Na európske pomery je kwalské nutričné centrum možno malé, na kenské pomery je zasa nadštandardne veľké a dobre vybavené. Záleží od uhla pohľadu. Dôležité však je, že všetci prítomní (komunitní zdravotnícki pracovníci i matky so svojimi deťmi) sa doň pomestia. Je jedno, či máme pred sebou betónovú budovu (ako v Kwale) alebo len jednu skromnú miestnosť (ako v Mkongani). Kľúčové sú matky, pretože tie čakajú disciplinovane celé hodiny pred dverami na úvodné vyšetrenie či každotýždňový monitoring detí. Pretože ony si potom (medzi monitoringom a distribúciou) vypočujú prednášku o správnom dojčení, príprave stravy či hygiene. Pretože práve tieto ženy prinesú na konci dňa do svojich domovov vyzdvihnutý výživový prídel i vlastnoručne v nemocničnom areáli dopestovanú sukumu a zasýtia tak celú rodinu.
Podvýživa je nielen medicínsky problém, ale aj spoločenský. A základom boja proti podvýžive je prevencia. Preto sa i projekt Trnavskej univerzity v Kwale snaží zlepšiť dostupnosť zdravotníckej starostlivosti, ako aj zlepšenie vedomostí i zručností v oblasti výživy a zdravia – prostredníctvom prednášok pre matky/klientky centier, do ktorých vzdelávania sa oplatí investovať.
Text: DocUnion, Foto: Boba Baluchová
Media about Development 