Tento rok Platforma rozvojových organizácií – Ambrela spolu so šiestimi európskymi organizáciami odštartovala dôležitý projekt na tému migrácie z pohľadu Globálnych cieľov. Viac o projekte sa dozvieme z nasledujúceho rozhovoru.
Človek má pred sebou rôzne ciele. Čo sú to však tie Globálne ciele?
Na prahu nového tisícročia členské krajiny OSN prijali osem ambicióznych, no ťažko naplniteľných, ktoré sa vtedy volali Miléniové rozvojové ciele. V roku 2015 nasledovalo ich rozšírenie a skonkrétnenie v podobe sedemnástich Globálnych cieľov, alebo: Cieľov trvalo udržateľného rozvoja (po anglicky: Sustainable development goals – SDGs). Práve o ich napĺňanie sa snažia takmer dve stovky krajín, lebo v nich vidia správny smer uberania sa rozvoja spoločnosti v záujme znižovania chudoby a nerovností u svetovej populácie, ako aj zabezpečenia udržateľného rastu a dôstojných podmienok pre život – ako v tzv. rozvinutých, tak aj rozvojových krajinách.
Ako je to s napĺňaním týchto Globálnych cieľov na Slovensku?
Hoci sa jedná o univerzálne ciele, ktoré sa týkajú každého z nás, pravda je taká, že ľudia v EÚ (vrátane SR) o nich majú len veľmi malé povedomie. Podľa výsledkov prieskumu Európskej komisie vyplýva, že zhruba tretina občanov a občianok síce uvádza, že má o Globálnych cieľoch povedomie, ale len 6% ľudí ich skutočne pozná a rozumie im. Treba vedieť aspoň to, že Globálne ciele sa usilujú o: zamedzenie diskriminácie, ochranu životného prostredia, udržateľný ekonomický rast, posilnenie slobody a ľudských práv, ako aj udržanie bezpečnosti a mieru.
To je dobré vedieť. Musíme však ako dobrí občania Slovenska, hrdí Európania poznať všetkých sedemnásť cieľov?
Určite sa ich netreba učiť naspamäť a vymenovať o polnoci celú sedemnástku Globálnych cieľov. Je lepšie, ako podľa nich obyvateľstvo intuitívne funguje a žije. Napríklad triedením odpadu, kúpou férových produktov, recyklovaním výrobkov, znižovaním spotreby plastu či redukciou freónov sa približujeme k témam trvalo udržateľného rozvoja. Veď čoraz viac ľudí sa zaujíma o negatívne dosahy zmeny klímy, prírodné a neskôr humanitárne katastrofy a následné fenomény s tým spojené (máme na mysli hlavne hladomor, vysídľovanie, konflikty). Snažia sa pochopiť nielen následky a prispieť k ich riešeniu, ale aj hľadať a odstraňovať ich príčiny. To je dobrý smer.
Stačí to? Darí sa nám, Slovákom, žiť podľa týchto Globálnych cieľov?
Ide to pomaly k lepšiemu. Nielen mladí ľudia chcú vedieť, čo konkrétne môžu urobiť smerom k zmierneniu chudoby, odstráneniu klimatickej krízy, ukončeniu humanitárnach katastrof a k zabezpečeniu bezpečného a dôstojného života pre všetkých, aj rovesníkov a rovesníčky na opačnej pologuli. Aby tak nemuseli títo ľudia v tzv. rozvojovom svete zažiť na vlastnej koži útek zo svojich domovov. Práve preto chce naša Ambrela naštartovať verejnú diskusiu, načrtnúť možné akcie a zapojiť do nich nielen partnerské organizácie (mimovládky či akadémiu), ale hlavne tvorcov médiálnych obsahov a reprezentantov krajiny, teda strojcov politiky.
Váš projekt nesie ale názov: Globálne ciele a migrácia. Téma migrácie je horúcou politickou kartou momentálne pred voľbami. Čo s tým?
Migrácia je jav, ktorý tu bol, je a bude, a nemožno sa tváriť, že je to nejaký nový či ojedinelý fenomén Európy 21. storočia. Napriek tomu je však v predvolebných bojoch migrácia (často v nesprávnom význame a opradená dezinformáciami) používaná politickými stranami ako horúca karta v snahe manipulovať s názormi aj hlasmi voličov a voličiek. Práve preto je jednou z hlavných tém nášho trojročného medzinárodného projektu ‚Globálne ciele a migrácia‘‚ podporeného z prostriedkov Európskej komisie cez program DEAR, práve migrácia. Musíme totiž poopraviť mienku verejnosti o tejto téme, a budeme sa to snažiť kampaňou Tváre migrácie.
Trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti a migrácia sú totiž veľmi úzko prepojené témy. Zmena klímy a neriešiteľná chudoba v tzv. rozvojových krajinách Globálneho Juhu sú najčastejšími faktormi, ktoré migráciu po celom svete zásadne ovplyvňujú – vnútrokontinentálnu, i tú medzi kontinentmi (ktorú najčastejšie vidíme zobrazenú v médiách). Je to téma, ktorá v súčasnej európskej spoločnosti rezonuje.
Prečo sa tak bojíme onej migrácie?
Obyvateľstvo má strach z nepoznaného a všetky mýty a nepravdy o migrujúcich (či skôr utekajúcich ľuďoch za bezpečím a dôstojným životom do Európy), uverejňované na konšpiračných weboch, ich v ňom utvrdzujú. Ľudia si mýlia pojmy s dojmami, a hádžu do jedného vreca utečencov – utekajúcich do EÚ pred vojnou, ekonomických migrantov – pracujúcich napr. v našich automobilkách, ale aj zahraničných študentov cez program Erasmus+. Všetci sú pre nich zlí migranti.
Verejná diskusia na túto tému v krajinách EÚ vrátane Slovenska má často populistický charakter, nikto termíny nerozlíši, ale rovno začne vzbudzovať strach a posilňovať nenávisť. Chýba priestor pre vecný dialóg – postavený na faktoch, a najmä: na tvárach migrácie – konkrétnych príbehoch obyčajných ľudí, ktorí museli pre nejaký vážny dôvod svoj domov opustiť a vydať sa na neistú cestu za lepšou budúcnosťou. Tieto príbehy budeme verejnosti cez náš projekt prezentovať my.
Konkrétne príbehy obyčajných ľudí naozaj zbližujú, scitlivujú a odstraňujú predsudky. Ako na odstraňovanie strachu z migrácie pôjde váš projekt?
V rámci našich projektových aktivít budeme skúmať daný stav, analyzovať súčasné výskumy a vytvárať nové prípadové štúdie. Pripravujeme tiež verejné podujatia a tematické kampane (ako už prebiehajúca Tváre migrácie), ktoré budú čeliť predsudkom a mýtom. Zameriame sa nielen na mladú generáciu mimo veľkých miest v snahe tému migrácie vysvetliť, priblížiť, poľudštiť, uchopiť a zabojovať s dezinformáciami o nej. Chceme ukázať ľuďom, ako naše členské organizácie realizujú aktivity v rámci rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci v krajinách pôvodu migrujúcich ľudí s cieľom vytvoriť im dôstojné podmienky na život a živobytie, aby utekať z domovov vôbec nemuseli.
Koho ďalšieho treba osloviť, aby sa príčiny nútenej migrácie odstránili a jej následky zmiernili, resp. vnímanie migrácie zmenilo k lepšiemu?
Dôležitá je spolupráca s novinármi a novinárkami, celými redakciami, nakoľko je treba zabezpečiť v médiách viac priestoru pre globálne výzvy a rozvojové témy (akými migrácia a trvalo udržateľný rozvoj sú). Zorganizujeme workshop alebo pracovné raňajky, poprípade novinársku cestu do krajiny, ovplyvnenej migráciou. Lebo tam smerujú financie z EÚ (alebo rovno z rozpočtu SR) na riešenie situácie (akými sú napr. Turecko, Líbya, ale i Libanon, Jordánsko, Irak, práve pre vojnu v Sýrii).
Bude tiež náročné, no veľmi účinné oslovovať politikov a političky na národnej aj európskej úrovni, zvyšovať tak tlak na ich rozhodnutia a napĺňanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja. A aby každá predvolebná kampaň neskĺzla do zneužívania témy migrácie na politické ciele.
Máte celkom odvahu, že idete do takéhoto projektu. Podobný európsky projekt na tému migrácie realizuje aj Slovenská katolícka charita, vaša členská organizácia. Kto všetko stojí za týmto vaším projektom?
Projekt ‚Globálne ciele a migrácia‘, ktorého je naša Ambrela za Slovensko súčasťou, odštartoval v marci 2019. Vytvorilo ho sedem mimovládnych organizácií zo siedmich európskych krajín za finančnej podpory Európskej komisie. Partnermi projektu je teda sedem statočných (európskych organizácií). Okrem našej Ambrely je tu nadnárodný koordinátor projektu a líder kampane ‘Tváre migrácie’: česká Diakonie ČCE – popredná humanitárna a rozvojová organizácia, poskytujúca pomoc a podporu núdznym po celom svete. Ďalej do konzorcia patrí bulharská národná platforma, ako aj FOCSIV – talianska federácia kresťanských organizácií, ktoré sa venujú medzinárodnému dobrovoľníctvu. Spomenúť treba aj gréckeho partnera: ActionAid Hellas s rozsiahlymi skúsenosťami z osvetovej a vzdelávacej činnosti, a slovinský Povod, pôsobiaci v oblasti globálneho rozvojového vzdelávania. Belgický partner Global Call to Action Against Poverty sa venuje advokácií a kampaniam na medzinárodnej úrovni. Naozaj kvalitná a vyvážená skupina.
Na aké aktivity sa môžeme najbližšie tešiť?
V každej krajine má projekt svoju národnú podobu, ktorá zodpovedá lokálnej situácii a tomu, aké povedomie už obyvatelia a obyvateľky danej krajiny o témach udržateľného rozvoja a migrácie majú. Naše, slovenské aktivity sa budú prelínať s českými, keďže sme si v tomto smere ako krajiny najbližšie. Úplne inde (najmä v prepojení na nedávnu tzv. utečeneckú krízu) sú naši partneri z Talianska a Grécka, ktorí o svojich pohľadoch na tému pripravili krátke filmy. Jeden sa týka agro-mafie a zdierania migrantov na pracovnom trhu, druhý obťažovania žien (nielen migrantiek). Tretí z dielne českej Diakonie sa týka vnímania cudzincov a cudziniek v spoločnosti, a poukazovania na odlišnosti (namiesto hľadania toho, čo nás spája). Aj my v lete chystáme krátke filmy na tému migrácie. Treba preto sledovať našu stránku http://www.Ambrela.org a dozviete sa, kde nás môžete s našimi osvetovými aktivitami stretnúť osobne a porozprávať sa viac o téme.
Pre redakciu SRo – Rádio Regina v rámci RTVS spracoval redaktor: Štefan Chrappa a odpovede v rozhovore poskytla: Boba Markovič Baluchová, komunikačná manažérka Ambrely – Platformy rozvojových organizácií a zakladateľka Media about Development; Foto: kampaň Tváre migrácie (Ambrela)
Media about Development 