V jednom dokumente rap ako prostriedok vyjarenia nespokojnosti s režimom, v druhom ako odľahčenie ťaživej témy s nádejou, vidinou zmeny. V každom prípade sú snímky „Hip-hopová revolúcia“ a „Kamerunský coming out“ vhodné aj pre ľudí, ktorí neholdujú hip-hopu ako žánru. Dôležitý je obsah. Tak ako v každom dokumente v rámci filmového festivalu Jeden svet.
Snímka „Hip-hopová revolúcia“ kubánskeho režiséra Mayckella Pedrero Mariola predstavuje dvojicu miláčikov hip-hopového undergroundu – Los Aldeanos na „ostrove slobody“. Svoju izolovanosť si Aldo a El B uvedomujú. Napriek tomu nechcú „sedieť za počítačom s internetom“ a on-line predajom hudby sa živiť. Sú to praví revolucionári, ktorí undergroundovo nielen žijú, ale aj cítia.
Spievať o kubánskej neslobode na Kube
Za hranicami Kuby na najrôznejších webstránkach sa viac ľudí falošne vydáva za projekt Los Aldeanos a na predaji albumov slušne zarába. Chalani však emigrovať do USA, ako to niektorí umelci urobili pred nimi, nechcú. Spievať o kubánskej neslobode za jej hranicami je podľa nich pokrytecké. Ak chcú robiť zmenu, nesmú utiecť – ale ostať doma so svojimi ľuďmi.
Hoci každý rok El B vyhráva nekomerčné aj komerčné súťaže v rapovaní, štátne orgány ho za hranice domovinu reprezentovať nepustia. Vždy sa nájde výhovorka, prečo víza nedostane. Pritom je v „kohútich zápasoch“ suverénna jednotka a rešpektujú ho kolegovia z Argentíny, Chile či Španielska. Situácia by sa pre dvojicu nezlepšila ani vtedy, keby vstúpili do Kubánskeho rapového zväzu, ktorý by mal umelcom zabezpečovať koncerty v zahraničí a vydávanie albumov – no nerobí to. Napriek tomu je hudba Los Aldeanos akýmsi precedensom na scéne – z ilegálnej produkcie sa stáva komerčne úspešná muzika.
Snímka pôsobí pre svoj rýchly strih, videoklipové vsuvky a štýlový prejav dvoch hip-hoperov veľmi sviežo, zároveň presvedčivo. Citát na záver filmu vysvetľuje všetko: „Keď raz slobodu zobudíte, už nezaspí“.
V Kamerune za inakosť do väzenia?
Už z názvu druhej snímky “Kamerunský coming out” francúzskej režisérky Céline Metzger je jasné, o čom dokument bude a prečo sa nachádza v rámci festivalu Jeden svet takisto v sekcii Cesty ku slobode. V úvodnej ankete medzi obyčajnými kamerunskými obyvateľmi/kami sa dozvedáme, že homosexualita je sekta slobodomurárov, alebo že ju sem z Európy priniesol počas kolonizácie francúzsky lekár.
Neúnavná právnička Alice sa snaží hájiť svojich klientov, ktorí môžu byť za náklonnosť k osobe rovnakého pohlavia odsúdení na osem mesiacov až päť rokov väzenia. Obieha úrady, kde sa to hemží korupciou, ale aj sexizmom a homofóbiou. Navštívi aj školu, kde riaditeľ zo štúdia vylúčil skupinku lesieb a gejov. Povzbudzuje miestnych mladých, ktorí sa neboja hovoriť o svojej inakosti.
Čeliť zažitým predsudkom a stereotypom
Odbúrať zažité predsudky a stereotypy v obyvateľstve, ktoré si homosexualitu spája so snahou o získanie moci, nie je jednoduché. V roku 1972 nadobudol v tomto stredoafrickom štáte platnosť zákon (odlišný od kamerunskej ústavy), ktorý homosexualitu odsudzuje ako trestný čin. Pred niekoľkými rokmi dokonca bulvárna tlač zverejnila zoznam desiatok homosexuálne orientovaných ľudí – polovica pozostávala z členov vlády tejto krajiny.
Homosexuála čaká v Kamerune vylúčenie z rodiny i komunity, v ktorej odmala pôsobil. Právnička Alice sa nevzdáva – snaží sa docieliť, aby sa rodičia nepokúšali svoje deti meniť či vyliečiť z odlišnej orientácie, a najmä – aby sa detí rodiny nevzdávali. V závere filmu vidíme túto dámu v pestrofarebných šatách a turbane, ako si poskakuje do hip-hopového rytmu. Aj vďaka húževnatosti jej podobných ľudí sa situácia v Afrike môže pohnúť iným smerom…
Text: Boba Baluchová (novinárka, filmárka a pedagogička)
Media about Development 