V čom spočíva úspech Nového Zélandu v boji s pandémiou Covid-19

Aotearoa (po maorijsky: Nový Zéland) sa aj vďaka svojej relatívnej izolácii dokázala začiatkom roka predbežne pripraviť na príchod koronavírusu. Ako jedna z mála krajín sa pokúsila o zamedzenie jeho šíreniu v komunitách – formou tvrdého ‘lockdownu’ od konca marca až do polky mája. Čo sa nakoniec aj podarilo na celých sto dní, až do nedávneho znovuobjavenia v najväčšom meste Auckland – v polovici augusta, čo viedlo k sprísneným opatreniam na Severnom i Južnom ostrove Nového Zélandu, a k opätovnému ‘lockdownu’ v spomínanej metropole až do konca septembra. Uzavretiami hraníc (prísna kontrola letísk a prístavov) a obmedzením pohybu osôb sa predišlo mnohým úmrtiam na ochorenie Covid-19. Dohromady boli od marca do októbra v krajine zistené ani nie dve tisícky prípadov. Takmer polovica z dvadsať päť stratených životov sa viazala na jeden klaster zariadenia pre seniorov (Rosewood Rest Home).

Prístup Nového Zélandu k pandémii je medzinárodne oceňovaný za rýchle a účinné opatrenia proti šíreniu vírusu, otestovaná bola pätina obyvateľstva, pričom výrazne zastúpené a spolupracujúce boli maorijské a pacifické komunity. Veľký podiel na doterajšom úspechu boja s koronou má transparentná a citlivá komunikácia premiérky Jacindy Ardern. Tá vsadila dôveru do svojho päťmiliónového tímu, pozostávajúceho z obyvateľstva ostrovnej krajiny. Narozdiel od populistických politikov dávala pravidelne priestor názorom odborníkov a odborníčok, a nesnažila sa zľahčovať hrozbu nákazy, ani hľadať za každú cenu vinníkov. Miesto toho nastavila ako hlavné strategickú priority: život a zdravie. Vďaka nasledujúcej širokej podpore (približne 90 % obyvateľstva) a troche šťastia, sa to po prvom ‚lockdowne’ podarilo. Odstrašujúce prípady z Európy denne pripomínajú, aké dôležité je udržať disciplínu.

Každému je už zrejmé, že návrat k predchádzajúcemu stavu spred roka nebude možný. Napríklad turistický priemysel, ale aj vzdelávanie, sa spoliehali na veľké množstvo cudzincov a cudziniek, ktorým od marca nie je umožnený vstup do krajiny. Výnimkou boli iba občania a občianky Nového Zélandu a ľudia s udeleným trvalým pobytom, ktorí museli po prílete najprv stráviť dva týždne v povinnej manažovanej izolácii. Zaniklo veľké množstvo malých rodinných podnikov, hlavne reštaurácií, a tradične plné hostely nemajú trištvrte roka koho ubytovávať. Veľké festivaly a koncerty nik neorganizuje, čím je ohrozená existencia viacerých hudobných klubov a trpia umelecké i eventové agentúry.

Po prvom ‘lockdowne’ sa do krajiny vrátil každodenný ruch, no ľudia prestali byť obozretní, hoci vláda neustále upozorňovala, že návrat vírusu je neodvratný. Druhý ‘lockdown’ sa uskutočnil bez väčších škandálov a porušovaní pravidiel (hoci nepovolené omše či výlety za mesto s piknikovými košmi v kufroch áut sa občas spomínali v médiách). Domáci majú možnosť cestovať v rámci svojej „krajiny dlhého bieleho oblaku“ (preklad názvu Aotearoa) a podporiť tak miestny turizmus návštevou početných zálivov s nádhernými plážami, horských oblastí, termálnych kúpeľov, prírodných rezervácií a parkov, poprípade známych filmových lokácií. Stále sa pripomína zotrvanie v menších sociálnych bublinách, nosenie rúšok v mestskej hromadnej doprave a dôsledné ‘trackovanie‘ svojho pohybu mobilnou aplikáciou.

Ako v každej krajine, aj na Novom Zélande bol zaregistrovaný nárast domáceho násilia v rámci rodín, tlak na mentálne zdravie aj rozklady dlhodobých partnerstiev. Pandémia však bola aj príležitosťou na prehodnotenie životných priorít a pracovného nasadenia mnohých ľudí, najmä rodičov. Práca z domu sa stala v mnohých firmách samozrejmosťou a možným riešením do budúcna. Ak však majú dospelí okrem svojho povolania na starosti aj výchovu a zabezpečenie vzdelávania detí v jednej domácnosti – je často ťažké nájsť rovnováhu medzi týmito úlohami. Pričom ani jednu z nich nemožno dlhodobo zanedbávať.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Palo Markovič (článok bol v skrátenej podobe uverejnený v novembrovom čísle časopisu .týždeň)

Boba Markovič Baluchová je rozvojová novinárka, univerzitná pedagogička a komunikačná manažérka Platformy rozvojových organizácií Ambrela. Počas ‘lockdownov’ na Novom Zélande napísala a uverejnila na sociálnych sieťach vyše sto ‘Korona-denníkov zo Stredozeme’.

About Media about Development

Writing hope-based stories and reporting about global challenges, international development topics, community development projects (in Slovak, Czech and English language)
This entry was posted in global problems, healthcare, resilience and tagged , , , , , , , , , . Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s