Výzvy pro indonéské mikrofinančnictví

Indonésie je často uváděna jako modelová země v boji proti chudobě. Jedním z důvodů je rozsáhlá síť mikrofinančních institucí, které jsou schopné poskytovat chudým lidem mikropůjčky, díky kterým mohou více investovat do svého podnikání a tím ho efektivně nastartovat. Bank Rakyat Indonesia (BRI) a její unikátní systém Unit Desa se stal první komerčně fungující mikrofinanční institucí na světě.

Od roku 1984 je Bank Rakyat Indonesia (BRI) zcela finančně nezávislá, funguje udržitelně a zároveň se jí daří cílit i na nejchudší obyvatele Indonésie. Stala se prvním komerčním mikrobankovním systémem na světě a dodnes zůstává největší komerční institucí tohoto typu. Díky své dlouhodobé profitabilitě je BRI pevnou součástí indonéského finančního systému.

BRI banka v Indonezii

Banka BRI v Indonésii. Foto: Adéla Hemelíková

Cesta k úspěchu Bank Rakyat Indonesia

Za úspěchem BRI stojí zejména finanční a ekonomická deregulace, dlouhodobý udržitelný ekonomický růst a změna v nastavení vládních politik. Tyto tři faktory vedly kromě rozvoje mikrofinancí k výraznému snížení chudoby mezi roky 1970 a 1993. V tomto období se podařilo snížit extrémní chudobu z 60 % na „pouhých“ 14 %. Případ Indonésie ukazuje, že pouze finančně životaschopné instituce mohou poskytovat služby i nejchudšímu obyvatelstvu. Indonésie je proto v mnoha ohledech považována mezinárodními institucemi (např. Světová banka) za modelovou zemi v boji proti chudobě.

V roce 1970 byl odstartován program na intenzifikaci pěstování rýže. Farmářům byly poskytovány půjčky na pěstování rýže, které byly dotovány vládou. Intenzifikace v zemědělství bylo dosaženo, avšak úvěrová část programu naprosto ztroskotala. Kombinace nevhodných vládních nastavení (cenové stropy, regulace úroků) a pozice BRI jako pouhého výběrčího peněz od dlužníků vedla k závislosti BRI na vládě a situaci, kdy BRI musela být několik let dotována financemi z vládního rozpočtu.

Změny začaly v souvislosti s růstem cen ropy v letech 1973 a 1979. Vláda intenzivně investovala do rozvoje země, jedním z nástrojů bylo znovu poskytování půjček. Následní snížení cen ropy v roce 1982 vedlo k ekonomické i finanční liberalizaci. V souvislosti s liberalizací země se zejména na venkově zvýšila poptávka po finančních službách. Nový systém BRI dostal název Unit Desa a reagoval na změny v poptávce, které souvisely s deregulací politik.

Mikrospoření SIMPEDES a mikropůjčky KUPEDES

Cílem nového systému Unit Desa bylo dosáhnout na co nejvyšší počet klientů, nabídnout jim vhodné služby a zároveň vytvořit samostatně fungující bankovní jednotky, které budou profitovat. Ve spolupráci s Harvard Institute a USAID byly odhadnuty transakční náklady a následně vytvořeny první dva mikrofinanční produkty. Produkt SIMPEDES nabízí mikrospoření a produkt KUPEDES je zaměřen na mikropůjčky. Pro oba produkty je charakteristická krátká délka trvání, nízké splátky, možnost získání dalších půjček pro stálé klienty a přijatelné úroky.

Svou pevnou pozici na trhu BRI potvrdila během asijské finanční krize, která zasáhla Indonésii v letech 1997 a 1998. Hospodářská recese s poměrně vysokou inflací a nezaměstnaností vyvolávaly obavy. Avšak BRI Unit Desa měla opačný vývoj než národní ekonomika. Zájem o mikrofinanční služby se zvýšil (zejména poptávka po spořicích účtech). Vývoj poptávky po mikrofinančních službách během indonéské finanční krize potvrzuje fakt, že chudí lidé mají zájem o finanční služby a chtějí se zajistit zejména v dobách krize. Chudí lidé zvyšují svou finanční bezpečnost tím, že začnou šetřit více, je to pro mě forma ochrany před možným prohloubením krize.

 

Neusnout na vavřínech aneb výzvy pro indonéské mikrofinančnictví

Navzdory úspěšnému rozvoji a růstu mikrofinančnictví v Indonésii existuje ještě stále mnoho prostoru pro další expanzi systému Unit Desa. Počet klientů by se vzhledem k celkové populaci Indonésie mohl ještě dvakrát až třikrát zvýšit, pokud by bylo dosaženo dostatečného potenciálu. Více jak polovina obyvatel indonéského venkova nemá přístup k finančním službám, což je přímo spojeno s chudobou a nezaměstnaností. BRI tvoří v Indonésii téměř monopol v oblasti mikrofinancí, což není příliš příznivé pro konkurenci a potřebnou expanzi.

V Indonésii existuje množství mikrofinančních institucí, ale valná většina z nich nefunguje komerčně, jejich produkty jsou špatně nadesignované, chybí jim transparentnost a nejsou schopné poskytovat služby nejchudším. Tyto instituce jsou často závislé na různých dotacích a kopírují principy zahraničních institucí. Pro konkurenční trh mikrofinancí v Indonésii je potřebný rozvoj komerčních institucí typu BRI. Tyto instituce jsou jako jediné schopné dosáhnout na nejchudší část populace.

Vláda se nicméně snaží reagovat na nedostatky v mikrofinančnictví. Příkladem může být zavedení programu Laku Pandai nebo Financial Digital Service (LKD). Oba tyto programy byly odstartovány v roce 2015.

Inkluzivní finanční program ve venkovských oblastech

Laku Pandai je inkluzivní finanční program, který je zaměřený na poskytování služeb (mikropůjčky, mikrospoření a pojištění) ve venkovských oblastech. Služby poskytují tzv. agenti, takže není nutné docházet do kanceláří bank. Tím se zvyšuje přístupnost bankovních služeb v odloučených lokalitách. LKD umožňuje vyřizovat různé finanční služby a transakce prostřednictvím mobilních telefonů. Hlavní rozdíl je, že LKD nemusí být přímo spojen s bankovním účtem, ale transakce lze vyřizovat pomocí kuponů Pulsa, které jsou volné prodejné, a po aktivaci v telefonu s nimi lze operovat podle potřeb klienta.

Tyto dva výše zmíněné programy jsou zatím využívány spíše jako doplňkové ke klasickým bankovním službám. Programy se potýkají zejména s nedostatky v infrastruktuře a s nedostatkem dostupných technologií. Zejména pro digitální služby je nezbytné zvýšit pokrytí elektřinou.

Text a foto: Adéla Hemelíková

Poznámka: článok bol vytvorený v rámci predmetu MRS/RPJVA (Rozvojové příležitosti J a JV Asie) na Katedre rozvojových a environmentálnych štúdií PrF UP v Olomouci (pod dohľadom Dr. S. Šafaříkovej a Dr. B. Markovič Baluchovej)

Advertisements
Posted in community development, global problems, Intl development studies, NGOs' work, sustainability | Tagged , , , , , , , | Leave a comment

Čo (a prečo) čítať: Augustové lekcie rozvoja

V rámci Lekcií rozvoja z dielne ‚Media about Development’ aj v auguste prinášame selekciu kvalitných novinárskych prejavov, ktoré vám môžu zlepšiť všeobecný prehľad, zároveň spresniť náhľad na konkrétnu problematiku či fenomén. Prvý článok sa venuje vnútorne presídleným ľuďom (IDPs) v Barme, druhý článok zrozumiteľne vysvetľuje negatívne aspekty zmeny klímy (aj pre Slovensko), a tretí je o vyvracaní mýtov, omylov a nezmyslov o dianí na Ukrajine…
Študentka Medzinárodných rozvojových štúdií na Univerzite Palackého v Olomouci, lenka Martináková, prináša v článku s názvom “Problematický přístup mezinárodní pomoci pro IDPs v Myanmaru” rozsiahlu analýzu situácie v Barme (Mjanmare), pretože “celosvětová média se zaměřují na utíkající menšinu Rohingyů, ale už méně z nich informuje o vnitřním dění.” Autorka poukazuje na to, že barmská / mjanmarská vláda bráni vstupu adekvátnej pomoci do krajiny, a tak tam v súčasnosti operuje už len málo mimovládnych organizacií (NGOs). Našťastie tím Člověk v tísni je tam stále prítomný. Text (na dlhšie čítanie) stojí za prelúskanie, spolu so zdrojmi a citáciami ho nájdete na webe Security Outlines.
Článkov o fenoméne globálneho otepľovania a negatívnych dosahoch zmeny klímy pribúda. Problém je, že sú písané príliš odborne, a laická verejnosť im nerozumie, a teda sa mylne domnieva, že toto ich problém nie je. V čtívom článku pre Denník N s názvom “Prestávame žiť v miernom pásme, pripravme sa na to, kým môžeme” sa tohoto hneď v úvode dotýka aj skvelý autor Peter Morvay: “Častou chybou článkov a odborných analýz na tému klimatickej zmeny a globálneho otepľovania je, že sa napriek svojej odbornosti a pravdivosti ani nesnažia väčšine ľudí zrozumiteľne a na konkrétnych príkladoch ukázať, ako sa ich to všetko bezprostredne dotýka. Aká široká je škála negatívnych dôsledkov týchto zmien pre náš bežný život a aké zásadné tieto zmeny môžu byť – dokonca aj tu, na pomerne chránenom a pokojnom Slovensku.” Morvay zároveň vecne (nie však konšpiračne či s katastrofickým podtónom) dodáva, že “je viac než načase uvedomiť si, že zmeny sú už tu, naša geografická poloha ani hranice nás pred nimi neochránia a že sú a najmä budú oveľa hlbšie, než si mnohí pripúšťame. To však znamená, že aj nevyhnutnosť prispôsobiť sa im musí zájsť oveľa ďalej a ak má byť úspešná, niektoré naše zažité prístupy a pohodlné návyky sa musia zmeniť oveľa radikálnejšie, aby sme zmeny prežili v zdraví a s čo najmenšími škodami.” Dôležité čítanie nielen pre poľnohospodárov, rybárov či vodákov…
cas-na-zmenu-pre-kenu-foto_palo_markovic

Treba si pripomenúť aj starší, no stále aktuálny článok, z dielne denníka SME na tému konšpirácií a mýtov. Eliot Higgins denne sleduje videá z vojnových území po celom svete, pričom si všíma zbrane v rukách povstalcov, útoky vlády, propagandu aj zranených ľudí v nemocniciach. Rešeršuje, overuje, analyzuje a čitateľom vysvetľuje – čo pravda je, a čo nie. Rovnako teda spracoval aj konflikt na Ukrajine, a vy si jeho zhrnutie môžete v tomto článku s názvom: “Výber z najväčších nezmyslov o dianí na Ukrajine”. V čase napätia s Ruskom sa totiž šíria rôzne falošné správy médií a blogerov, ktoré preberú aj západné denníky alebo slovenské médiá. Preto je dôležité si tento prehľad zaujímavých omylov, neprávd alebo klamstiev z posledných týždňov prejsť a zapamätať.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Palo Markovič
Posted in climate change, development education, global problems, media | Tagged , , , , , , | Leave a comment

Spořicí kluby, mikropůjčky – mikrofinanční služby jako nástroj v boji proti chudobě

Chudí lidé umí a chtějí šetřit peníze, a pokud tak nedělají, je to spíše důsledek nedostatku příležitostí. Pro spoustu lidí je toto tvrzení překvapivé, jelikož koncept mikrofinancování (zejména mikropůjček) je u nás stále poměrně novým a neznámým pojmem. Mikropůjčky a ostatní služby však mohou být účinným nástrojem v boji proti chudobě.

Mikrofinanční instituce (MFIs) zajišťují, že chudí lidé mohou využít finančních služeb, které jsou uzpůsobeny jejich potřebám. Díky MFIs nejsou chudí lidé odkázáni na různé neformální poskytovatele, jako jsou například lichváři. Jak tedy chudí lidé spravují své finance a čím jsou mikrofinanční služby specifické?

Ryze ženská svépomocná skupina farmářek - foto Zuzana Břehová (1)

Ženská svépomocná skupina farmářek v Tanzánii. Foto: OZ Maendeleo

Chudí lidé a finanční služby

Lidé v rozvojových zemích mají jen velmi málo příležitostí, jak se dostat k formálnímu sektoru finančních služeb. V případě nečekaných výdajů si chudí lidé nejčastěji půjčují peníze od příbuzných, lichvářů, majitelů obchodů nebo od různých významných lidí z komunity. Tyto neformální půjčky mají zpravidla vysoké úroky, a to zejména z důvodu absence smluv a složité vymahatelnosti peněz od dlužníka. Ještě problematičtější je pak přístup k spořicím a pojišťovacím službám, tyto služby jsou nejchudším lidem téměř nedostupné.

Navzdory omezeným možnostem jsou chudí lidé vynalézaví a mají mnoho neformálních strategií, jak čelit tomuto problému. Známé jsou tzv. „spořicí kluby“, kdy všichni členové ze skupiny přispívají do společného rozpočtu stejnou částku a peníze si pak v pravidelných intervalech a v předem stanoveném pořadí rozdělují. Podobně fungují také různá uskupení v rámci, kterých si členové půjčují peníze za předem dohodnutý úrok. V současnosti existuje také mnoho bankovních institucí, které mají formální charakter a poskytují chudým lidem finanční služby, které vyhovují jejich potřebám. Nejznámější takovou institucí je bangladéšská Grameen Bank, dále pak indonéské Bank Rakyat Indonesia a Badan Credit Desa nebo nezisková organizace FINCA. Tyto instituce jsou vysoce formální, avšak fungují na principech, které byly vypozorovány v neformálním sektoru.

 

Boom mikrofinančních služeb

Moderní mikrofinancování bylo odstartováno v polovině 70. let v Bangladéši a v Latinské Americe. Od té doby zažívá veliký boom a různé produkty mikrofinančních služeb jsou využívány v rozvojových i v rozvinutých zemích po celém světě. Avšak samotná myšlenka pomáhat chudým prostřednictvím levných nebo bezúročných mikropůjček se objevuje již ve 14. století. Zvýhodněné nebo bezúročné půjčky byly poskytovány církví například v Anglii, Francii nebo v Itálii.

Začátek moderního mikrofinancování je nejčastěji spojován s bangladéšským profesorem ekonomie a laureátem Nobelovy ceny míru Muhammadem Yunusem. Profesor Yunus zkoumal příčiny chudoby v bangladéšské vesnici Jobra. Zjistil, že kvůli nedostatku kapitálu a příliš vysokým úrokům lichvářů chudí lidé nemají šanci zvýšit svou produkci a dostat se z chudoby. Na základě tohoto zjištění se profesor Yunus rozhodl poskytovat půjčky s minimálním úrokem na vlastní náklady. Velký úspěch, který následoval, vedl k založení slavné Grameen Bank v roce 1983.

Grameen Bank a další moderní mikrofinanční instituce jsou založeny na principech, které byly vypozorovány v neformálním sektoru finančních služeb. Lidé se sdružují ve skupinách (zpravidla mají tyto skupiny pět až osm členů), dostávají investiční půjčky (např. na pěstování a zpracování rýže, chov zvířat, řemeslná výroba) a pravidelně se setkávají s ostatními skupinami a zástupci bank. Typické jsou častější a menší objemy splátek. Členové jsou zodpovědní za splacení ostatních půjček ve skupině. Velmi často se mikrofinanční instituce zaměřují více na ženy, které jsou dle Yunuse zranitelnější než muži, žijí častěji v chudobě a příjmy používají častěji k prospěchu celé rodiny.

 

Mikrofinancování dnes

V 90. letech došlo k obrovskému rozmachu mikrofinančních institucí. Vysoké míry splacených půjček a mírné navýšení úroků zajistily mikrofinančním institucím nejen dlouhodobou udržitelnost (a menší závislost na donorech), ale také rozšíření jejich působnosti na větší množství lidí. Velkého rozmachu dosáhla v těchto letech například indonéská Bank Rakyat Indonesia, ze které se stala největší MFI v rozvojových zemích. Získaná nezávislost mnoha MFIs vedla k představení nových produktů – mikrospoření, pojištění a převody peněz. Jelikož mikropůjčky přestaly být jediným nabízeným produktem, začal se více používat termín mikrofinance.

Popularita mikrofinancí rostla i po roce 2000. Důkazem může být, že rok 2005 byl vyhlášen OSN jako Mezinárodní rok mikropůjčky. OSN tak chtěla vyjádřit podporu dalšímu rozvoji inklusivních finančních sektorů. Spolu s rostoucí popularitou mikrofinancí se však začala objevovat i jejich kritika. Mikrofinančním institucím bývá často vyčítáno, že je nemorální poskytovat chudým lidem půjčky za úroky a poplatky. Na druhou stranu úroky a poplatky, které si MFIs účtují, nejsou zdaleka tak vysoké jako u finančních služeb v rámci neformálního sektoru. Zároveň zisk MFIs je důležitý k tomu, aby byly tyto instituce udržitelné, nezávislé a mohly svou činnost nadále rozšiřovat – tedy pomáhat většímu množství lidí.

V současné době jsou úspěšně zapojovány moderní technologie, které ještě více usnadňují chudým lidem přístup k finančním službám. Například díky propojení mobilních telefonů s finančními institucemi výrazně poklesly náklady za finanční služby a proces převodu peněz se mnohonásobně zrychlil. Mikropůjčky (a další služby) lze považovat za dobrý nástroj ke snižování chudoby, jelikož mají dlouhotrvající a zpravidla pozitivní efekt na životní úroveň dlužníka i jeho rodinu. Problém chudoby v rurálních oblastech je však multidimenzionální, proto je potřeba se zaměřovat i na další příčiny chudoby jako je například nedostatečné vzdělání či zdraví.

Mikropůjčky jako forma rozvojové pomoci a ČR

Na konceptu mikropůjček funguje také česká nezisková organizace Maendeleo. Organizaci založili studenti oboru Mezinárodní rozvojová studia na Univerzitě Palackého v Olomouci. Maendeleo působí v Tanzanii (okrsek Utengule/Usangu), která se řadí k jedné z nejméně rozvinutých zemí na světě. Organizace kombinuje učelové zemědělské mikropůjčky s praktickým vzděláváním. Farmáři se sdružují do osmičlenných svépomocných skupin a dostávají bezúročné mikropůjčky na pěstování rýže. V rámci praktických seminářů se učí nové postupy, které jsou zároveň šetrnější k životnímu prostředí. Projekt pomáhá farmářům posílit jejich pozici na trhu a přispívá k lepší potravinové bezpečnosti v oblasti. Více o činnosti organizace si můžete přečíst na http://www.maendeleo.cz

Text: Adéla Hemelíková

Poznámka: článok bol vytvorený v rámci predmetu MRS/RPJVA (Rozvojové příležitosti J a JV Asie) na Katedre rozvojových a environmentálnych štúdií PrF UP v Olomouci (pod dohľadom Dr. S. Šafaříkovej a Dr. B. Markovič Baluchovej)

Posted in community development, global problems, NGOs' work, sustainability | Tagged , , , | Leave a comment

Problematika utečenectva nemusí byť pre verejnosť strašiakom

V druhej polovici júna pracovníčky jubilujúcej humanitárnej a rozvojovej organizácie ADRA Slovensko ukázali verejnosti, ako podporuje ich projekt STEP 3 priamo klientky a klientov, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy. Vďaka podpore zo strany ADRA sa totiž títo ľudia snažia začať nový život a postaviť na vlastné nohy v bezpečí – u nás – na Slovensku. V Svetový deň utečencov a utečeniek si každoročne pripomíname ich príbehy, spoznávame ich kultúry, a tým scitlivujeme verejnosť (odlišujeme pojmy od dojmov).

ADRA Slovensko na Nedelnej parade 2018 - program pre deti - foto Dominika Nagyova

Vždy 20. júna si po celom svete pripomíname odvahu a silu všetkých ľudí na úteku – pred vojnou či prenasledovaním. Pri príležitosti osláv Svetového dňa utečencov a utečeniek v Bratislave dostali návštevníci a návštevníčky Nedeľnej parády v Starej tržnici možnosť spoznať prácu pracovníčok mimovládnej organizácie ADRA.

A Slovensko, ktoré realizujú aktivity a iniciatívy na podporu utečencov a utečeniek v SR. Treba sa však na problematiku utečenectva a migrácie pozrieť viac detailne – cez zrozumiteľné dáta a správnu terminológiu.

Migrácia v číslach

Slovensko nikdy nepatrilo k tradičným cieľovým krajinám migrantov a migrantiek. Až donedávna bola naša republika takmer výlučne krajinou pôvodu migrantov a migrantiek, odkiaľ práveže naši občania a občianky z rôznych dôvodov migrovali do cudziny.

V roku 2017 nelegálne prekročilo hranice alebo sa neoprávnene zdržiavalo na území SR presne 2 706 cudzincov a cudziniek. Až k nám sa pravdepodobne dostali po najviac frekventovanej ceste pre prevádzačstvo ľudí – ceste cez Stredozemné more, teda z Turecka cez more do Grécka, Macedónska, Srbska, Maďarska a ďalej do Európy. Na tejto trase sa v Grécku každý rok zaznamenajú desiatky tisícov prechodov cez hranicu. Práve preto v tejto krajine pôsobila aj ADRA Slovensko, aby pomohla s riešením situácie a podporila ľudí na úteku.

program Nedelnej parady bol orientovany na dospelych i deti - foto Dominika Nagyova

Za posledné roky sa počet žiadostí o azyl ustálil na niekoľko stoviek ročne. Počet žiadostí o azyl v SR sa v roku 2017 zastavilo na čísle 166. Vlani Slovenská republika udelila azyl trom desiatkam osôb. O azyl v SR najčastejšie žiadali občania a občianky Afganistanu, Vietnamu, Iraku, Sýrie a Pakistanu. Z celkového počtu takmer šesťdesiattisíc žiadostí od roku 1993 bol udelený azyl 849 osobám a 709 osobám bola udelená doplnková ochrana ako ďalšia forma medzinárodnej ochrany.

Označenie migrant získalo negatívne zafarbenie

V médiách často sledujeme, ako sa slovo migrant automaticky zamieňa s nezdokumentovaným prisťahovalcom alebo utečencom, čo môže byť jeden z dôvodov, prečo nabralo negatívnu konotáciu a prečo sa slovenské obyvateľstvo javu migrácie bojí.

Pojem žiadateľ o azyl sa často zamieňa s pojmom utečenec/azylant. Je v tom však rozdiel. Žiadateľ o azyl je osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je utečenec a hľadá medzinárodnú ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím v krajine svojho pôvodu. Každý utečenec/azylant je vlastne na začiatku žiadateľom o azyl.

Migrant alebo cudzinec sa však rozhodne opustiť svoju krajinu z dôvodov, ktoré nesúvisia s prenasledovaním. Chce napríklad študovať v zahraničí, stretnúť sa opätovne s rodinou, alebo zlepšiť svoje ekonomické vyhliadky – presťahoval sa teda dobrovoľne do inej krajiny na obdobie minimálne troch mesiacov. V roku 2017 bol počet cudzincov a cudziniek s povolením na pobyt na Slovensku: 1041. Ich podiel na celkovej populácii Slovenska predstavuje ani nie 0,02%.

Zastúpenie cudzincov a cudziniek v populácii – v porovnaní s inými štátmi EÚ – zostáva na nízkej úrovni. Treba si tiež uvedomiť, že 41 % z počtu cudzincov a cudziniek v SR tvoria ľudia z Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny. Spomedzi cudzincov a cudziniek z krajín mimo EÚ majú po Ukrajincoch najväčšie zastúpenie na Slovensku migranti a migrantky zo Srbska, z Ruskej federácie, Vietnamu, Číny a Kórejskej republiky. Teda nejde o žiadne „vlny“ migrantov z Blízkeho Východu či Severnej Afriky, ako nás dezinformujú niektoré bulvárne médiá či stránky na sociálnych sieťach.

Dve základné formy medzinárodnej ochrany

Poskytnutie azylu a doplnkovej ochrany patrí medzi dve základné formy medzinárodnej ochrany. Slovensko poskytuje doplnkovú ochranu v prípade, že sa žiadateľovi či žiadateľke neudelil azyl, avšak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu daný človek vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia (neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, vážne ohrozenie života alebo ľudskej dôstojnosti, mučenie, trest smrti).

Osobám s medzinárodnou ochranou sú poskytované zo strany mimovládnych organizácií (napríklad v rámci spolupráce OZ Marginal a ADRA Slovensko pod hlavičkou projektu STEP 3) služby, ako: sociálna, psychologická, právna pomoc a poradenstvo aj finančná podpora. Účasť na projekte je dobrovoľná, ale všetci sa na ňom zúčastňujú, pretože na Slovensku zatiaľ neexistuje štátny integračný program.

interakcia pracovnicok ADRA Slovensko a verejnosti - foto Dominika Nagyova

Osoby s poskytnutou doplnkovou ochranou majú prístup na trh práce, k vzdelávaniu za rovnakých podmienok ako občania a občianky SR, avšak v prípade zdravotnej starostlivosti sa objavuje problém z dôvodu iného režimu preplácania výdavkov a prístup k sociálnemu systému je obmedzený.

Nelegálny migrant ako termín neexistuje

V médiách často natrafíme na pojem „nelegálny migrant“. Ten si však čím skôr treba vyškrtnúť z nášho slovníka. Pretože tento termín neexistuje. Napríklad preto, že z právneho hľadiska nelegálnym môžeme označiť čin alebo akt, nie však človeka – migranta alebo migrantku.

Keďže sa naša spoločnosť i jazyk vyvíja, bolo by žiadúce, aby organizácie aj médiá prestali používať toto pejoratívne a dehonestujúce označenie. Viac výstižný by bol termín: migrant/migrantka bez platného povolenia na pobyt.

V súčasnosti možno hovoriť o troch až štyroch miliónoch migrantov a migrantiek bez platného povolenia na pobyt na území Európskej únie. Je to mizivé percento vzhľadom na fakt, že Európska únia je priestor s vyše päťsto miliónmi obyvateľov a obyvateliek. Pomer migrantov a migrantiek, ktorí teraz prichádzajú do Európy, je možno bezprecedentne vysoký, no ešte stále je malý v porovnaní s celkovou populáciou EÚ. Veď napríklad taký Libanon s rozlohou 5-krát menšou ako Slovensko a s počtom obyvateľstva cca štyri milióny prijal už vyše milióna ľudí zo Sýrie na svoje územie. Turecko má na svojom území už takmer dva milióny utečencov a utečeniek…

Diskutabilné kvóty a odmietavá spoločnosť

Európska komisia prijala v máji 2015 Európsku agendu o migrácii. Dokument predložil 10 bodov, aby reagoval na bezprostrednú krízu a zvládol migračné výzvy. Kľúčovými akciami boli Spoločný európsky azylový systém a systém kvót pre relokáciu. Podľa dokumentu, zverejneného v máji 2017, malo Slovensko relokovať 471 ľudí z Talianska a 314 z Grécka.

Slovensko od začiatku hlasovalo proti kvótam, ktoré navrhla Európska komisia. V decembri 2015 Slovensko dokonca podalo žalobu na Súdny dvor EÚ proti kvótam. Súd odmietol požiadavky Slovenska v septembri 2017 s potvrdením, že dočasné príspevky na prerozdeľovanie utečencov v EÚ sú v súlade s európskymi právnymi predpismi. Rozhodnutie súdu znamenalo, že povinnosť relokovať utečencov z Grécka a Talianska platí.

Pred schválením dobrovoľných kvót sa Slovensko rozhodlo prijať v rámci solidarity sto relokovaných osôb a sto presídlených ľudí. Do septembra 2017 Slovensko dostalo šestnásť ľudí v rámci relokácií z Grécka (ide o päť sýrskych matiek a jedenásť detí). V rámci presídlenia Slovensko prijalo stoštyridsať deväť kresťanov a kresťaniek z Iraku.

Počet migrantov, migrantiek a osôb s udelenou medzinárodnou ochranou v krajinách V4 je v porovnaní so starými členskými štátmi EÚ pomerne nízky, s maximálnym podielom menej ako 5% z celkovej populácie. Napriek tejto skutočnosti (podľa výsledkov Eurobarometra: na tému postojov k migrácii v SR), sú spoločnosti krajín V4 sústavne jedným z odporcov spoločnej migračnej politiky na úrovni EÚ a ľudia sú väčšinou proti všetkým druhom prisťahovalectva. Najmä starší ľudia sa boja nepoznaného a sú proti cudzincom či cudzinkám, hoci žiadnych doteraz vo svojom okolí naživo nestretli… Tento prístup treba zmeniť. Citlivými medzikultúrnymi aktivitami.

Nájsť si nové uplatnenie v SR vďaka ADRA Slovensko

Pracovníčky ADRA v polovici júna predstavili návštevníkom a návštevníčkam Nedeľnej parády pri príležitosti Svetového dňa utečencov a utečeniek projekt STEP 3 s názvom „Integrácia ľudí s medzinárodnou ochranou v SR“, spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF). V rámci neho pracujú s ľuďmi, majúcimi na Slovensku udelenú medzinárodnú ochranu (azyl, doplnková ochrana). V súčasnosti ide o prácu so stodvadsiatimi klientmi a klientkami rôzneho veku a z rôznych kútov sveta, ktorí si pomaly nachádzajú nové uplatnenie v SR.

klienti a klientky s medzinarodnou ochranou v SR pripravili v stanku ADRA Slovensko svetove dezerty - foto Dominika Nagyova

Nedeľná paráda bola zakončená Dáždnikovým pochodom ulicami hlavného mesta SR. Podujatie organizuje Nadácia Milana Šimečku a Slovenská humanitná rada, pričom sa na programe podujatia podieľali viaceré slovenské mimovládne organizácie vrátane ADRA. Práve ADRA Slovensko v rámci svojho stánku ponúkla chutný a pestrý multikultúrny program pre deti i dospelých.

Pracovníčky spolu s klientmi a klientkami z projektu STEP 3 predstavili „Svetové dezerty“ z Afganistanu, Kamerunu, zo Somálska, Sýrie, ale aj z Moldavska a ďalších krajín. Pre deti mala slovenská ADRA, ktorá deň predtým oslávila svoje 25. výročie existencie, pripravený workshop maľovania na plátené tašky.

Bývalé utečenky z projektu STEP 3 a ich príbehy, plné nádeje

Svojou prítomnosťou podujatie Nedeľná paráda podporila aj klientka Zahra, ktorá minulý rok s rodinou získala občianstvo, čo možno považovať za veľký úspech. Táto 18-ročná tínejdžerka úspešne študuje na anglickom bilingválnom gymnáziu, venuje sa indickému tancu, chce študovať medicínu, podporuje núdznych na Slovensku. Momentálne učí rómske deti v Lozorne tancovať. V stánku ADRA v júnovú nedeľu okoloidúcim maľovala henou krásne motívy na ruky. Je to naozaj pozitívny príklad, ktorý ukazuje, že podobné integračné projekty majú zmysel.

program ADRA Slovensko pre deti i dospelych

Ďalšia klientka, Larysa z Ukrajiny, zasa hrdo prezentovala svoje povolanie – sprievodcovanie po Bratislave. Na oslavy 25. výročia slovenskej ADRA, ale i na oslavy Svetového dňa utečencov a utečeniek pripravila prítomným fantastický boršč.

Ako vidieť, nešlo iba o verejnú prezentáciu pracovných aktivít, ale o možnosť stretnúť klientov a klientky, ktorí sa snažia začať žiť a pracovať na Slovensku. Ide o skvelú príležitosť, ako možno nenásilnou formou viesť domáce obyvateľstvo k scitlivovaniu voči téme, ktorá často vzbudzuje zbytočne a bezdôvodne rozhorčenie. Návštevníci Nedeľnej parády tak spoznali ľudí, ktorí boli na úteku a teraz majú v SR medzinárodnú ochranu – cez prezentáciu ich kultúry, počúvania ich príbehu, ochutnávky ich jedla. Integračný projekt ADRA Slovensko jasne ukazuje, že tento typ podpory a pomoci má význam aj pozitívne výsledky.

Ako učiť o migrácii

Migrácia nie je a nemusí byť problém. Tento pohyb osôb v rámci kontinentu alebo medzi kontinentmi tu bol odjakživa. Ak je migrácia správne riadená a regulovaná – má prínos pre spoločnosti, kde migranti a migrantky sú, aj odkiaľ pochádzajú. Je totiž skvelou príležitosťou – kultúrnou i ekonomickou pre všetkých zúčastnených, len sa na ňu nemožno pozerať ako na problém.

Pred pár rokmi vznikol v dielni IOM – Medzinárodnej organizácii pre migráciu Inštruktážny materiál „Aj my sme tu doma“, ktorý je určený pedagogickým pracovníkom a pracovníčkam. Poskytuje im flexibilný a užívateľsky prístupný materiál s podloženými informáciami, aktivitami a odkazmi na ďalšie zdroje, vďaka čomu môžu tému migrácie a integrácie migrantov a migrantiek ľahko začleniť do vzdelávania. Jeho súčasťou je aj dokumentárny film „Aj my sme tu doma“, ktorý vykresľuje postoje obyvateľstva SR k migrantom a migrantkám.

Prostredníctvom osobných príbehov palestínskeho lekára, kvetinárky z Ukrajiny a podnikateľa z Vietnamu predstavuje život migrantov a migrantiek na Slovensku. Aj niekoľko ďalších slovenských a českých mimovládnych organizácií pripravilo metodické príručky – aby sa o migrácii hovorilo viac zrozumiteľne, zodpovedne a eticky už od útleho veku. Aby ľudia nereagovali nenávistne a odmietavo voči blížnym, ktorí sa voči nim nijak neprevinili a líšia sa od nich iba iným jazykom, kultúrou či farbou pleti.

Text: Boba Markovič Baluchová pre ADRA Slovensko, Foto: Dominika Nagyová, ADRA Slovensko

Posted in development cooperation, development education, global problems, human rights, media, migration, minority issues, NGOs' work, social inclusion | Tagged , , , , , , | Leave a comment

Čo (a prečo) čítať: Júlové lekcie rozvoja

Na mesiac júl sme v rámci Lekcií rozvoja z dielne ‚Media about Development’ pripravili tri ďalšie novinárske celky, ktoré by mohli upútať vašu pozornosť. Určite spustia vyhrotenú diskusiu na sociálnych sieťach. Jeden sa venuje rozmanitému africkému kontinentu vo svojich audio príbehoch, druhý je o významnej dohode o migrácii na pôde EÚ, tretí sa venuje fenoménu “antinatalizmu” ako možnému riešeniu populačnej krízy na našej planéte…
matky cakajuce na vysetrenie svojich deti v nutricnom centre v Mkongani
V Českom rozhlase, konkrétne na vlnách stanice Vltava, bude v priebehu júla a augusta vzdávaný hold pestrosti afrického kontinentu v podobe série audio-fíčerov Africké leto. Poslucháči a poslucháčky si môžu vypočuť príbehy, v ktorých sa nájdu aj stratia, a ktoré nás očaria svojou inakosťou. Ako upozorňujú tvorcovia cyklu: “Africké leto na Vltave je veľkou kultúrnou oslavou zabudnutého kontinentu. A pripomienkou toho, že Afrika nie je klišé, ale živý a bohatý svet!” Azda si ľudia konečne uvedomia, že Afrika nie je homogénna krajina, ale kontinent s viac ako 50 odlišnými štátmi.
Denník N koncom júna informoval o tom, ako EÚ dosiahla významnú dohodu o migrácii. Podľa nej “členské štáty budú môcť zriadiť na svojom území strediská, kde budú mať rýchlo určiť, ktorý migrant, zachránený v Stredozemnom mori má nárok na azyl v EÚ a ktorý má byť vrátený späť do krajiny pôvodu. Od Talianska, ktoré nesie najvýraznejšiu záťaž migračnej krízy, budú krajiny týchto migrantov preberať dobrovoľne – nepôjde teda o žiadne povinné prerozdeľovanie.” Dôležitá dohoda, ktorá určite vyvolá horlivú diskusiu najmä vo virtuálnom svete. Preto je dôležité mať k téme niečo prečítané, aby ste sa mohli do diskusie efektívne zapojiť aj vy.
Server iDnes.cz priniesol do pozornosti nás všetkých článok o hnutí antinatalismu, ktorý síce nesie krutý názov, ale o otázke riešenia preľudnenia zemegule, populačného rastu a udržateľnosti života na našej planéte jednoducho treba diskutovať. Možno i takýmto spôsobom. Spomenuté hnutie zastáva názor, že “každý narodený človek je odsúdený k utrpeniu a k pôsobovaniu utrpenia okolitému svetu”. Pre ekologických antinatalistov zosobňuje “utrpenie sveta biedny stav životného prostredia. Problém vidia v dnešnej spoločnosti, ktorá plodenie detí príliš oslavuje bez dôkladného zváženia následkov pre už tak preľudnenou planétu”. Myslíte si, že vaša voľba: nemať deti môže zachrániť svet?
Text a foto: Boba Markovič Baluchová
Posted in global problems, media, NGOs' work | Leave a comment

Spoznávať nové kultúry a scitlivovať obyvateľstvo počas Svetového dňa utečencov a utečeniek

V nedeľu na podujatí Nedeľná paráda v Starej tržnici sa budete môcť dozvedieť, ako konkrétne projekt STEP 3 humanitárnej a rozvojovej organizácie ADRA Slovensko podporuje klientov a klientky, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy. Vďaka podpore zo strany „adry“ sa snažia začať nový život a postaviť na vlastné nohy v bezpečí u nás – na Slovensku.

Vždy v júni si po celom svete ľudia pripomínajú odvahu a silu všetkých ľudí na úteku – pred vojnou či prenasledovaním. Pri príležitosti Svetového dňa utečencov budete mať počas Nedeľnej parády (17. júna od 12:00 hod.) v bratislavskej Starej tržnici možnosť spoznať prácu pracovníčok mimovládnej organizácie ADRA Slovensko. Tie v rámci projektu STEP 3 s názvom „Integrácia ľudí s medzinárodnou ochranou v SR“, spolufinancovaného Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF), realizujú aktivity a iniciatívy na podporu utečencov a utečeniek v SR.

klientky projektu STEP 3 na Nedelnej parade 2017

Práca s ľuďmi s medzinárodnou ochranou

Pracovníčky „adry“ prítomným v nedeľu predstavia projekt STEP 3, v rámci ktorého pracujú s ľuďmi, majúcimi na Slovensku udelenú medzinárodnú ochranu (azyl, doplnková ochrana). V súčasnosti ide o prácu s viac ako sto klientmi a klientkami rôzneho veku a z rôznych kútov sveta.

Podujatie Nedeľná paráda, ktoré bude o 17:00 zakončené Dáždnikovým pochodom ulicami hlavného mesta SR, organizuje Nadácia Milana Šimečku a Slovenská humanitná rada, pričom sa na programe podujatia podieľajú viaceré slovenské mimovládne organizácie vrátane „adry“. Práve ADRA Slovensko v rámci svojho stánku ponúkne pestrý multikultúrny program pre deti i dospelých.

interakcia klientov ADRA Slovensko a verejnosti pocas Nedelnej parady

Ochutnať „Svetové dezerty“, aj spoznať nový jazyk a kultúru

Pracovníčky spolu s klientmi a klientkami z projektu STEP 3 predstavnia „Svetové dezerty“ z Afganistanu, Kamerunu, zo Somálska, Sýrie, ale aj z Moldavska a ďalších krajín. Svojou prítomnosťou event podporí aj klientka, ktorá minulý rok s rodinou získala občianstvo, čo možno považovať za veľký úspech. Bude maľovať henou. Klientka z Ukrajiny bude zasa prezentovať svoje sprievodcovanie po Bratislave.

Pre deti má slovenská ADRA, ktorá deň predtým oslávi svoje 25. výročie existencie, pripravený workshop maľovania na plátené tašky. Ako vidieť, nejde iba o verejnú prezentáciu pracovných aktivít, ale o možnosť stretnúť klientov a klientky, ktorí sa snažia začať žiť a pracovať na Slovensku. Ide o skvelú príležitosť, ako možno nenásilnou formou viesť domáce obyvateľstvo k scitlivovaniu voči téme, ktorá často vzbudzuje zbytočne a bezdôvodne rozhorčenie. Návštevníci Nedeľnej parády tak spoznajú ľudí, ktorí boli na úteku a teraz majú v SR medzinárodnú ochranu – cez prezentáciu ich kultúry, počúvania ich príbehu, ochutnávky ich jedla.

Text: Dominika Nagyová, Boba M. Baluchová, Foto: ADRA Slovensko

Posted in community development, human rights, migration, minority issues, NGOs' work | Tagged , , , , , , , , , , | Leave a comment

Čo (a prečo) čítať: júnové lekcie rozvoja

Na mesiac jún sme v rámci Lekcií rozvoja z dielne ‚Media about Development’ pripravili tri dlhšie novinárske celky, ktoré ale stoja za prečítanie aj zamyslenie sa nad spomínanými globálnymi fenoménmi. Jeden je o globalizácii na ústupe, druhý o ťažbe kobaltu a detskej práci v Konžskej demokratickej republike, tretí prináša pútavú reportáž o využívaní a distribúcii vody v Etiópii.

Rozvojový analytik (aj teoretik), no v provom rade projektový manažér v Nadácii Pontis, Jakub Šimek, ponúka vo svojich blogoch v rámci denníka SME vždy koncentrované „food for thoughts“; témy na premýšľanie na dlhé večery či celé víkendy. V blogu s názvom „Globalizácia verzus technológie“ spomína koncepty kontraproduktivity a antikrehkosti, ako aj delenie sveta na rozvinuté a rozvojové krajiny. Zároveň vysvetľuje, prečo Slovensko nie je (no mohlo by byť) v prvej desiatke Good Country Index. Tak, ako napríklad susedné Rakúsko. Svoj text ukončuje tým, že “v súčasnosti sa zdá, že globalizácia je na ústupe a stratila paru. A potrebujeme podporovať vedu a rozvoj technológií a mať konkrétne veľké plány (moonshots) do konkrétneho dátumu, aby sme urobili veľké veci.” Súhlasíte?

Zahraničná korešpondentka Denníka N, Jana Shemesh, v článku s názvom: “Na batériu vo vašom smartfóne treba kobalt, ktorý možno vyťažil osemročný baník v Kongu” upozorňuje na to, že ani firmy, ktoré by chceli byť zodpovedné, nedokážu zabrániť detskej práci či ustriehnuť jej vykonávanie. Vysvetľuje to na ťažbe kobaltu – jednej z najžiadanejších surovín, po ktorej bude podľa agentúry Bloomberg v roku 2030 dopyt až 47-krát vyšší ako minulý rok. V každej domácnosti sa vyskytuje aspoň jeden produkt s takouto batériou, ktorá obsahuje kobalt, pravdepodobne vyťažený v Konžskej demokratickej republike. Nik, žiaľ, nemôže s určitosťou tvrdiť, že na ťažbe suroviny do jeho mobilného telefónu sa nepodieľalo nejaké dieťa. Zistenia Amnesty International sú alarmujúce.

CvT a CRO cesta za vodou

Cesta za vodou do Etiópie; spolupráca ČvT a ČRo v rámci Media4Development projektu. Foto: Ivan Studený.

Ivan Studený je novinár, rozhlasový dokumentarista, ktorý ale nemá takmer žiadne cestovateľské skúsenosti (ako o sebe na úvod priznáva). Napriek tomu vyrazí do Etiópie, aby tam na pozvanie českej mimovládnej organizácie Člověk v tísni spracoval zvukovú reportáž o vode. Lebo voda je život. V vidieckom okrese Bargo teda sleduje a vďaka odpovediam lokálnych ľudí sugestívnu opisuje, ako vodu zabezpečiť vrtom, aj ako ju vydávať miestnemu obyvateľstvu. Zároveň pripomína, že komunitu treba naučiť udržateľnému systému distribúcie pitnej vody. V jednej z troch častí rozhlasového dokumentu pre Český rozhlas uvádza, že “přesto žije v okrese Bargo ještě asi 30 % lidí, kteří hlavně kvůli větší vzdálenosti nemají k pitné vodě přístup. Cílem neziskových organizací a etiopské vlády je vybudovat síť vrtů, kde bude na každý pětikilometrový okruh zdroj pitné vody.”

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Ivan Studený

 

Posted in community development, development cooperation, development education, global problems, humanitarian aid, media, NGOs' work | Tagged , , , , , , , , , | Leave a comment