Dnes ohlásila svoju rezignáciu Jacinda Ardern — novozélandská premiérka, ktorá ostrovnú krajinu Aotearoa viedla posledných šesť rokov. Po tomto období, plnom výziev a kríz, prišiel podľa nej čas na odchod. To okamžite odštartovalo verejnú diskusiu doma i vo svete o tom, čo Ardernovú viedlo k tomuto nečakanému rozhodnutiu a kto ju môže nahradiť. Najviac pálčivé otázky si zaslúžia odpovede, zachytávajúce rekacie a atmosféru priamo v Aotearoa (NZ).
Ako vnímalo premiérku Ardernovú domáce obyvateľstvo Nového Zélandu a ako ľudia prijali jej odchod?
Pod jej dnešným oznámením rezignácie sa na Facebooku v minúte objavili stovky komentárov, ktoré pozitívne hodnotili jej šesťročné pôsobenie v úlohe premiérky. V tejto chvíli je tam takmer 9-tisíc reakcií, primárne poďakovaní. Už to naznačuje, ako ju vníma domáce obyvateľstvo. Jej vedenie krajiny (leadership) aj láskavý prístup (compassion) k výzvam i krízam uplynulých rokov boli úprimné a autentické.
Obyčajní ľudia aj celebrity jej dnes ďakovali predovšetkým za to, čo pre Aotearoa (po maorijsky Nový Zéland) urobila v čase pandémie Covid-19 – ako zachránila tisíce životov tým, že ‘lockdownom’ a opatreniami krajinu na rok uchránila od komunitného šírenia koronavírusu. Samozrejme, nájdu sa aj hejteri, ktorí si do nej potrebovali kopnúť na sociálnych sieťach pri každej príležitosti v posledných dvoch rokoch. Ale je ich podstatne menej. Politickí oponenti (líder National party Christopher Luxon a populista David Seymour zo strany ACT) jej poďakovali spôsobom sebe vlastným. Pre ne sa začína predvolebná kampaň – voľby budú v polke októbra.
Bolo cítiť, že sa schyľuje k jej odchodu, alebo rezignácia ľudí prekvapila?
Nič jej rezignácii nenasvedčovalo. Bol to veľký šok aj pre domáce médiá (viď titulok Rádia NZ: ‘The bombshell resignation no-one saw coming’). Aj keď iný politik či politička by po toľkých výzvach (teroristický útok na mešity v Christchurchi, výbuch vulkánu White island, nástup koronakrízy, následná ekonomická kríza atď.), ktoré za 6 rokov v úlohe premiérky zažila, odišiel už dávno.
Posledné dva roky sa verbálne útoky a vyhrážania smrťou (zo strany tých, čo nesúhlasili s ‘lockdownom’ a pandemickými opatreniami zo strany vlády) na jej osobu stupňovali. Ako politička, no najmä ako matka štvorročnej dcéry Neve, ich nemôže brať na ľahkú váhu.
Mohlo byť skutočným dôvodom pre Ardernovej odchod vyčerpanie?
Dôvodom primárne nebolo vyčerpanie. Aj keď o mesiac (po odchode z úradu) si intenzívny odpočinok v kruhu rodiny zaslúži viac, ako ktokoľvek iný v tejto ostrovnej krajine. Vo svojom vyhlásení však popiera diskusie o hľadaní “skutočných dôvodov jej odchodu”. Po šiestich rokoch, plných veľkých výziev, nám ukazuje, že je najmä človek. Politici a političky sú tiež iba ľudia. A po intenzívnom nasadení v správe krajiny dôjde k momentu, keď treba odísť. A pre ňu nastal tento moment.
Kto by ju mohol nahradiť v čele strany Labour a prípadne neskôr v kresle premiérky NZ?
Oficiálny líder strany Labour zatiaľ ohlásený nie je. Mohla by to byť opäť žena, najlepšie maorijského pôvodu. Súčasná ministerka zahraničia Nanaia Mahuta by sa úlohy premiérky zhostila výborne a svet by ju určite prijal výborne. Aj bývalá prezidentka labouristickej strany Claire Szabó by tiež dôstojne pokračovala v šľapajách svojej straníckej kolegyne. Ale už teraz vieme, že Ardernová je len jedna, a jej nástupca či nástupkyňa to budú mať skutočne ťažké.
Pripomeňme si tiež odvahu a výnimočnosť Jacindy Ardern, ktorú mnohí obdivovali už v predpandemickom období, v tomto stále aktuálnom stĺpčeku pre portál Ženy v meste. K prečítaniu tu.
Text: Boba Markovic Baluchová, Foto: Samuel Rillstone, RNZ; Obrázok: Sam Sharpe
Media about Development 