Riziko novodobého otroctva v Katare počas príprav na futbalové majstrovstvá sveta

Katar je prvou moslimskou krajinou, ležiacou na Blízkom východe, ktorej sa podarilo zvíťaziť v súťaži o usporiadanie majstrovstiev sveta vo futbale. Napriek tomu že väčšinové obyvateľstvo tvoria zahraniční prisťahovalci, štátnym náboženstvom tu je islam a súdna moc sa riadi právom šaría. Preto príprava na majstrovstvá už teraz čelí mnohým kontroverziám, napríklad porušovaniu ľudských práv u robotníkov–migrantov.

Katar s rozlohou 11,6 km2 a s obyvateľstvom v počte viac ako 2,5 milióna sa radí medzi najmenšie štáty sveta.  Leží na výbežku Arabského polostrova, kde jeho jedinú pozemnú hranicu na juhu tvorí Saudská Arábia, ostatný zvyšok krajiny obkolesuje Perzský záliv. Radí sa medzi absolutistické monarchie a v jeho čele stojí emir Tamim bin Hamad Al Thani. Napriek tomu že väčšinové obyvateľstvo tvoria zahraniční prisťahovalci (asi 88,4%), štátnym náboženstvom tu je islam a súdna moc sa riadi právom šaría. Krajina je závislá na svojom nerastnom bohatstve, zdroje ropy a zemného plynu (3. najväčšie na svete) sú hlavným hospodárskym príjmov štátu, čo vedie k vysokému životnému štandardu tamojšieho národného obyvateľstva.

Teraz má Katar za úlohu zvládnuť usporiadanie majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2020, ktoré celosvetovo vyvolávajú kritiku.Najväčšie kontroverzie spočívajú v nedodržiavaní bezpečnostných podmienok pri výstavbe infraštruktúry a porušovaní ľudských práv nekvalifikovanej zahraničnej pracovnej sily, ktoré si už stihli vyžiadať viac ako tisícku obetí.

Pri stavbe štadióna môže čakať smrť

Oči všetkých futbalových fanúšikov sa obracajú ku Kataru a držia palce svojmu národnému tímu, aby sa po štyroch rokoch opäť kvalifikoval na toto dôležité podujatie. Avšak dostať sa do tejto zasľúbenej krajiny nesnívajú len hráči alebo futbaloví priaznivci, ale aj tisícky migrantov, ktorí sem neprichádzajú kvôli futbalu ale za prácou, zlepšením životných podmienok pre seba a svoje rodiny a vymaniť sa z chudoby. V krajine ich však čaká len porušovanie ľudských práv v rámci tzv. kafala systému, nedosiahnuteľné občianstvo, ale aj v hraničných situáciách smrť.

Podľa zistených informácií pri stavbe štadiónov na MS 2022 bolo usmrtených už viac ako tisíc pracovníkov. Tieto čísla sú alarmujúce v porovnaní napr. s MS v Brazílii 2014, ktoré si vyžiadali „len“ 8 obetí (Erfani, 2015). na druhej strane Katar investuje milióny dolárov do novej infraštruktúry, športových podujatí a naturalizácie zahraničných hráčov pre zisk úspechov v športovom priemysle.

MS vo futbale 2022 v Katare (ktorý patrí ku krajinám s najvyšším HDP na obyvateľa) nie sú sprevádzané obavami z čerpania finančných zdrojov a ich následkov, ako skôr z hľadiska dodržiavania ľudských práv pre zahraničných pracovníkov, úplatkov a korupcie pri procese voľby usporiadateľa futbalových majstrovstiev, zákonmi zakazujúcimi homosexualitu v krajinu a ďalšími (Dun, 2014).

Katarská diplomatická kríza

Toto športové podujatie by sa malo odohrať v krajine, ktorá je spájaná s financovaním a hosťovaním teroristických organizácií ako ISIS, Al-Káida alebo Hamás. Podpora teroristických skupín, vysielanie katarskej televízie Al-Jazeira (ktorá často kritizuje politiku Saudskej Arábie a ostatných arabských krajín) a spolupráca so šiitskym Iránom boli jednými z hlavných príčin, prečo v roku 2017 niekoľko arabských štátov na čele so susednými Saudskou Arábiou, Spojenými arabskými emirátmi a Bahrajnom zaviedlo blokádu a prerušilo všetky diplomatické vzťahy s Katarom.

Katarská diplomatická kríza trvá dodnes, obmedzená je ekonomická, ale aj politická spolupráca, sprevádzaná je napr. uzavretím vzdušného priestoru pre lety z/do Kataru, obmedzením pozemných hraníc a námornej prepravy (BBC News, 2017). Z tohto dôvodu Rafizadeh  (2017) identifikuje ako jednu z hrozieb šampionátu práve vzťahy so susedmi z arabského kontinentu, obáva sa zvýšených cestovných nákladov a taktiež slabej návštevnosti priaznivcov z okolitých krajín.

Tisícky obetí pre úspech šampionátu

Už v najbližších rokoch uplynutých po výhre na usporiadanie Majstrovstiev sveta vo futbale 2022, Katar čelí neutíchajúcej medzinárodnej kritike ohľadom porušovania ľudských práv zahraničných pracujúcich migrantom a veľkému počtu obetí, ktoré si doteraz výstavba infraštruktúry vyžiadala. Zatiaľ čo oficiálne štatistiky so skutočným počtom obetí Katar neuvádza, stavebný sektor si medzi rokmi 2010 a 2013 podľa Ganji (2016) vyžiadal asi 1200 úmrtí. Počet obetí uvádzajú, ale zahraničné kancelárie, nepálske úrady medzi rokmi 2012 až 2017 počítajú s najmenej 1025 mŕtvymi v Katare, podľa indickej vláda 1678 Indov zahynulo v krajine od roku 2012 do augusta 2018 (Patisson, 2019). Samozrejme nie všetky úmrtia sú spojené s prípravami na MS vo futbale 2022, no podľa najnovších odhadov, ktoré uvádza vo svojom reporte International Trade Union Confederation by si šampionát do svojho slávnostného otváracieho výkopu v novembri roku 2022 mohol vyžiadať celkovo až 7000 obetí.

Či už príčinou smrti bude pracovná nehoda, infarkt, choroba alebo úmrtie z tepla, všetky budú mať spoločný menovateľ: nevyhovujúce pracovné a životné podmienky (ITUC, 2015), čo však Katar u viac ako polovice úmrtí referuje ako prirodzená smrť, bez dodatočného vyšetrovania (Pattisson, 2019). Avšak, úmrtia sú len vrchol ľadovca, v krajine pracujú tisícky zahraničných pracovníkov, ktorí sú obeťami nútenej práce, obchodovaniu s ľuďmi alebo ako ich pomenováva ITUC (2015): moderní otroci. Pracovníci sú vystavení zlým pracovným a ubytovacím štandardom. Trpia nadmernou pracovnú dobou, cez 60 hodín za týždeň bez nároku na prestávku alebo dovolenku, pracujú neobmedzene aj počas letných horúcich mesiacov, kedy teplota v Katare počas dňa dosahuje teploty vyše 40°C bez zabezpečeného pitného režimu. Pracoviská nezodpovedajú bezpečnostným štandardom, ktoré sa s približujúcimi majstrovstvami ešte väčšmi prehlbujú, zo zákona migranti nemajú právo zakladať odbory a realitou zostáva aj nevyplatené alebo len čiastočné finančné ohodnotenie za vykonanú prácu (Amnesty International, 2013; ITUC, 2015).

V novinách sa často dočítame o nových urgentných prípadoch na rozličných stavbách: napr. Conn (2018) prišil so správou, že migranti pracujú na stavbe jedného z ôsmych štadiónov za asi 5 dolárov na deň alebo  Migrant-rights.org (2018) poukazuje, že spoločnosť HKH Contracting Co. zanechala svojich 1200 zamestnancov bez výplaty už niekoľko mesiacov. Ubytovacie kempy sa nachádzajú zväčša na okraji miest, zodpovedajú 10 až 15 pracovníkom na izbu s kamennou podlahou a priečkovými posteľami, nevyhovujúcimi sociálnymi zariadeniami a kuchynskými priestormi, niekedy bez vody a elektrickej energie. Odobratie alebo zadržanie cestovných dokladov a povolení pracovníkov tiež nie je výnimkou (Amnesty International, 2013).

Neutíchajúci dopyt po zahraničnej pracovnej sile

Zatiaľ čo pri začatí ťažby ropy v Katare v roku 1949 tamojšia populácia spočívala len v počte asi 16 000 obyvateľoch, ťažobný boom v 70 rokoch vytvoril dopyt po zahraničnej pracovnej sile najskôr z arabského regiónu, neskôr najmä z juhovýchodnej Ázie. S ekonomickým rastom a zvýšenými investíciami do infraštruktúry, migranti sú zamestnávaní nie len pri ťažbe a spracovaní ropy a zemného plynu, ako tomu bolo v prvých rokoch, ale sú potrební najmä v stavebnom sektore, obchode alebo v domácnosti (De Bel-Air, 2017). Podľa údajov z roku 2018 počet obyvateľov v danom roku dosiahol 2 781 677 (The World Bank, 2019), z ktorých približne 88,4% má zahraničné občianstvo (data z posledného spočítania v roku 2015) (CIA, 2019).

Táto lacná a nekvalifikovaná pracovná sila pochádza pôvodom hlavne z Indie, Nepálu, Filipín a Bangladéšu, čo predstavuje zhruba 78% zahraničných pracovníkov (De Bel-Air, 2017). Lákajú ich vyššie mzdy, nezamestnanosť a zlá ekonomická situácia v domovských krajinách. V novej krajine vidia spôsob, ako poraziť chudobu u seba a svojich rodín, veď remitencie z Kataru v roku 2009 dosiahli až 9 miliárd dolárov a napr.  remitencie do Nepálu zodpovedali asi 5% jeho HDP. Usporiadanie spomínaného futbalového šampionátu, ako výstavba a rekonštrukcia štadiónov a priľahlej infraštruktúry, v krátkom časovom horizonte ešte väčšmi zvýšila potrebu po zahraničných zamestnancoch vo konštrukčnom sektore (Ganji, 2016). Podľa údajov z Amnesty International (2019) populácia od udelenia MS vo futbale 2022 do Kataru vzrástla medzi rokmi 2010 až 2018 o viac ako milión obyvateľov, z 1,6 na 2,7 miliónov. Veľký prílev do stavebného sektora za posledné roky, v ktorom je vyžadovaná len mužská časť populácie, spôsobil nerovnomerný pomer pohlaví v krajine, preto asi 75,5 % celkovej populácie tvoria muži (De Bel-Air, 2017).

Politika kafala systému

Aby bol Katar schopný kontrolovať zvýšený príliv zahraničných migrantov a zároveň chrániť práva domácich občanov, podobne ako krajiny Perzského zálivu, v 50. rokoch 20. storočia pristúpil k politike kafala systému. Ten je v Katare jeden z najtvrdších a naj obmedzujúcich zo všetkých štátov arabského polostrova. Ide o tzv. sponzorský systém pre zahraničných pracovníkov, ktorý dohliada na vstup a odchod z krajiny a prebiehajúcu prácu počas pobytu. Aby migrant mohol vstúpiť do krajiny a dostať pracovné víza, je nútený nájsť si sponzora katarskej národnosti. Väčšinou ide o zamestnávateľa, ktorému takýto systém umožňuje nevyváženú moc, zamestnanec v takýchto podmienkach nemá možnosť zmeniť prácu alebo opustiť krajinu bez povolenie od sponzora, je nútený pracovať a bývať v nevyhovujúcich podmienkach, dostáva nízke finančné ohodnotenie alebo sú mu zadržiavané osobné dokumenty.

Z týchto dôvodov je v ohrození, že sa stane obeťou nútenej práce alebo zneužívania (Renkiewicz, 2016). Pod týmto systémom, Ganji (2016) rozlišuje 4 životné cykly migranta: nábor, presun pracovnej sily, zamestnanie a návrat, ktorými si musia prejsť migranti v Katare a charakterizuje hrozby a neprávosti, ktorým čelia v každom z nich. Migranti sa do krajiny z veľkej miery dostávajú cez náborové agentúry vo svojej domovskej krajine, ktoré im zabezpečia sponzora. Tie od nich často vyžadujú vysoké poplatky za nábor, na ktoré si chudobný pracovníci musia vziať pôžičky s vysokým úrokom, ktoré aj po niekoľkých rokoch nie sú schopní splatiť (Renkiewicz, 2016).

Nábor pracovníkov sa zakladá na poskytovaní nepravdivých sľuboch o vyšších príjmoch alebo životných podmienkach, ktoré sa v zmluve u zamestnávateľa po príchode do krajiny nezhodujú. Ak už sa podarilo nalákať nových pracovníkov, nasleduje fáza tzv. presun pracovnej sily. Tá je charakteristická vybavovaním potrebnej administratívnej dokumentácie tak v krajine pôvodu ako aj v príjazdovej krajine (pracovné povolenia, víza, pasy), organizujú sa zdravotné prehliadky alebo pohovory, no pravidlá sa odlišujú od vysielacej krajiny. V tejto fáze dochádza ku korupcií a netransparentnosti zmlúv na obidvoch stranách, často krát si agentúry pýtajú ďalšie poplatky za vybavenie povolení (napriek tomu, že sú nelegálne) alebo sú obeťami falošných zmlúv a v skutočnosti ich po príchode žiadna práca nečaká a zostávajú v krajine bez finančných zdrojov. Chýbajú informácie o Katare, prípravné kurzy, pracovníci nepoznajú svoje práva v novej krajine a kultúre (Ganji, 2016).

Po príchode sa robotníci dostávajú do tretej fázy migračného cyklu a to do zamestnania, kde dochádza k najväčšiemu vykorisťovaniu. Pracovníci trpia nevhodnými pracovnými a životnými podmienkami, pracujú nadmerný počet hodín bez nároku na prestávku, jedlo alebo tekutiny vo vysokých katarských teplotách a často krát aj výplaty. Zamestnávatelia nedodržiavajú bezpečnostné podmienky pri práci, ktoré v najhorších prípadoch končia smrťou. Taktiež pri nástupe do práce až v 86 až 90%  prípadoch boli novým pracovníkom zadržané osobné doklady, bez ktorých migranti nemôžu opustiť zamestnanie  ani krajinu a sú nútený pokračovať vo vynútenej práci (Renkiewicz, 2016).

Ťažká integrácia po návrate domov

Po úteku im hrozia ešte horšie pracovné podmienky v práci na čierno alebo im hrozí odhalenie, no bez dokladov nemajú žiadny právny nárok a končia s peňažnými pokutami, väzením alebo vyhostením. Záverečná fáza návratu domov začína keď od svojho sponzora získajú výjazdové víza. Avšak po návrate migranti majú ťažkosti sa nanovo integrovať do svojej rodiny alebo komunity, krajiny ako Pakistan, India alebo Bangladéš disponujú len slabými návratovými politikami (ako je napr. reintegračné pôžičky). Majú problém si nájsť novú prácu alebo pokračujú v nekvalifikovanej práci aby splatili dlh, ktorý im zostáva. Zo strachu z hanby alebo následkov väčšinou mlčia o pracovných skúsenostiach v Katare (Ganji, 2016).

Spomínaný kafala systém, však nie je jediný faktor, ktorý vedie k vykorisťovaniu zahraničných migrantov. Takúto situáciu umožňuje aj neadekvátny právny a regulačný systém v Katare a následné slabé dodržiavanie a kontrola zákonov, ktoré zneužívanie pracovníkov aspoň čiastočne zakazuje. Pracovné vzťahy sa v krajine riadia Zákonom č. 4 z roku 2009: Regulácia vstupu a výstupu cudzincov, ich pobytu a sponzorstva založený na kafala systéme, taktiež Zákonom č. 15 z roku 2011, ktorý zakazuje všetky formy obchodovania s ľuďmi a novodobé otroctvo a  pracovným zákonníkom: Zákon č. 14 z roku 2004, ktorý má za cieľ ochraňovať práva pracovníkov napr. zabezpečiť pracovné bezpečnostné podmienky, limituje počet hodín, núti zamestnanca na prestávky a vyplácanie mzdy (Ganji, 2016).

Z dôvodu výhod plynúcich pre sponzorov a ochrany statusu domácich občanov, Katar zlyháva pri plnení aspoň týchto čiastočných zákonov nerealizovanými kontrolami pracovníkov alebo chýbajúcimi usvedčeniami a potrestaním vinníkov, keď napr. v roku 2014 neudelil žiadne pokuty zamestnávateľom za zadržanie osobných dokumentov napriek odhaleným prípadom. Krajina taktiež ratifikovala niektoré dôležité medzinárodné deklarácie pre zabezpečenie ľudských pracovných práv: Protokol o obchodovaní s ľuďmi, vytvorený OSN, Dohovor o nútenej práci a Dohovor o zrušení nútenej práci zastrešený pod ILO a Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a slobôd (Renkiewicz, 2016). Avšak ako Erfani (2015) ďalej uvádza, samotný sponzorský systém rozporuje s týmito dohodami a vykorisťovanie a zneužívanie zahraničných pracovníkov sa deje pod legálnym právnym systémom v krajine a zo strany Katarčanov je len malá alebo žiadna motivácia daný systém meniť, ktorého sú hlavnými prospechármi.

Preto aj vlažné reakcie dotknutých zúčastnených strán majú svoj podiel na pokračovaní zneužívania. Spomínaný Katar, ktorého neuvádzanie oficiálnych štatistík ohľadom počtu úmrtí pri realizácií MS 2022 necháva verejnosť v nevedomosti (Human Rights Watch, 2017); neaktivita štátov, z ktorých pochádzajú najčastejšie zahraničný migranti (India, Nepál…) zo strachu o stratu dôležitej spolupráce, remitencií a príjmov pre krajinu (Ganji, 2016); ako aj FIFA, ako majiteľ značky MS vo futbale, je nevládnymi organizáciami kritizovaná za slabú odozvu a nečinnosť, napriek donucovacím prostriedkom, ktorými disponuje (Erfani, 2015).

Hlas robotníkov–migrantov nepočuť

Sami zahraniční pracovníci majú slabý hlas, keďže platí zákaz vytvárania odborov pre ne-katarských občanov a taktiež zo strachu, zhabaných dokladov, finančnej zodpovednosti voči svojim rodinám alebo splácaním náborových pôžičiek sú nútení naďalej zotrvávať vo svojej práci (Amnesty International, 2019). Pod medzinárodným nátlakom Katar od získania šampionátu spravil veľký krok a priniesol niekoľko reforiem v oblasti dodržiavania ľudských práv na pracovisku. Výbor pre MS vydal záväzné pracovné normy pre zamestnávateľov, ktoré zakázali poplatky za nábor zamestnancov, zriadil  horúcu linku (kam pracovníci môžu hlásiť neprávosti) a fond pre zabezpečenie potrieb obetí obchodu s ľuďmi, ako aj zriadil nezávislý audit, ktorý má zabezpečiť dodržiavanie nových stanov (Renkiewicz, 2016).

V roku 2018 Katar konečne podpísal kľúčové dohody o dodržiavaní ľudských práv: Medzinárodný dohovor o občianskych a politických práv a Medzinárodný dohovor o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach, ktoré ho zaväzujú na svojom území rešpektovať, chrániť a dodržiavať práva garantované v oboch zmluvách (Romanos, 2018). Zlepšili sa aj ubytovacie kapacity, výdaj jedla, znížil sa počet osôb na izbách alebo zabezpečil prístup k internetu (Conn, 2018). Taktiež v roku 2018 otvoril prvú pobočku ILO na Arabskom polostrove a zahájil s organizáciou užšiu spoluprácu, ktorá priniesla niekoľko pracovných reforiem a vyústila v októbri tohto roku v prehlásenie, že od januára 2020 Katar upustí od kafala systému, zaistí nediskriminačnú minimálnu mzdu pre každého bez výnimky rasy alebo pohlavia, obmedzí pracovnú doba (snaha predísť úmrtiam z teplu), zruší výjazdové víza a povolí zmenu práce a to ako prvá z krajín v blízkom okolí (ILO, 2019).

Napriek spomínaným úspechom, odborníci a medzinárodné organizácie varujú, že tieto úspechy treba brať s rezervou, stále sú vo fázy implementácie a až najbližšie roky ukážu, či ide o ďalšie sľuby zo strany Kataru alebo naozajstné činy (Conn, 2019). No Katar aj FIFA zhodne tvrdia, že práve MS vo futbale 2022, budú slúžiť ako katalyzátor pre zmenu ľudských práv v krajine (Erfani, 2015). Veď by sa mohlo stať, že do slávnostného otvorenia turnaja si šampionát vyžiada viac obetí, ako sa zúčastní členov národných tímov (Renkiewicz, 2016). Katar, jeden z najviac dynamicky sa rozvíjajúcich a modernizačných štátov sveta sa na základe Qatar National Vision 2030 snaží o ľudský, sociálny, ekonomický a environmentálny rozvoj v krajine.

Futbalový turnaj ako šanca na zmenu

Rozhodnutie FIFA umiestniť najprestížnejší futbalový turnaj, akým Majstrovstvá sveta vo futbale rozhodne sú, do Kataru je dvojsečná zbraň. Na jednej strane sa zvýšila pozornosť nie len na jeho športové zázemie alebo kultúru, ale najmä na neprávosti, ktorým každodenne trpí asi milión zahraničných pracovníkov pod sponzorským zákonom, kafala systémom.

Zvýšená mediálna kritika tlačí Katar k zlepšeniu zákonov a  následné dodržiavanie práv robotníkov. Ten v poslednom období spravil niekoľko dôležitých krokov ohlásením zrušenia spomínaného sponzorského systému, podpisom kľúčových medzinárodných deklarácií alebo kontrolou dodržiavania svojich zákonov ako prvý z krajín arabského polostrova. Napriek tomu až najbližšie roky približujúce sa k šampionátu ukážu, či k spomínaným zmenám skutočne dôjde a či umiestniť MS vo futbale bol krok vpred pre Katar ako aj celý svet.

Pozadiu príprav MS vo futbale 2022 a angažovanosti Kataru v športe bol venovaný samostatný článok.

Text: Renáta Matová, Autorka je študentkou odboru Mezinárodní rozvojová studia na KRES PřF na Univerzite Palackého v Olomouci.

Poznámka: článok bol vytvorený v rámci predmetu Rozvojové příležitosti Ázie na Katedre rozvojových a environmentálnych štúdií PrF UP v Olomouci (pod dohľadom Dr. S. Šafaříkovej a Dr. B. Markovič Baluchovej).

Advertisement

About Media about Development

Writing hope-based stories and reporting about global challenges, international development topics, community development projects (in Slovak, Czech and English language)
This entry was posted in development education, global education, global problems, human rights, IDPs, media, migration, minority issues and tagged , , , , , , , , . Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s