O konkrétnej pomoci Slovenska ľuďom na úteku pred vojnou na Ukrajine

Platforma Ambrela, ktorá združuje 28 humanitárnych a rozvojových organizácií na Slovensku, má v týchto dňoch plné ruky práce – plánuje a koordinuje humanitárnu pomoc v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Informuje tiež verejnosť o tom, čo jej členovia práve teraz robia na slovensko-ukrajinských hraniciach, a ako sa do ich aktivít možno zapojiť. O konkrétnej pomoci ľuďom na úteku sa vo vysielaní RTVS zhovárame s výskumníčkou a komunikačnou manažérkou Ambrely, Dr. Bobou Markovič Baluchovou.

Od začiatku vojnovej operácie Ruskej federácie na Ukrajine (z dňa 24. februára) pretrváva u slovenskej verejnosti veľká vlna solidarity s núdznymi u našich východných susedov. Ako sa môžeme konkrétne zapojiť do pomoci ukrajinskému ľudu?

Momentálne je najrýchlejšia a najviac účinná pomoc formou finančného daru. Niektoré členské a pozorovateľské organizácie Ambrely so svojimi miestnymi partnermi pomáhali núdznym priamo na východe Ukrajiny už od roku 2014. Poznajú preto terén a potreby tamojších ľudí. Teraz svoje tímy presunuli do pohraničia a aj tam sa snažia efektívne pomôcť ľuďom, ktorí prídu jedným z troch hraničných priechodov na Slovensko.

Počas prvého týždňa utieklo pred vojnou milión ľudí, cez Slovensko prešlo narýchlo zbalených a traumatizovaných stotisíc z nich – zväčša ženy s deťmi. Mnohé z nich potrebujú ubytovanie, odvoz za blízkymi, psycho-sociálnu podporu, ale aj teplý nápoj či vľúdne slovo. Či už sa rozhodnete finančne podporiť aktivity organizácie Človek v ohrození, MAGNA, Slovenská katolícka charita, Nadácia Integra, ADRA Slovensko, UNICEF, alebo Slovenského Červeného kríža či SAVIO spolu so Saleziánmi don Bosca na Ukrajine, urobíte dobre.

Keby naši poslucháči a poslucháčky chceli vo svojej obci či farnosti zozbierať materiálnu pomoc a doručiť ju na hranice, kde majú svoj úmysel nahlásiť?

Členské organizácie Ambrely, pôsobiace na hraniciach, sú vďačné za veľký záujem o dobrovoľníctvo a darcovstvo. Zároveň však upozorňujú, aby ľudia nevyrážali pomáhať na vlastnú päsť. Môžu tak zablokovať prístupové cesty autám, ktoré prišli niekoho konkrétneho vyzdvihnúť, alebo skomplikovať koordinovanú pomoc v stanovom mestečku na hraničných priechodoch.

Tiež sa v tomto štádiu neodporúča zbierať oblečenie, keďže sklady materiálnej pomoci v Humennom sú nateraz plné. Odporúčam sledovať aktuálne výzvy pomoci z dielne našej celonárodnej občianskej iniciatívy s názvom: Kto Pomôže Ukrajine?. Na webstránke http://www.ktopomozeukrajine.sk sú konkrétne formuláre, kde človek môže svoju formu pomoci zaregistrovať a potom ju účinne zrealizovať.

Aký typ materiálnej pomoci by teda núdznym ukrajinským utečencom a utečenkám najviac pomohol?

Priamo do terénu na Ukrajinu sa v súčasnosti žiaden humanitárny náklad zo Slovenska pre nariadenie ukrajinskej vojenskej správy nedostane. Cez víkend sa podarilo získať Človeku v ohrození výnimku na vývoz zdravotníckeho materiálu a dodať tak ukrajinskému Červenému krížu na Zakarpatí aspoň mix zdravotníckeho materiálu: od liekov, cez injekčné striekačky a ihly až po obväzové materiály. Tie poslúžia nemocnici v Užhorode, prípadne iným zdravotníckym zariadeniam v regióne.

Opäť odporúčam sledovať webstránky www.ktopomozeukrajine.skwww.clovekvohrozeni.sk, kde bude v prípade potreby zverejnená výzva na zbierku materiálu. Teraz to bola výzva na doručenie trvanlivých potravín, plienok pre deti či hygienických potrieb pre ženy. V prípade zlého počasia budú potrebné aj spacie vaky, karimatky, termosky, prišiplášte. A keďže ukrajinskí muži vo veku od 18 do 60 rokov museli ostať doma a brániť vlasť, ich ženy s deťmi sa s nimi budú potrebovať čoskoro spojiť telefonicky. V rámci materiálnej pomoci sa preto budú zbierať napríklad aj funkčné powerbanky, teda prenosné nabíjačky na mobily, či generátory.

Najviac aktívne sú charity a mimovládky. Ako by sa vedeli do pomoci zapojiť súkromné firmy s väčším finančným aj ľudským kapitálom?

Už sú do pomoci niektoré firmy zapojené. Pomáhajú priamo mimovládkam svojou expertízou a tá spolupráca sa priamo na mieste dotvára. Napríklad náš člen Človek v ohrození na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom registruje a rozdeľuje dobrovoľníkov a dobrovoľníčky s pomocou skautov; poskytuje občerstvenie, teplé jedlá a nápoje vo vyhrievanom stane v spolupráci s tímom ADRA Slovensko; zadovážil toalety aj pre imobilných ľudí a zriadil nabíjacie stanice na mobilné zariadenia – práve v spolupráci so spoločnosťou Orange.

Na hraniciach pomáhajú tímy arcidiecéznych a farských charít, združených pod Slovenskou katolíckou charitou. Triedia materiálnu a potravinovú pomoc, v rámci ktorej prijali aj veľkú zásielku hygienických potrieb, dezinfekcie a spacích vakov od spoločností Alza.sk a Alza.cz. Reklamná agentúra Jandl a jej klient COOP Jednota poskytla veľké množstvo poukážok do svojej siete obchodov na nákup potravín. IT firmy pomáhajú so zostavením telefonických centier či internetových stránok pomoci. Takto vznikla aj interaktívna mapa s kontaktmi na zubárov a zubárky, ktorí sú ochotní ošetriť zadarmo pacientov a pacientky z Ukrajiny.

Ako je to v týchto dňoch s dobrovoľníctvom? Majú vaše organizácie kapacity organizačne zvládať nápor prichádzajúcich ľudí od ukrajinských hraníc?

Humanitárnej pomoci sa dlhodobo venuje napríklad náš člen, Človek v ohrození. Skúsenosti z náročných terénov v post-konfliktných krajinách rozvojového sveta mu teraz veľmi pomáhajú aj na slovensko-ukrajinských hraniciach – počas poskytovania pomoci zraniteľným ľuďom. Zároveň treba pripomenúť, že nejde len o občanov a občianky Ukrajiny, ale aj o príslušníkov a príslušníčky tretích krajín (teda zo štátov mimo EÚ), napríklad študentov medicíny z Ghany, Líbye či z Indie. Aj títo ľudia sú na úteku, v šoku a potrebujú našu pozornosť.

Okrem pomoci s ubytovaním, dopravou, zdravotnou starostlivosťou a psychologickou podporou im v prípade, že budú chcieť zostať na Slovensku, bude treba pomôcť s tlmočením a asistenciou pri registrácii na cudzineckej polícii, získaním povolenia na pobyt a prácu, s ponukou kurzov slovenčiny a začlenením detí do vzdelávacích procesov.

Dobrovoľníkov a dobrovoľníčky, hovoriacich po rusky či ukrajinsky, bude treba dlhodobo – nielen teraz na hraniciach, ale aj v info-stánkoch na vlakových staniciach, a potom neskôr pri začleňovaní ukrajinských rodín do našej spoločnosti. Integrácii sa okrem našich organizácií, ako Nadácia Milana Šimečku či Slovenská humanitná rada venujú aj partnerské organizácie: Liga za ľudské práva a Mareena.

Pre všetkých zapojených do tohto procesu pomoci to musí byť mimoriadne náročné a stresujúce. Existuje nejaká krízová psychologická linka pomoci, kam človek môže zavolať a požiadať o pomoc?

Náš člen, Človek v ohrození, v spolupráci so psychologickým združením Ipčko práve spustil Krízovú linku psychologickej pomoci v ukrajinčine, ktorá je bezplatná, anonymná a k dispozícii na nej bude denne osem psychológov a psychologičiek. Na webstránke www.ambrela.org sme zároveň zostavili aj výber kontaktov a liniek, kde si môžu aj naši ľudia v slovenčine prečítať viac informácií o súčasnej pomoci Slovenska Ukrajine, o súvisiacej nútenej migrácii a o komunikovaní týchto tém doma či v škole s deťmi. Uvádzame tam aj linky na psychologickú pomoc a poradenstvo v prípade zhoršeného duševného zdravia a nepohody v súvislosti s vojnou. Veľmi pružne zareagovali Štátny pedagogický ústav, Liga za duševné zdravie a Liga za ľuské práva – prípravou svojich odborných materiálov. Už spomínané združenie psychologičiek a psychológov – Ipčko pripravilo manuál na tému: Ako hovoriť s deťmi o vojne bez toho, aby sme ich vystrašili, a tiež psychologické odporúčania na Zvládanie stresu súvisiaceho s vojnou. Ide o potrebné a podnetné čítanie.

Pre redakciu SRo – Rádio Regina v rámci RTVS spracoval redaktor: Štefan Chrappa a odpovede v rozhovore poskytla: Boba Markovič Baluchová, výskumníčka komunikačná manažérka Ambrely – Platformy rozvojových organizácií a zakladateľka Media about Development; Rozhovor si v audio podobe možno vypočuť tu. Foto: archív Ambrela.org

About Media about Development

Writing hope-based stories and reporting about global challenges, international development topics, community development projects (in Slovak, Czech and English language)
This entry was posted in activism, humanitarian aid, IDPs, media, NGOs' work, voluntary service and tagged , , , , , . Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s