Právo voliť zo zahraničia mi nik nezoberie

Videli ste tlačovku, kde premiér našej krajiny a ministerka vnútra, ktorej rezort má voľby (nielen zo zahraničia) na starosti, spochybňujú právo voliť zo zahraničia? Neviem to nazvať inak, ako populistickou mobilizáciou obyvateľstva v regiónoch, pričom dôvodom je strach a výsledkom ďalšie rozdeľovanie spoločnosti. Obávajú sa, že výsledky volieb ovplyvnia hlasy zo zahraničia, ako aj z Bratislavy, kde sa vraj nežije reálny život. Takéto reči však docielia iba utvorenie nového nepriateľa. Tentoraz z ľudí v hlavnom meste, ako aj z tých, ktorých za lepšími (nielen pracovnými) podmienkami do zahraničia sami vyhnali.

Do kategórie ‚Nepriateľ štátu’ patrím najnovšie i ja sama, a to hneď dvakrát. Ako rodená Bratislavčanka totiž nežijem „reálny život“ v hlavnom meste Slovenska, ale väčšinu roka pôsobím na Novom Zélande. Ktovie, za aký by označil pán premiér život v ďalekej Stredozemi… Nič z tohto nenaznačuje, že by som sa od domoviny odstrihla. Práve naopak. Už mesiac mám odvolené a na diaľku povzbudzujem svojich známych, aby tiež využili túto možnosť. Nechcem zažiť situáciu, keď mi bude raz (po návrate na Slovensko) moja dcéra vyčítať ľahostajnosť. Pre mňa voľby nie sú iba právom, ale dokonca povinnosťou. A nikto mi účasť v nich nebude zakazovať.

Fyzická neprítomnosť na území Slovenska by nemala byť vo voľbách prekážkou a dôvodom hejtu zo strany internetových trollov či dokonca politikov. Často sú ľudia so zahraničnou skúsenosťou práve vo výhode, lebo sú viac tolerantní a scitlivení voči predsudkom a rozmanitosti. Majú potrebný rozhľad i cenné poznatky z medzinárodných pracovísk, ktoré chcú preniesť domov. Nepodľahnú ľahko dezinformáciám a uvedomujú si svoju úlohu v spravovaní krajiny. Výchovu k občianstvu nepovažujú za prázdnu frázu a úprimne im záleží na tom – ako a kým bude domovina spravovaná.

Ako novinárku a občiansku aktivistku ma už dlho trápi spôsob, akým sa súčasná vláda správa k médiám. O rozkrádaní štátu, korupcii a spolčovaní sa našich vrcholových predstaviteľov (ale i justície či polície) s mafiou ani nehovoriac. Stále mám na Slovensku rodinné väzby a pracovné povinnosti. Pozorne sledujem proces s obvinenými z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Ani po dvoch rokoch som na túto udalosť nezabudla, nik z nás by nemal.

Keď som v januári spisovala zoznam dôvodov, prečo Slováci a Slovenky volia zo zahraničia, zozbieralo sa ich viac ako dvadsať. Všetky pochopiteľné a relevantné. Mnohí ich však nechcú poznať a akceptovať. Využitie práva na slobodný pohyb však nemôže znamenať odopierané právo voliť.

Začiatkom februára bola obálka s hlasovacím lístkom odoslaná z Aucklandu (NZ) do Bratislavy (SR).

Veď sa pozrime na študentov a študentky na krátkodobých výmenných pobytoch či stážach vďaka programu Erasmus+ či na ľudí, ktorí budú v čase volieb práve na dovolenke alebo služobke. Ide tiež o desaťtisíce opatrovateliek, pracujúcich na turnusy v susednom Rakúsku, plus ľudia z autodopravy či leteckého priemyslu. Všetkým týmto ľuďom umožňuje voliť zo zahraničia naša ústava. So slovenskými pasmi a občianskymi preukazmi reprezentujeme domovinu navonok a vzťahujú sa na nás zákony SR. Keď doma platíme dane, mali by sme sa zaujímať o to – ako bude novou vládou podporené napríklad také školstvo či zdravotníctvo (častý dôvod zvýšených hlasov za stolom, nielen počas nedeľného obeda).

Hejteri však slovne napádajú aj skupinu ľudí, ktorá sa v čase volieb jednoducho nemôže vrátiť na územie Slovenska, lebo je vyslaná na misiu samostným vedením štátu. Pán premiér i pani ministerka zjavne prehliadli tých, ktorých z našich daní platíme my všetci. Čo takí vojaci a diplomati, ktorí sú na zahraničných misiách a nemôžu v čase volieb pricestovať na Slovensko? Napríklad pracovníci a pracovníčky Veľvyslanectva SR v Austrálii určite nebudú na každé voľby letieť domov z Canberry. Finančne a časovo je to náročné, plus ide o veľkú uhlíkovú stopu a zvyšovanie emisií kvôli prestupom a letom lietadlami. A čo taká veľká pýcha SR – profesionálni športovci a športovkyne, rozvojoví a humanitárni pracovníci a pracovníčky na misiách v tzv. rozvojových krajinách?

Všetky tieto skupiny voličov a voličiek môžu ovplyvniť výsledky februárových parlamentných volieb 2020. Nikto ich za to nemôže haniť na sociálnych sieťach či na tlačovkách a spochybňovať ich právo voliť. A pokým sa nezmení ústava, nikto im v tom brániť nebude.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Palo Markovič

 

 

About Media about Development

Writing hope-based stories and reporting about global challenges, international development topics, community development projects (in Slovak, Czech and English language)
This entry was posted in leadership, media and tagged , , , , , . Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s