Platforma Ambrela, združujúca 29 domácich humanitárnych, rozvojových a vzdelávacích organizácií, vydala minulý mesiac hodnotenie oficiálnej zahraničnej pomoci z pohľadu občianskej spoločnosti. Aby verejnosť vedela, čo všetko robí Slovensko pre núdznych ľudí v nízkopríjmových krajinách sveta, a v čom by mohlo ešte pridať. O reporte AidWatch sa zhovárame s výskumníčkou a komunikačnou manažérkou Ambrely, Dr. Bobou Markovič Baluchovou.
Čo je to presne tá zahraničná pomoc a ako prebieha jej hodnotenie?
V roku 2003 prestalo byť Slovensko krajinou, ktorá pomoc od zahraničných darcov prijíma, a stali sme sa krajinou donorskou. Takmer dvadsať rokov teda pomoc vysielame do zahraničia pod značkou SlovakAid, a dá sa povedať, že zraniteľným ľuďom v nízkopríjmových krajinách pomáhajú všetci občania a občianky Slovenska.
Jednotlivé projekty v teréne implementujú primárne organizácie Ambrely – buď v podobe krátkodobých humanitárnych intervencií, reagujúcich na následky prírodných katastrof či vojen (napr. v Sýrii, Južnom Sudáne a tiež na Ukrajine), alebo v podobe dlhších a premyslených rozvojových aktivít (napríklad v Keni, Ugande či Rwande), kde už treba hovoriť o spolupráci. Slovenský subjekt by sa bez miestneho partnera totiž ďaleko nedostal.
No a AidWatch je potom správa z dielne Ambrely, ktorá opisuje a hodnotí systém oficiálnej zahraničnej pomoci za uplynulý rok. Ponúka tak kritický pohľad, ale aj odporúčania pre oblasť rozvojovej spolupráce a globálneho vzdelávania zo strany občianskej spoločnosti.
Poďme sa pozrieť na konkrétne čísla. Aké má náš štát záväzky v súvislosti s oficiálnou rozvojovou pomocou a ako ich napĺňa?
SR sa zaviazala vynaložiť na rozvojovú spoluprácu finančné prostriedky vo výške 0,33 % hrubého národného dôchodku do roku 2030. V roku 2021 však vynaložila na rozvojovú spoluprácu iba 0,13 % hrubého národného dôchodku. Keby do zahraničnej pomoci nesystémovo nezapočítala aj sumu v podobe darovaných vakcín partnerským krajinám na boj s pandémiou covid-19, bola by hodnota pomoci dokonca nižšia ako v roku 2020. Slovensko sa tak opäť nepriblížilo k svojmu medzinárodnému záväzku – do jeho naplnenia chýbalo 190 mil. eur. Ak nebudeme ročne kontinuálne zvyšovať výdavky na rozvojovú spoluprácu, dosiahneme ho najskôr o sto rokov.
Kde môže dôjsť k najväčším prekážkam pri realizovaní našej pomoci vo svete?
Najprv asi treba uviesť, čo je to tá bilaterálna / dvojstranná pomoc. Tú má SR plne v réžii (po odpočítaní príspevkov do medzinárodných organizácií), a vďaka nej môžu slovenské subjekty realizovať svoje rozvojové projekty vo svete. Spomínaná bilaterálna pomoc sa rovnala minulý rok čiastke 17,3 mil. eur a jej objem dlhodobo nerastie. To výrazne ovplyvňuje kapacity aktérov v realizácii rozvojovej spolupráce – teda najmä našich členov a pozorovateľov Ambrely (vrátane organizácií ako eRko, Slovenská katolícka charita, SAVIO, ADRA Slovensko a ďalších). Spolu s rapídne rastúcou infláciou hrozí, že reálny dosah zahraničnej pomoci pod značkou SlovakAid v partnerských krajinách bude čoraz nižší. To by nebol dobrý signál.
Ako do toho vstúpila humanitárna kríza v súvislosti s vojnou na Ukrajine?
Hoci sa správa AidWatch primárne venuje hodnoteniu rozvojovej spolupráce SR za rok 2021, nebolo možné v nej opomenúť reakciu na dôsledky vojny na Ukrajine. Táto kríza nastavila zrkadlo systému humanitárnej pomoci SR a obnažila problematické miesta v spolupráci medzi štátom a občianskou spoločnosťou. Napríklad výzva na predkladanie projektov pomoci Ukrajine bola ministerstvom zahraničia vyhlásená až 3 mesiace po začiatku vojny a samotná implementácia začala po 5 mesiacoch trvania vojny. Ambrela v hodnotiacej správe konštatuje, že Slovensko potrebuje vhodný nástroj na implementáciu humanitárnych projektov a tvorbe národnej humanitárnej stratégie sa už jednoducho nemožno vyhnúť.
Aké odporúčania ste ako platforma troch desiatok občianskych organizácií zosumarizovali a komu sú určené?
Treba povedať, že celková komunikácia medzi občianskou spoločnosťou a ministerstvom zahraničia je relatívne otvorená, dosť výziev a príležitostí na posilnenie spolupráce však zostalo nevyužitých. Aj preto správa Aidwatch obsahuje: prehľadný semafor na monitorovanie napĺňania jednotlivých cieľov zo strany SR a tiež odporúčania pre oblasť kvality oficiálnej rozvojovej spolupráce, ako aj vykazovania zahraničnej pomoci a jej objemu. Platforma Ambrela odporúča: navýšiť rozpočet na zahraničnú pomoc v roku 2024 na 0,21 % HND; Odporúčame tiež prijať riešenia na zmiernenie dôsledkov vysokej inflácie na slovenských aktérov rozvojovej spolupráce, aby účinok ich intervencií vo svete bol efektívny, citeľný a viditeľný.
Sú aj nejaké pozitívne správy zo strany občianskej spoločnosti?
Určite sú, napríklad v oblasti globálneho vzdelávania. Organizácie Ambrely totiž nepomáhajú iba vo svete, ale aj doma prostredníctvom vzdelávacích projektov. Slovensko bude mať čoskoro svoju Národnú stratégiu globálneho vzdelávania. Podrobnosti konzultovali odborníci a odborníčky na vzdelávanie z vládnej a nevládnej sféry na nedávnom Medzinárodnom odbornom kolokviu o globálnom vzdelávaní, ktoré naša Ambrela spoluorganizovala. Po jej prijatí bude dôležité monitorovať implementáciu stratégie a informovať kampaňou verejnosť o jej prínose pre školy i celú spoločnosť.
Za rozhovor ďakujeme Bobe Markovič Baluchovej z platformy Ambrela. Veríme, že poskytovaná pomoc núdznym ľuďom organizáciami Ambrely kdekoľvek vo svete, bude naozaj účinná. A že odporúčania z hodnotiacej správy AidWatch nezostanú iba na papieri, ale pretavia sa do pomáhajúcej praxe.
Pre redakciu SRo – Rádio Regina v rámci RTVS spracoval redaktor: Štefan Chrappa a odpovede v rozhovore poskytla: Boba Markovič Baluchová, výskumníčka a komunikačná manažérka Ambrely – Platformy rozvojových organizácií a zakladateľka Media about Development; Rozhovor si v audio podobe možno vypočuť tu. Foto: archív Ambrela.org
Media about Development 