Keby snímka “The market” prezentovala klasický vzorec obchodovania na svetovom trhu, sotva by bola zaradená do filmového výberu festivalu o (ne)dodržiavaní ľuských práv Jeden svet. Slovenský preklad názvu dokumentu “Obchod s orgánmi” však napovedá, že v nej budú obyvateľky dvoch kontinentov riešiť morálnu dilemu – ilegálnej transplantácie obličky.
Keď autorka dokumentu „Obchod s orgánmi“ žila pre desiatkou rokov v Indii, stretávala vo svojej blízkosti ľudí s podivnými jazvami na tele. Aby sa obyvatelia rybárskej osady vymanili zo svojich dlhov, ako jediné východisko videli – v samovražde alebo v predaji obličky na čiernom trhu. Rama Rau, dnes pôsobiaca v Kanade, sa o niekoľko rokov neskôr vrátila k tomuto smutnému fenoménu a po náročnom prieskume pretavila túto problematiku do filmovej podoby.
Foto z filmu “Obchod s orgánmi” (The Market, 2010). Zdroj: http://www.jedensvet.sk
Život v „obličkovej dedine“
Indický slum Chennai bol kedysi rybárskou oblasťou. Po vlne ničivého tsunami tam obyvatelia/ky dnes namiesto rýb predávajú časti vlastných tiel. V tejto “Kidney village” (Obličkovej dedine) žijú aj dve indické sestry. Staršia z nich, Prabha, v minulosti predaj obličky pre finančnú tieseň rodiny absolvovala, dnes funguje ako sprostredkovateľka pre nových záujemcov/kyne o „darovanie“ obličky. Dvadsaťsedemročná Hema sa rozhodne tiež (ako piata členka v rodine) darovať obličku, aby vykryla dlhy a zaplatila školné svojim dvom deťom. Sestra jej dohodne výbornú cenu (až dvetisíc dolárov), no zadarmo to nebude…
Hoci je predaj orgánov v Indii nelegálny, na čiernom trhu obličku možno zohnať za 60 000 dolárov. Každý sa v tomto obchode nabalí, len to treba dôsledne pripraviť. Doktor Reddy má s týmto „dobrovoľným darcovstvom“ a vypomáhaním blížnym na iných kontinentoch bohatú skúsenosť – v Indii podnikol už viac ako dvetisíc operácií. Všetci/ky sa paradoxne odvolávajú na Boha (hinduistického či kresťanského) – nie je to hriech, keď si ľudia v núdzi takto vypomáhajú.
Výprava za novou obličkou z Kanady do Indie
Kdesi na druhom konci sveta, v kanadskom meste Nanaimo, čaká už piaty rok na svoju novú obličku štyridsaťročná slobodná matka Sandra. Štyrikrát do dňa podstupuje proces dialýzy, sníva o svojom starom štíhlom tele, pôvodnom vzhľade. Štatistiky však vyznievajú hrozivo: každé tri dni zomrie v Kanade jeden čakateľ/ka na obličku.
Situáciu prevezmú do vlastných rúk akčnejšie členky Sandrinej domácnosti – matka Christina a dcéra Kylie. Po mnohých diskusiách, presviedčaní a riešení vnútorného morálneho boja (kúpiť či nekúpiť orgán na čiernom trhu na inom kontinente) podniknú tri Kanaďanky výpravu za novou obličkou do Indie. Po konfrontácii s potenciálnou darkyňou Hemou a sprostredkovateľkou predaja, sestrou Prabhou, menia svoj názor a vracajú sa domov. Tento obchod je pre nich neprípustný – jedna žena totiž získa, druhá však stratí…
Naskytajú sa mnohé otázky, nastupuje dilema: Kde sú hranice ľudskej dôstojnosti? Ako by sme zareagovali v podobnej situácii? Komu rozumieme viac – predávajúcej chudobnej žene v Indii alebo kupujúcej chorej žene v Kanade? Ako sa cítia tí, čo kupujú a tí, čo predávajú časti svojho tela? Akú hodnotu má v dnešnom svete ľudské zdravie?
Text: Božena (Boba) Baluchová (novinárka, filmárka a pedagogička)
