Predstaviť štúdiu o slovenskom rozvojovom dobrovoľníctve v oblastiach, ovplyvnených migráciou

Platforma Ambrela, ktorá združuje 27 rozvojových a humanitárnych organizácií, toto leto vydala podnetnú prípadovú štúdiu o pozitívnych príkladoch slovenskej dobrovoľníckej praxe v nízkopríjmových krajinách a ich vplyve na komunity – nielen v zahraničí, ale aj doma, na Slovensku.

Ambrela_Studia_Rozvojove_Dobro_s1

ŠCh: Ľudia na Slovensku často prirodzene dobrovoľníčia vo svojich komunitách a farnostiach. V čom spočíva rozvojové dobrovoľníctvo a ako sa líši od klasického dobrovoľníctva doma?

BMB: Základ je rovnaký. Každé dobrovoľníctvo spočíva vo vykonávaní činnosti v prospech iných osôb alebo organizácií bez nároku na odmenu. Rozvojové dobrovoľníčenie sa už podľa názvu vykonáva v nízkopríjmových krajinách, v minulosti označovaných za rozvojové, kde žijú núdzni ľudia, ktorí našu pomoc, podporu, a spoluprácu potrebujú a vítajú. Takíto rozvojoví dobrovoľníci a dobrovoľníčky zo SR ani tam za svoju činnosť nedostávajú plat, majú však často hradené náklady na dopravu, stravu a ubytovanie – napríklad donorom SlovakAid v rámci programu ministerstva zahraničia.

ŠCh: Na takéto medzinárodné dobrovoľníctvo sa zameriavali už v minulosti kresťanské organizácie a charity. S mnohými takto vyslanými ľuďmi sme už robili inšpiratívne rozhovory pre SRo. Nejde teda o nový fenomén, či áno?

BMB: Tak, ako vravíte. Rôzne podoby globálneho alebo rozvojového dobrovoľníctva ako formy pomoci núdznym v zahraničí fungujú na Slovensku desaťročia, pričom medzi priekopnícke organizácie spomedzi členov Ambrely patria: eRko, SAVIO, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety a ďalšie. Na základe odporúčaní Ambrely však ministerstvo zahraničia spustilo oficiálny, štátom dotovaný program na vysielanie juniorských aj expertných dobrovoľníkov a dobrovoľníčok do tzv. rozvojových krajín v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci SR. Tým sa uľahčilo financovanie misií aj meranie dosahov dobrovoľníčenia.

ŠCh: Verme, že po opadnutí korona-opatrení a odoznení pandémie budú môcť mladí ľudia opäť vycestovať pomáhať do zahraničia. Čo teda robí takto vyslaný mladý človek na svojej misii v zahraničí?

BMB: Slovenská organizácia by mala vždy vysielať mladých ľudí na „misiu“ tam, kde sú naozaj potrební – na základe dôslednej komunikácie medzi vysielajúcou a prijímajúcou organizáciou, ako aj na základe potrieb lokálnej komunity. Nech mladí Slováci a Slovenky v teréne nerobia prácu, ktorú môže robiť miestny človek, ale radšej prinesú svoju vlastnú expertízu, napríklad v oblasti IT, marketingu, komunikácie, projektového manažmentu, ľudských zdrojov alebo vzdelávania. Pokiaľ však doma neštudovali pedagogiku, ani v novej komunite by sa nemali len tak postaviť s kriedou pred tabuľu a trúfalo diktovať, hoci to vyzerá jednoducho a fotogenicky…

ŠCh: V novej štúdii Ambrely približujete skúsenosti troch mladých ľudí, ktorí do Albánska, Libanonu a Gruzínska vycestovali cez ADRA Slovensko a pracovali tam s migrujúcimi komunitami. Čo ďalšie prináša táto publikácia?

BMB: Na konkrétnych príbehoch sa snažím ilustrovať, ako sa vyslaným mladým ľuďom mení pohľad na globálne výzvy aj plány do budúcnosti. Zároveň ukazujem, ako vyzerá zmiernenie nútenej migrácie konkrétnymi slovenskými projektmi, keď vyslaní mladí ľudia pracujú priamo s migrujúcimi komunitami. Všetci traja moji respondenti boli pre svoje pôsobenie v zahraničí sami migrantmi. Naozaj nepreháňam, keď Veroniku, Martina a Aničku označím za potrebných ambasádorov zmeny – ozajstné tváre našej kampane ‘Tváre migrácie‘, ktorou sa Ambrela snaží verejnosti vysvetliť tému migrácie cez optiku Globálnych cieľov.

1_Veronika walking Roma kids to the community center of ADRA Albania

ŠCh: Ako teda vyzerali ich konkrétne dobrovoľnícke projekty a práca s migrujúcimi ľuďmi? Predsa len Albánsko a Gruzínsko nám nie sú tak vzdialené krajiny, a predsa potrebujú našu pomocnú ruku v oblasti zabezpečenia pitnej vody, vzdelávania či zdravotníctva…

BMB: Dobrovoľníčka Veronika Zimová pracovala pre ADRA Albánsko v Tirane na doučovacích hodinách pre deti s poruchami učenia, a to najmä zo sociálne znevýhodnených rodín rómskej menšiny. Jeden z jej projektov sa priamo týkal tzv. navrátilcov – neúspešných žiadateľov o azyl rómskeho pôvodu, ktorí sa s rodinami museli vrátiť z Nemecka naspäť do Albánska. Teraz si opäť hľadajú ako menšina miesto vo väčšinovej spoločnosti a objavujú staronový domov.

Dobrovoľník Martin Pavelka zasa rok pôsobil v osídlení Tserovani, ktoré dala gruzínska vláda po gruzínsko-ruskej vojne vystavať, aby sa tam usídlili vnútorne presídlené osoby. V jednom z takto postavaných domov založili presídlené ženy vlastnú organizáciu a v rámci nej aj sociálny podnik Ikorta, v ktorom vyrábajú tradičné emailové šperky. Náš Martin sa venoval zvýšeniu viditeľnosti tohto podniku, efektívnejšiemu marketingu a spusteniu internetového obchodu, ako aj prehlbovaniu spolupráce s lokálnymi podnikmi. Tiež mal ako mentor na starosti podporu zamestnateľnosti presídlenej komunity cez tému sociálneho podnikania.

ŠCh: Už ste z migrujúcich komunít spomenuli tzv. navrátilcov a vnútorne presídlené osoby. Čo práca s utečencami a utečenkami – aj s nimi pracujú slovenskí dobrovoľníci a dobrovoľníčky?

BMB: Veru áno. Práve Martin bol na jeseň rovno z Gruzínska vyslaný do Turecka už ako dobrovoľnícky koordinátor, kde má teraz na starosti päťdesiat miestnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. Ostáva tam aj počas pandémie. Jeho hostiteľská organizácia Small Projects Istanbul pracuje priamo so sýrskymi utečeneckými komunitami v Istanbule.

Dobrovoľníčka Anna Hruboňová v zime pôsobila v organizácii ADRA Libanon v Bejrúte na vzdelávacom projekte pre deti utečencov a utečeniek zo Sýrie, ktorých je v susednom Libanone približne milión. Kvôli vojne a životu na úteku boli sýrske deti dlho bez vzdelávania, vymeškali niekoľko ročníkov a stratili študijné návyky. Život v chudobe aj súčasná koronakríza túto situáciu len zhoršuje. Vo vzdelávacom centre však mali tieto deti vytvorené bezpečné a príjemné študijné prostredie, a napriek prežitým traumám z domoviny sa vedeli tešiť z maličkostí.

ŠCh: Týchto vyslaných mladých ľudí ste nazvali Tvárami migrácie‘ vašej osvetovej kampane. Ako sa im darí bojovať s predsudkami a dezinformáciami doma, na Slovensku?

BMB: Vyrozprávaním vlastných životných príbehov v súvislosti s prácou v migrujúcich komunitách – či už v kruhu svojej rodiny, farnosti, počas prednášok na školách alebo takto, pre rozhlas. V teréne totiž pracovali priamo so zraniteľnými skupinami a vedia teraz uviesť rôzne stereotypné zobrazovania migrujúcich ľudí na pravú mieru. Všimli si však, že mnoho spoluobčanov a spoluobčianok okolo nich používa slovo migrant ako nadávku. Pričom migrantom je aj Veronika, Martin a Anna, ktorí prekročili hranice vlastného štátu kvôli dobrovoľníctvu (ale v minulosti to bolo aj kvôli práci či štúdiu)… Kdežto utečenci a utečenky z domova utekajú pred vojnou, stratou slobody, inak by im hrozila smrť, mučenie, väzenie (ako napríklad klientom a klientkám Anny v Libanone či Martina v Turecku). Táto trojica mladých teda robí poriadok aj v pojmoch, súvisiacich s migráciou, a odstraňuje predsudky či mýty, hoci to ide ťažšie a pomalšie.

ŠCh: Už ste spomenuli, že mnoho ľudí používa slovo migrant ako nadávku. Prečo napriek rôznym osvetovým kampaniam stále pretrvávajú takéto antiimigračné nálady?

BMB: Pretože v našom vzdelávacom systéme stále chýba hlbší dôraz na tréning kritického myslenia, prácu s informáciami a mediálnu gramotnosť. Preto sa Ambrela so svojimi členmi na školách venuje aj globálnemu vzdelávaniu a mení situáciu k lepšiemu. Aj preto Ambrela implementuje veľký európsky projekt s názvom ‘Globálne ciele a migrácia‘, ako aj spomínanú kampaň ‚Tváre migrácie‘. Do tohto procesu sa však popri občianskej spoločnosti, mimovládkach a školách musí zapojiť aj mediálna sféra. Médiá by mali podávať verejnosti neskreslené a objektívne informácie k téme migrácie.

V posledných rokoch sa však vďaka cestovaniu, dobrovoľníckym a študijným pobytom, ako aj globalizácii veľa zmenilo i v našom regióne. Dobrovoľník Martin napríklad vo svojej výpovedi pre našu publikáciu spomína, že starí rodičia sa cez zážitky svojich vnukov a vnučiek pomaly oboznamujú s témou rozmanitosti, inakosti, citlivosti voči iným kultúram. Želajme si teda, aby globálna pandémia koronavírusu tento dobre naštartovaný prerod spoločnosti nespomalila.

Spatna vazba pre dobrovolnikov od detí z uteceneckej komunity v istanbulskom centre SPI

ŠCh: Záver: Veríme, že si publikácia Ambrely s názvom Pôsobenie slovenských rozvojových dobrovoľníkov a dobrovoľníčok v oblastiach ovplyvnených migráciounájde čo najviac čitateľov a možno aj budúcich rozvojových dobrovoľníkov medzi poslucháčmi SRo. Zadarmo sa dá stiahnuť na webstránke www.ambrela.org.

Pre redakciu SRo – Rádio Regina v rámci RTVS spracoval redaktor: Štefan Chrappa a odpovede v rozhovore poskytla: Boba Markovič Baluchová, komunikačná manažérka Ambrely – Platformy rozvojových organizácií a zakladateľka Media about Development; Rozhovor si v audio podobe možno vypočuť tu. Foto: kampaň Tváre migrácie, archív Ambrely a ADRA Slovensko

About Media about Development

Writing hope-based stories and reporting about global challenges, international development topics, community development projects (in Slovak, Czech and English language)
This entry was posted in development cooperation, global problems, human rights, IDPs, intercultural dialogue, migration, minority issues, NGOs' work, voluntary service and tagged , , , , , , , , , , . Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s