Nechajte sa povzbudiť vášňou charitného personálu, ktorý sa príkladne stará o osamelých starkých v meste Balti a Kišiňov. Alebo pochyťte inšpiráciu od eko-komunity v obci Riscova, ktorá si všetko sebestačne dopestuje a vyrobí. Aj takéto malé úspechy, naznačujúce zmenu k lepšiemu, mali možnosť vidieť počas svojej exkurzie do Moldavska mladí ľudia z Univerzity Palackého.
Moldavsko je malá východoeurópska krajina s počtom obyvateľov takmer 3,5 milióna, považovaná za najchudobnejší štát Európy. Je prioritnou krajinou slovenskej i českej rozvojovej pomoci, resp. spolupráce a dostáva najväčšiu sumu v rámci tejto pomoci na našom kontinente.
Skupina mladých ľudí z Univerzity Palackého v Olomouci sa šla pred pár mesiacmi na vlastné oči do niekoľkých moldavských miest a dedín presvedčiť, aká budúcnosť čaká na tamojších ľudí a ako prebiehajú také rozvojové projekty v praxi. Vďaka konkrétnym ukážkam aktivít prevažne z dielne mimovládok, ale i firiem sa oboznamovali s problémami i potenciálmi tejto krajiny.
Masívny odliv (nielen mladých) ľudí za prácou
Exkurzia z Olomouca sa neobišla bez návštevy medzinárodne významných inštitúcií, ako je Rozvojový program OSN (UNDP) či Delegácia EÚ v Moldavsku, ktorú momentálne riadi slovenský diplomat. Mladých ľudí z Česka a zo Slovenska, študujúcich medzinárodný rozvoj na Univerzity Palackého, počas oficiálnych stretnutí zaujímal dôvod častých protivládnych štrajkov v uliciach Kišiňova, kvalita života domácich a partnerstvá s krajinami EÚ.
Počas diskusií s diplomatmi na stretnutiach, ale aj počas večerných rozhovorov s mladými ľuďmi, ktorí mali za sebou absolvovanie dobrovoľníckej služby v zahraničí, sa vo vzduchu vznášali stále tie isté problémy krajiny. Práve tie visia nad Moldavskom už niekoľko desaťročí. A pokým ich vláda nevyrieši, krajina sa nedostane do EÚ a ani sa tak ľahko nevymaní zo spárov chudoby, korupcie či masívneho odlivu mozgov do zahraničia
Viackrát bolo počuť slovné spojenie: „Ak doma nemôžete dosiahnuť spravodlivosť, necítite sa byť slobodní a rovní, potom necítite ani povinnosť tu zotrvávať“. To vysvetľuje vysoký počet moldavských občanov a občianok, žijúcich mimo Moldavska. Pričom nejde iba o mladých, ktorí to doma zabalia hneď po vysokej škole.
Nepravé siroty napospas tabletom a darčekom
Celé mesiace pracujú v Rumunsku, Rusku či vo Francúzsku aj rodičia v produktívnom veku. Svoje maloleté deti nechávajú napospas vzdialeným príbuzným. S potomkami komunikujú cez internet prostredníctvom tabletov a mobilov. Ich lásku si potom dodatočne alebo cez sviatky vykupujú drahými darčekmi. Hovorí sa o fenoméne ‘nepravých sirôt‘.
Hnacím motorom odchodu rodičov je predovšetkým nedostatok pracovného uplatnenia a nedostatočná podpora podnikania v domovine, ako aj vidina lepšieho života v cudzine. Až 58% moldavského obyvateľstva je totiž bez práce a priemerný plat je len okolo dvesto eur na mesiac.
Odhaduje sa, že ak emigrácia bude pokračovať v tom istom tempe ako doteraz, do roku 2050 odíde až polovica občanov.
Kto sa postará o opustených starkých
Skupinka z Olomouca možnosť navštíviť sociálne projekty českej Charity v Moldavsku. Podľa charitných zamestnancov a zamestnankýň je osamelosť veľkým problémom vo viacerých európskych krajinách, no v Moldavsku je ešte viac vypuklá.
Starší ľudia zostávajú o samote a bez pomoci príbuzných práve pre obrovskú emigráciu z Moldavska. Vyľudňovanie začalo pritom už v 90. rokoch minulého storočia kvôli ekonomickým problémom, spätým s rozpadom Sovietskeho zväzu.
Z podnetu Charity ČR vznikli v mestách Kišiňov a Balti opatrovateľské a sociálne centrá, určené najmä starkým. Slúžia na podporu a pomoc so zdravotníckou starostlivosťou, s domácimi prácami, so sociálnou interakciou, ale i s tréningom personálu, a tým pádom podporou zdravotného sektoru v krajine. Centrá sú určené seniorom, seniorkám aj osobám so zdravotným postihnutím, ktorí doma nemajú dostatočnú podporu.
Úkony v centrách sú pritom jednoduché – spočívajú v rehabilitácii, pomoci pri kúpaní, poskytnutí práčovňe a v prepájaní osamelých ľudí pri rozhovoroch, sledovaní televízie, popíjaní čaju či kávy. Sociálna interakcia je najdôležitejšia. Charitný tím v moldavských mestách naozaj poskytuje s vášňou a oddanosťou starkým potrebnú blízkosť, starostlivosť i lásku.
Trvalo udržateľný rozvoj začína budovaním dôvery
Kvôli intenzívnemu klčovaniu lesov ich na celom území Moldavska zostalo menej ako 10%. Jednou z aktivít eko-hnutia Ecovisio je vzdelávanie mladých, podpora dobrovoľníctva, ale i založenie ekologického edukačného centra a eko-komunity v obci Riscova blízko Kišiňova. Tá sa sústreďuje na témy ochrany prírody a udržateľného života v praxi. Pričom ekologické poľnohospodárstvo a stavebníctvo, energetická efektivita, permakultúra, sebestačnosť pri pestovaní, recyklácia odpadu a komunitný život nie sú iba prázdne frázy. Priam idylický život pár rodín v danej eko-komunite, ktoré nemíňajú takmer žiadne peniaze a neprodukujú odpad, treba vidieť naživo. A veriť im!
Podľa environmentálneho poradcu, s ktorým sa skupinka mladých z Olomouca v Kišiňove stretla, moldavskej vláde dôveruje iba 7% obyvateľstva a mimovládnym organizáciám iba 30%. Domáci ľudia sa spoliehajú iba na seba a po skúsenostiach z minulosti ostatným neveria, čo je smutná realita.
Počas diskusií v rámci exkurzie sa neustále objavovala spoločná téma a zároveň veľká výzva pre Moldavsko – dobrá správa vecí verejných a trvalo udržateľný rozvoj. A ten začína budovaním dôvery. Napríklad k mimovládkam a spoločenstvám, ktoré sa snažia o sociálnu zmenu. Ako v prípade Ecovisio a ich eko-komunity v obci Riscova. Práve takéto príklady môžu slúžiť ako maják nádeje pre lepšiu budúcnosť Moldavska. Našťastie ich na rôznych miestach krajiny pribúda a ľudia sa k nim pridávajú.
Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Boba Markovič Baluchová a študentky KRES PrF UP v Olomouci (Z. Daubnerová a V. Miklíková)
Poznámka: Terénna exkurzia do Moldavska bola spolu-financovaná zo zdrojov ČRA – CzechAid. Článok bol pôvodne spracovaný pre KN č. 4.
Media about Development 