development organisations: ADRA Slovakia, ADICE – Association pour le Développement des Initiatives Citoyennes et Européennes and MTÜ Mondo.

Organizers invited 5 inspiring young speakers to this Online round-table. You will hear the story of Laura Naw (EUAV in ADRA Albania); Martin Pavelka (EUAV in Small Projects Istanbul); Ronan Lucas (EUAV in Association Issaaf Jerada – Solidarité Et Développement in Morocco); Andreia Silva (EUAV in Western Focus Community Organization in Kenya) and Karolina Buszko (EUAV in Association Merkuri in Georgia).

EU Aid volunteer in Albania: Laura Naw

Laura Naw spent more than a year in Albania and supported ADRA team with project management. She experienced unique deployment – marked by the earthquake, as well as current pandemic. Currently she’s freshly returned from her deployment back to Italy.

EU Aid volunteer in Turkey: Martin Pavelka

This is already Martin Pavelka’s second year as Senior EU Aid Volunteer. He stayed in Turkey during the pandemic. Martin leads a team of 30 local volunteers who participate in implementation of education activities for Syrian refugees. During the event he will share how the new pandemic circumstances have been shaping their work dynamics.

EU Aid volunteer in Morocco: Ronan Lucas

Ronan Lucas faced the long lasting 1st wave of pandemic in Morocco during his deployment. His mission is to support his hosting organisation with identifying new project opportunities with the emphasis on strong social impact of their activities. At the same time, Ronan studies the social and solidarity economy and conducts the research on the Moroccan civil society.

EU Aid volunteer in Kenya: Andreia Silva

Andreia Silva is a Senior EUAV volunteer in Shianda, Western Kenya, who focuses on capacity building and raising awareness in the community on the rights of children with disabilities. You hardly would find a volunteer who experienced the impact of Covid-19 as strongly as her.

EU Aid volunteer in Georgia: Karolina Buszko

Karolina Buszko as Mental Health and Psycho-social Support Expert has developed and implemented the programs for psycho social support, monitoring and evaluation tools for the shelter for victims of domestic violence and the family centre, both running by her hosting organisation. Outbreaking of Covid-19 increased the demand on Karolina’s expertise. Unfortunately, Karolina was evacuated back to Poland. Fortunately, she found the way how to continue.

The Moderator of the roundtable: Boba Markovic Baluchova

Dr Boba Markovič Baluchová will be the moderator of this online roundtable. Boba M. Baluchova works as a communication manager for Slovak Platform for development organizations – Ambrela. In past she worked for UNDP for Europe and CIS, Caritas Slovakia, ADRA Slovakia and several European universities. Boba also conducts trainings for international volunteers on community development, global journalism, as well as media and information literacy (as a part of Media about Development project).

Some of the partners from the HVA project

If you have any questions regarding the registration or the event itself, please contact Anna Hruboňová from ADRA Slovakia via volunteering@adra.sk. The link to the Zoom event will be provided after this registration. Registration is limited and opened by the 13th of December, 2020. Read more info about the event here. The event is a part of the projects HVA – Humanitarian Volunteers in Action and SUDHAV 3 – Sustainable Development through Humanitarian Aid Volunteers 3.

The project is funded by European Commission under EU Aid Volunteer Programme, managed by The Education, Audiovisual and Culture Executive Agency (EACEA) in cooperation with The European Commission’s Directorate-General Humanitarian Aid and Civil Protection (DG ECHO).

Written by: ADRA Slovakia’s team, Photos: HVA project’s archive

Posted in global problems, healthcare, intercultural dialogue, migration, NGOs' work, voluntary service | Tagged , , , , , , , , , , , , , , | Leave a comment

Stále aktuálny rozhlasový fíčer o Novembri 1989

Pred štrnástimi rokmi šéf-editorka portálu Media about Development – Boba M. Baluchová – vtedy ešte ako študentka žurnalistiky na Katedra žurnalistiky FiF UK v Bratislave vytvorila pre Slovenský rozhlas – Rádio Slovensko rozhlasový fíčer o Nežnej / Zamatovej revolúcii. Dodnes je stále platný, aktuálny… Ak vás zaujíma, aké povedomie o udalostiach z Novembra 1989 majú mladí ľudia v SR, započúvajte sa do tejto nahrávky.

Posted in leadership, media, NGOs' work, resilience | Tagged , , , , , , , | Leave a comment

O potrebe mediálnej a informačnej gramotnosti v čase pandémie (a infodémie)

V období prebiehajúcej pandémie koronavírusu zaplavuje mediálny priestor aj súvisiaca ‘infodémia’. O tom, ako prebytočným a zavádzajúcim informáciám okolo ochorenia Covid-19 čeliť, a ako rozoznať pravdu od klamlivej fikcie, sa dozviete z rozhovoru s Dr. Bobou Markovič Baluchovou, ktorá pracuje ako komunikačná manažérka v Ambrele, združujúcej 27 rozvojových, humanitárnych a vzdelávacích organizácií na Slovensku.

Prečo v súčasnosti bojujeme popri pandémii koronavírusu aj s tzv. infodémiou, a ako môže Mediálna a informačná gramotnosť túto situáciu riešiť?

Infodémia spočíva v prebytočnom množstve informácií a najmä dezinformácií o ochorení Covid-19, ktoré sa na nás valia z každej strany. Práve úmyselné nepravdy o popieraní prítomnosti vírusu a rôzne fiktívne príbehy o čipovaní namiesto testovania obyvateľstva môžu výrazne formovať zmýšľanie a konanie ľudí v týchto dňoch. Ak sme mediálne a informačne gramotní a kriticky premýšľame o obsahoch, ktoré počujeme v rádiu, vidíme v televízii, čítame v novinách, ale tiež dostávame v reťazových emailoch či sledujeme na sociálnych sieťach, tak sa tak ľahko nedáme nachytať manipulátormi z konšpiračných stránok a falošných profilov.

Sú na tom podobne všetky vekové kategórie a generácie? Predsa len starší ľudia majú občas problém držať krok s novými technológiami a naučiť sa pracovať s dotykovým telefónom či tabletom…

Naši rodičia a starí rodičia sú na tom horšie – majú tendenciu veriť tomu, čo sa k nim dostane vytlačené na papieri – lebo veď noviny majú byť objektívne, predsa by o tak vážnej téme neklamali. Ak sú naviac na dôchodku a teraz počas korona-opatrení trávia väčšinu času doma osamote izolovaní medzi štyrmi stenami bytu, musí to byť pre nich veľmi náročné – vedieť sa zorientovať vo všetkom tom obsahu a nepodľahnúť panike, strachu a negatívnym myšlienkam. Mediálna a informačná gramotnosť nám pomáha budovať našu odolnosť voči dezinformáciám, poplašným správam, falošným obsahom a propagande.

Ponúkli ste takýto kurz Mediálnej a informačnej gramotnosti aj svojim najbližším doma v rodine? Komu sa najviac hodil?

Moja svokra bude mať teraz 79 rokov a narábať vie s mobilom aj tabletom, ale absolvovali sme s ňou veľa sedení, aby sme jej vysvetlili nielen spôsob ovládania, ale aj výhody elektronickej komunikácie na diaľku, a tiež možné nástrahy v podobe internetových podvodníkov, ktorí vám chcú ukradnúť identitu a vybrakovať bankový účet, alebo tzv. trollov, ktorí chcú podnecovať nenávisť na internete aj šíriť konšpirácie. Presne o tomto je tá Informačná a mediálna gramotnosť.

Vieme sa teda takejto Informačnej a mediálnej gramotnosti priamo niekde priučiť? Ako možno získať cvik v tom, aby sme vedeli rozlišovať fakty od dezinformácií?

Organizácia Spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru UNESCO si všetky tieto aktuálne hrozby a výzvy uvedomuje a preto každoročne na jeseň organizuje pre verejnosť  ‘Svetový týždeň mediálnej a informačnej gramotnosti’. Nedávno, koncom októbra realizovala množstvo podujatí na tému inovatívnych aj tradičných foriem šírenia informácií. Stačí sa prelúskať webstránkou UNESCO. Európska komisia takisto zaviedla a testuje účinnosť Kódexu postupov proti šíreniu deyinformácií. No a naša Ambrela spolu so svojimi členskými organizáciami tiež realizovala niekoľko podujatí a tréningov v oblasti Informačnej a mediálnej gramotnosti. Ja sama som na podnet ADRA Slovensko viedlarozsiahlu prednášku spolu s praktickým workshopom pre európske organizácie, ktoré sa pripravujú na prijímanie budúcich dobrovoľníkov a dobrovoľníčiek v rámci iniciatívy EU Aid Volunteers. Snažila som sa im ukázať – Ako eticky informovať o pobytoch medzinárodných dobrovoľníkov v nízko-príjmových krajinách, a Ako zodpovedne informovať o rozvojových témach v médiách.

Dá sa za nejaké dve-tri hodiny tréningu získať dobrý základ pre tvorbu článkov z dobrovoľníckych misií v rozvojových krajinách? Nemá z toho potom mladý človek v hlave zmätok?

Samozrejme sa to nedá porovnávať s niekoľko-ročným štúdiom žurnalistiky, kde sa napríklad novinárskym žánrom venujete nejaké dva-tri semestre. No už za dve hodiny kvalitného mediálneho tréningu dokážu účastníci a účastníčky spoznať základy tvorby mediálnych obsahov, vidieť konkrétne ukážky manipulatívnych techník pri tvorení titulkov, sprievodných fotografií a samotných článkov. Vysvetlím im aj fenomény tzv. marketingu chudoby, komplexu bieleho spasiteľa či voluntourismu, a prízvukujem dodržiavanie pravidiel etického kódexu pri tvorbe výstupov z dobrovoľníckych pobytov v nízkopríjmových krajinách. Mediálna a informačná gramotnosť aj kritické myslenie napomáhajú v rozlišovaní toho, čo je objektívne a eticky podané, a čo naopak už narúša dôstojnosť zobrazovaných zraniteľných ľudí z lokálnych komunít kdesi v Ugande či Etiópii, ktorým sa má v teréne rozvojovými projektmi pomáhať.

Ako sa k téme verejnej informovanosti o rozvoji, fungovania médií aj spomínanej mediálnej a informačnej gramotnosti stavajú ďalší členovia vašej Ambrely?

Informačná a mediálna gramotnosť – spolu s globálnym vzdelávaním k občianstvu – môže pomôcť v napredovaní napĺňania Globálnych cieľov tým, že vyzbrojí občanov a občianky vedomosťami, zručnosťami, hodnotami a postupmi, vďaka čomu sa zapoja do chodu spoločnosti ako kriticky mysliaci ľudia. Berieme v Ambrele túto oblasť preto veľmi vážne. Pri vzdelávaní iných či otestovaní samých seba môžete využiť pomôcku, ktorú pripravil náš člen CEEV Živica a Komenského inštitút. Je to výborný online kvíz na rozpoznávanie pravdy od fikcie. Vzdelávacie podujatie na tému bezpečnosti na internete a prevencie pred kyber-útokmi realizuje aj ďalší člen Ambrely – PDCS. eRko sa zasa venuje bezpečnému stretávaniu sa detí a mládeže v online svete, Slovenská katolícka charita približuje verejnosti etické zobrazovanie témy migrácie a integrácie. Sekretariát Ambrely pravidelne prináša príbehy Tvárí migrácie.

Ak nemáme dostatok času na absolvovanie tréningov či online kurzov, existuje aj iná forma osvety a podnetov k tejto téme? Napríklad filmy z kampaní a festivalov?

V najbližších dňoch si môžete z pohodlia svojich domovov pozrieť dokumentárne filmy v rámci festivalu Jeden svet z dielne organizácie Človek v ohrození, kde sa výrazná časť sprievodných diskusií po projekciách týka práve fungovania médií a našej (ne)odolnosti voči mýtom, dezinformáciám a propagande. Ako tip dávam do pozornosti napríklad diskusiu s názvom Prestaňte nás nakrúcať’, ktorá bude o potrebe a forme pomoci bohatého Globálneho Severu komunitám z krajín Globálneho Juhu. Čiže je toho dosť v ponuke, už si len nájsť čas na pozeranie, premýšľanie a samovzdelávanie.

Pre redakciu SRo – Rádio Regina v rámci RTVS spracoval redaktor: Štefan Chrappa a odpovede v rozhovore poskytla: Boba Markovič Baluchová, komunikačná manažérka Ambrely – Platformy rozvojových organizácií a zakladateľka Media about Development; Rozhovor si v audio podobe možno vypočuť tu. Foto: archív UNESCO

Posted in global problems, healthcare, media, NGOs' work, resilience | Tagged , , , , , , , , | Leave a comment

V čom spočíva úspech Nového Zélandu v boji s pandémiou Covid-19

Aotearoa (po maorijsky: Nový Zéland) sa aj vďaka svojej relatívnej izolácii dokázala začiatkom roka predbežne pripraviť na príchod koronavírusu. Ako jedna z mála krajín sa pokúsila o zamedzenie jeho šíreniu v komunitách – formou tvrdého ‘lockdownu’ od konca marca až do polky mája. Čo sa nakoniec aj podarilo na celých sto dní, až do nedávneho znovuobjavenia v najväčšom meste Auckland – v polovici augusta, čo viedlo k sprísneným opatreniam na Severnom i Južnom ostrove Nového Zélandu, a k opätovnému ‘lockdownu’ v spomínanej metropole až do konca septembra. Uzavretiami hraníc (prísna kontrola letísk a prístavov) a obmedzením pohybu osôb sa predišlo mnohým úmrtiam na ochorenie Covid-19. Dohromady boli od marca do októbra v krajine zistené ani nie dve tisícky prípadov. Takmer polovica z dvadsať päť stratených životov sa viazala na jeden klaster zariadenia pre seniorov (Rosewood Rest Home).

Prístup Nového Zélandu k pandémii je medzinárodne oceňovaný za rýchle a účinné opatrenia proti šíreniu vírusu, otestovaná bola pätina obyvateľstva, pričom výrazne zastúpené a spolupracujúce boli maorijské a pacifické komunity. Veľký podiel na doterajšom úspechu boja s koronou má transparentná a citlivá komunikácia premiérky Jacindy Ardern. Tá vsadila dôveru do svojho päťmiliónového tímu, pozostávajúceho z obyvateľstva ostrovnej krajiny. Narozdiel od populistických politikov dávala pravidelne priestor názorom odborníkov a odborníčok, a nesnažila sa zľahčovať hrozbu nákazy, ani hľadať za každú cenu vinníkov. Miesto toho nastavila ako hlavné strategickú priority: život a zdravie. Vďaka nasledujúcej širokej podpore (približne 90 % obyvateľstva) a troche šťastia, sa to po prvom ‚lockdowne’ podarilo. Odstrašujúce prípady z Európy denne pripomínajú, aké dôležité je udržať disciplínu.

Každému je už zrejmé, že návrat k predchádzajúcemu stavu spred roka nebude možný. Napríklad turistický priemysel, ale aj vzdelávanie, sa spoliehali na veľké množstvo cudzincov a cudziniek, ktorým od marca nie je umožnený vstup do krajiny. Výnimkou boli iba občania a občianky Nového Zélandu a ľudia s udeleným trvalým pobytom, ktorí museli po prílete najprv stráviť dva týždne v povinnej manažovanej izolácii. Zaniklo veľké množstvo malých rodinných podnikov, hlavne reštaurácií, a tradične plné hostely nemajú trištvrte roka koho ubytovávať. Veľké festivaly a koncerty nik neorganizuje, čím je ohrozená existencia viacerých hudobných klubov a trpia umelecké i eventové agentúry.

Po prvom ‘lockdowne’ sa do krajiny vrátil každodenný ruch, no ľudia prestali byť obozretní, hoci vláda neustále upozorňovala, že návrat vírusu je neodvratný. Druhý ‘lockdown’ sa uskutočnil bez väčších škandálov a porušovaní pravidiel (hoci nepovolené omše či výlety za mesto s piknikovými košmi v kufroch áut sa občas spomínali v médiách). Domáci majú možnosť cestovať v rámci svojej „krajiny dlhého bieleho oblaku“ (preklad názvu Aotearoa) a podporiť tak miestny turizmus návštevou početných zálivov s nádhernými plážami, horských oblastí, termálnych kúpeľov, prírodných rezervácií a parkov, poprípade známych filmových lokácií. Stále sa pripomína zotrvanie v menších sociálnych bublinách, nosenie rúšok v mestskej hromadnej doprave a dôsledné ‘trackovanie‘ svojho pohybu mobilnou aplikáciou.

Ako v každej krajine, aj na Novom Zélande bol zaregistrovaný nárast domáceho násilia v rámci rodín, tlak na mentálne zdravie aj rozklady dlhodobých partnerstiev. Pandémia však bola aj príležitosťou na prehodnotenie životných priorít a pracovného nasadenia mnohých ľudí, najmä rodičov. Práca z domu sa stala v mnohých firmách samozrejmosťou a možným riešením do budúcna. Ak však majú dospelí okrem svojho povolania na starosti aj výchovu a zabezpečenie vzdelávania detí v jednej domácnosti – je často ťažké nájsť rovnováhu medzi týmito úlohami. Pričom ani jednu z nich nemožno dlhodobo zanedbávať.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Palo Markovič (článok bol v skrátenej podobe uverejnený v novembrovom čísle časopisu .týždeň)

Boba Markovič Baluchová je rozvojová novinárka, univerzitná pedagogička a komunikačná manažérka Platformy rozvojových organizácií Ambrela. Počas ‘lockdownov’ na Novom Zélande napísala a uverejnila na sociálnych sieťach vyše sto ‘Korona-denníkov zo Stredozeme’.

Posted in global problems, healthcare, resilience | Tagged , , , , , , , , , | Leave a comment