V období prebiehajúcej pandémie koronavírusu zaplavuje mediálny priestor aj súvisiaca ‘infodémia’. O tom, ako prebytočným a zavádzajúcim informáciám okolo ochorenia Covid-19 čeliť, a ako rozoznať pravdu od klamlivej fikcie, sa dozviete z rozhovoru s Dr. Bobou Markovič Baluchovou, ktorá pracuje ako komunikačná manažérka v Ambrele, združujúcej 27 rozvojových, humanitárnych a vzdelávacích organizácií na Slovensku.
Prečo v súčasnosti bojujeme popri pandémii koronavírusu aj s tzv. infodémiou, a ako môže Mediálna a informačná gramotnosť túto situáciu riešiť?
Infodémia spočíva v prebytočnom množstve informácií a najmä dezinformácií o ochorení Covid-19, ktoré sa na nás valia z každej strany. Práve úmyselné nepravdy o popieraní prítomnosti vírusu a rôzne fiktívne príbehy o čipovaní namiesto testovania obyvateľstva môžu výrazne formovať zmýšľanie a konanie ľudí v týchto dňoch. Ak sme mediálne a informačne gramotní a kriticky premýšľame o obsahoch, ktoré počujeme v rádiu, vidíme v televízii, čítame v novinách, ale tiež dostávame v reťazových emailoch či sledujeme na sociálnych sieťach, tak sa tak ľahko nedáme nachytať manipulátormi z konšpiračných stránok a falošných profilov.
Sú na tom podobne všetky vekové kategórie a generácie? Predsa len starší ľudia majú občas problém držať krok s novými technológiami a naučiť sa pracovať s dotykovým telefónom či tabletom…
Naši rodičia a starí rodičia sú na tom horšie – majú tendenciu veriť tomu, čo sa k nim dostane vytlačené na papieri – lebo veď noviny majú byť objektívne, predsa by o tak vážnej téme neklamali. Ak sú naviac na dôchodku a teraz počas korona-opatrení trávia väčšinu času doma osamote izolovaní medzi štyrmi stenami bytu, musí to byť pre nich veľmi náročné – vedieť sa zorientovať vo všetkom tom obsahu a nepodľahnúť panike, strachu a negatívnym myšlienkam. Mediálna a informačná gramotnosť nám pomáha budovať našu odolnosť voči dezinformáciám, poplašným správam, falošným obsahom a propagande.
Ponúkli ste takýto kurz Mediálnej a informačnej gramotnosti aj svojim najbližším doma v rodine? Komu sa najviac hodil?
Moja svokra bude mať teraz 79 rokov a narábať vie s mobilom aj tabletom, ale absolvovali sme s ňou veľa sedení, aby sme jej vysvetlili nielen spôsob ovládania, ale aj výhody elektronickej komunikácie na diaľku, a tiež možné nástrahy v podobe internetových podvodníkov, ktorí vám chcú ukradnúť identitu a vybrakovať bankový účet, alebo tzv. trollov, ktorí chcú podnecovať nenávisť na internete aj šíriť konšpirácie. Presne o tomto je tá Informačná a mediálna gramotnosť.
Vieme sa teda takejto Informačnej a mediálnej gramotnosti priamo niekde priučiť? Ako možno získať cvik v tom, aby sme vedeli rozlišovať fakty od dezinformácií?
Organizácia Spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru UNESCO si všetky tieto aktuálne hrozby a výzvy uvedomuje a preto každoročne na jeseň organizuje pre verejnosť ‘Svetový týždeň mediálnej a informačnej gramotnosti’. Nedávno, koncom októbra realizovala množstvo podujatí na tému inovatívnych aj tradičných foriem šírenia informácií. Stačí sa prelúskať webstránkou UNESCO. Európska komisia takisto zaviedla a testuje účinnosť Kódexu postupov proti šíreniu deyinformácií. No a naša Ambrela spolu so svojimi členskými organizáciami tiež realizovala niekoľko podujatí a tréningov v oblasti Informačnej a mediálnej gramotnosti. Ja sama som na podnet ADRA Slovensko viedlarozsiahlu prednášku spolu s praktickým workshopom pre európske organizácie, ktoré sa pripravujú na prijímanie budúcich dobrovoľníkov a dobrovoľníčiek v rámci iniciatívy EU Aid Volunteers. Snažila som sa im ukázať – Ako eticky informovať o pobytoch medzinárodných dobrovoľníkov v nízko-príjmových krajinách, a Ako zodpovedne informovať o rozvojových témach v médiách.
Dá sa za nejaké dve-tri hodiny tréningu získať dobrý základ pre tvorbu článkov z dobrovoľníckych misií v rozvojových krajinách? Nemá z toho potom mladý človek v hlave zmätok?
Samozrejme sa to nedá porovnávať s niekoľko-ročným štúdiom žurnalistiky, kde sa napríklad novinárskym žánrom venujete nejaké dva-tri semestre. No už za dve hodiny kvalitného mediálneho tréningu dokážu účastníci a účastníčky spoznať základy tvorby mediálnych obsahov, vidieť konkrétne ukážky manipulatívnych techník pri tvorení titulkov, sprievodných fotografií a samotných článkov. Vysvetlím im aj fenomény tzv. marketingu chudoby, komplexu bieleho spasiteľa či voluntourismu, a prízvukujem dodržiavanie pravidiel etického kódexu pri tvorbe výstupov z dobrovoľníckych pobytov v nízkopríjmových krajinách. Mediálna a informačná gramotnosť aj kritické myslenie napomáhajú v rozlišovaní toho, čo je objektívne a eticky podané, a čo naopak už narúša dôstojnosť zobrazovaných zraniteľných ľudí z lokálnych komunít kdesi v Ugande či Etiópii, ktorým sa má v teréne rozvojovými projektmi pomáhať.
Ako sa k téme verejnej informovanosti o rozvoji, fungovania médií aj spomínanej mediálnej a informačnej gramotnosti stavajú ďalší členovia vašej Ambrely?
Informačná a mediálna gramotnosť – spolu s globálnym vzdelávaním k občianstvu – môže pomôcť v napredovaní napĺňania Globálnych cieľov tým, že vyzbrojí občanov a občianky vedomosťami, zručnosťami, hodnotami a postupmi, vďaka čomu sa zapoja do chodu spoločnosti ako kriticky mysliaci ľudia. Berieme v Ambrele túto oblasť preto veľmi vážne. Pri vzdelávaní iných či otestovaní samých seba môžete využiť pomôcku, ktorú pripravil náš člen CEEV Živica a Komenského inštitút. Je to výborný online kvíz na rozpoznávanie pravdy od fikcie. Vzdelávacie podujatie na tému bezpečnosti na internete a prevencie pred kyber-útokmi realizuje aj ďalší člen Ambrely – PDCS. eRko sa zasa venuje bezpečnému stretávaniu sa detí a mládeže v online svete, Slovenská katolícka charita približuje verejnosti etické zobrazovanie témy migrácie a integrácie. Sekretariát Ambrely pravidelne prináša príbehy Tvárí migrácie.
Ak nemáme dostatok času na absolvovanie tréningov či online kurzov, existuje aj iná forma osvety a podnetov k tejto téme? Napríklad filmy z kampaní a festivalov?
V najbližších dňoch si môžete z pohodlia svojich domovov pozrieť dokumentárne filmy v rámci festivalu Jeden svet z dielne organizácie Človek v ohrození, kde sa výrazná časť sprievodných diskusií po projekciách týka práve fungovania médií a našej (ne)odolnosti voči mýtom, dezinformáciám a propagande. Ako tip dávam do pozornosti napríklad diskusiu s názvom ‚Prestaňte nás nakrúcať’, ktorá bude o potrebe a forme pomoci bohatého Globálneho Severu komunitám z krajín Globálneho Juhu. Čiže je toho dosť v ponuke, už si len nájsť čas na pozeranie, premýšľanie a samovzdelávanie.
Pre redakciu SRo – Rádio Regina v rámci RTVS spracoval redaktor: Štefan Chrappa a odpovede v rozhovore poskytla: Boba Markovič Baluchová, komunikačná manažérka Ambrely – Platformy rozvojových organizácií a zakladateľka Media about Development; Rozhovor si v audio podobe možno vypočuť tu. Foto: archív UNESCO
