Poznať motivácie dobrovoľníkov a dobrovoľníčok pred odchodom na misiu

Motivácie a očakávania mladých ľudí od dobrovoľníckeho pobytu sú rôzne, preto musí byť vysielajúca organizácia pripravená na všetko.Pozrime sa, ako to s manažmentom globálneho dobrovoľníctva vyzerá v slovenskej praxi.

 

Vo všeobecnosti dobrovoľníci a dobrovoľníčky vykonávajú svoju „prácu“ z mnohých pohnútok a dôvodov zadarmo. Môže ísť o: získavanie vedomostí alebo rozvoj zručností, túžbu spraviť niečo pre spoločnosť, ale i nadväzovanie vzťahov. Humanitárnymi dobrovoľníkmi nie sú bezradní či osamelí mladí ľudia bez skúseností, ale sú nimi často práve skúsení komunitní lídri, zdravotníci, pedagógovia, programátori, manažéri v produktívnom veku. Skrátka ktokoľvek, kto má potrebu robiť niečo, čo vedie ku spoločenskej zmene a zmierneniu chudoby. Hoci tisíce kilometrov od domoviny. Zem je guľatá a naša solidarita s blížnymi v núdzi na odľahlých kontinentoch je dnes potrebná viac, ako kedykoľvek predtým. Inak nás čoskoro v Európe dobehnú problémy, ktoré zatiaľ sužujú post-konfliktné a nízko-príjmové krajiny.

Rozhovor s kandidatom na dobrovolnika

Budovanie kapacít u humanitárnych a rozvojových neziskoviek

Práve riešeniu humanitárnych kríz sa prostredníctvom prípravy a vysielania ľudí do terénu venuje európska dobrovoľnícka iniciatíva „EU Aid Volunteers“, ktorej súčasťou je aj organizácia ADRA Slovensko vďaka projektu HVM (Humanitarian Volunteering Management). ADRA spolu so Slovenskou katolíckou charitou a tromi desiatkami ďalších humanitárnych a rozvojových mimovládnych organizácií je členkou Platformy MVRO. Veľká časť z nich doteraz vysielala do rozvojových krajín rozvojových dobrovoľníkov a dobrovoľníčky. Vďaka podpore zo strany EÚ a ich dobrovoľníckej iniciatíve „EU Aid Volunteers“ možno teraz vysielať junior a senior dobrovoľníkov a dobrovoľníčky aj do oblastí, postihnutých príradnou katastrofou či spoločenským konfliktom. Vyžaduje si to však iný typ manažmentu (a to nielen v oblasti bezpečnosti).

Práve v spoločenstve podobne zmýšľajúcich a konajúcich organizácií z Platformy MVRO možno teraz budovať kapacity v oblasti manažmentu humnitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. Slovenská ADRA totiž nadobudla vedomosti a skúsenosti počas prípravy školení a mentoringu v rámci HVM projektu, a rada ich odovzdáva ďalej. Odhaľovanie motívov a očakávaní pred odchodom na „misiu“, predvýjazdové vzdelávanie a budovanie motivácie pre celý cyklus dobrovoľníctva boli jeho podstatné časti.

Netreba azda ani zdôrazňovať, že motivácia dáva odpoveď na otázku – prečo ľudia vykonávajú svoju prácu, napĺňajú ciele organizácie, pokračujú či dokonca napredujú vo svojom výkone. Pochopenie príčin motivácie, ako aj možnosti jej ovplyvňovania je pre efektívne vedenie pracovníkov i dobrovoľníkov a využitie ľudského potenciálu veľmi dôležité. Existujú dva typy motivácie – vnútorná a vonkajšia. Vnútorná motivácia odkazuje na vykonávanie niečoho, pretože je to vo svojej podstate zaujímavé alebo príjemné (dobrovoľníci sa tešia z priebehu aktivít v teréne) a vonkajšia motivácia odkazuje na vykonávanie niečoho, čo vedie k jednoznačným výsledkom. Kvalita odvedeného výkonu sa preto môže líšiť – podľa toho, či človeka motivujú vnútorné alebo vonkajšie dôvody. Vnútorná motivácia sa ukázala ako dôležitý jav v oblasti vzdelávania a učenia sa nových vecí.

 

Motívy a očakávania dobrovoľníkov a dobrovoľníčok pred misiou

Najčastejšie motívy a očakávania dobrovoľníkov a dobrovoľníčok sú podľa dostupných výskumov: pocit sebanaplnenia a zmysluplnej obete (25 %); láska k blížnemu, dávanie a prijímanie milosrdenstva (29 %); pocit užitočnosti a potrebnosti (15 %); vytváranie a prijímanie sociálnych kontaktov (12 %); získanie istých skúseností (8 %); citové a vedomostné obohatenie (7 %); možnosť vykonávať zmeny v spoločnosti (3 %); ale i objavenie v sebe novej skrytej dimenzie (1 %).

V rámci manažmentu humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok je ešte viac dôležité poznať motívy kandidátov a kandidátok na „misiu“, keďže ide o náročnejší pobyt – v regióne, kde sú obmedzené dodávky bezpečnej a pitnej vody, elektriny, jedla, bezpečia a pohodlia atď. Humanitárni dobrovoľníci a dobrovoľníčky totiž majú za úlohu (samozrejme spolu s ďalšími skúsenými kolegami a kolegyňami z partnerských organizácií v teréne) pomáhať práve tam, kde prebieha humanitárna kríza v dôsledku zemetrasenia, tajfúnu, povodní, zosuvov pôd, extrémneho sucha, či vojnového konfliktu, občianskej vojny.

Všetky aspekty treba poznať, zvážiť vopred a pripraviť sa na takúto situáciu. Podľa toho následne upraviť a nastaviť reálne motivácie a očakávania od pobytu – ako na strane jednotlivých kandidátov, tak na strane organizácií. Hlásiaci sa ľudia uvedú všetky potrebné informácie v ich motivačných listoch, ktoré môže organizácia využiť pri hodnotení prihlášok svojich potenciálnych dobrovoľníkov (a potom počas pohovorov a rozhovorov). Na základe poznania motivačných potrieb môže mimovládka zabezpečiť účinné umiestnenie nových ľudí do aktivít, ktoré zodpovedajú ich potrebám, a zároveň spĺňajú požiadavky na dobrovoľníka od hosťujúcej, teda prijímajúcej organizácie. Súčasť manažmentu humanitárneho dobrovoľníctva tkvie v poznaní motívov všetkých zúčastnených, čo pomáha organizácii udržať spokojnosť ľudí, ako aj predchádzať konfliktom.

predvyjazdove skolenie o bezpecnosti

Povinná stáž a orientácia v rámci vysielajúcej organizácie

Rozvojoví dobrovoľníci a dobrovoľníčky SKCh doteraz pôsobili prevažne v rámci zdravotníckych, psycho-sociálnych a vzdelávacích projektov v Ugande, Keni a Rwande, čím potvrdzujú vhodnosť svojho výberu – ako teritoriálnej, tak aj sektorovej oblasti pomoci, resp. spolupráce. Ich terénni pracovníci a pracovníčky tam totiž dlhodobo pracujú, teda poznajú lokálne potreby tamojších obyvateľov a partnerských organizácií. Majú napozeranú a zažitú miestnu kultúru, náboženské a etnické normy, tradicície a zvyklosti, ale majú zanalyzované aj bezpečnostné riziká. To je v rámci časti o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci u vyslaných mladých ľudí mimoriadne potrebné.

Rovnako je na tom s analýzou lokálnych potrieb a prípravou v rámci manažmentu humanitárnych dobrovoľníkov i ADRA Slovensko. Jej doterajší dobrovoľníci a dobrovoľníčky sa rozhodli pracovať na projekte, pretože mohli odovzdať svoje vedomosti miestnym organizáciám a pomôcť tak konkrétnym prijímateľom pomoci. Zároveň si tak mohli doplniť skúsenosti a zručnosti priamo podporou miestneho personálu hosťujúcej organizácie v denných aktivitách a interakciách s komunitami v teréne. Aj to sa nachádzalo v zozname ich motívov a očakávaní od dobrovoľníckej „misie“. Šlo o učenie sa v nových prostrediach a skupinách ľudí (vnútorne presídlených ľudí v Gruzínsku, členov rómskej komunity v Albánsku, obetí tajfúnu na Filipínach, sociálne vylúčených rodín v Keni, začínajúcich aktivistov na Ukrajine, migrujúcich ľudí v Libanone, traumatizovaných ľudí po vojne v Bosne a Hercegovine atď.).

Zároveň medzi motiváciami a očakávaniami zaznievajú často dôvody ako: získanie nových kontaktov; zmena v osobnom živote; prispenie ku zmene situácie v chudobnejšom regióne; solidarita s núdznymi; možnosť cestovania po inom kontinente a spoznanie novej kultúry, jazyka, zvykov a tradícií; nadobudnutie praxe po absolvovaní vysokoškolského štúdia. Toto všetko sa dá odčítať počas pohovoru s potenciálnym kandidátom či kandidátkou na dobrovoľnícku pozíciu, alebo potom počas následnej stáže v mimovládke pre samotným výjazdom.

Často sa však zo strany vysielajúcej organizácie podceňuje alebo úplne vynecháva tento proces orientácie a predvýjazdovej stáže (ako súčasti prípravy na dobrovoľnícky pobyt), ktorý by mal zabezpečiť riaditeľ organizácie či dobrovoľnícky koordinátor v pozícii mentora. Výhody sú pritom tak jasné: Prenos poznatkov; Zvýšenie dôvery v organizáciu; Zvýšenie nadšenia dobrovoľníka; Vyhnutie sa budúcim problémom. Orientácia počas stáže v rámci vlastnej vysielajúcej organizácie by mala obsahovať minimálne tieto zložky: štruktúra a opis humanitárnych programov a projektov organizácie (ako aj cieľov, aktivít a cieľovej skupiny a komunity, v rámci ktorej majú dobrovoľníci a dobrovoľníčky neskôr fungovať); očakávania aj obavy od dobrovoľníkov pred odchodom; štruktúrovaná náplň práce; vysvetlenie vnútornej politiky, pravidiel a postupov; postup hodnotenia dobrovoľníckych aktivít; oboznámenie sa s bezpečnostnými rizikami, núdzovými postupmi a bezpečnostným manuálom atď.

 

Odhaliť patologické motívy dobrovoľníctva

Ešte raz sa treba zastaviť pri téme motívov, ktoré mladých ľudí vedú k humanitárnemu dobrovoľníctvu. Pre koordinátorov a mentorov vysielaných humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok je dôležité pri vstupných pohovoroch, ale aj neskôr pri pozorovaní a hodnotení ich vykonanej dobrovoľníckej práce: sledovanie, resp. odhalenie potenciálnych patologických motívov. Môže ísť o súcit, vedúci k degradácii klienta, resp. prijímateľa pomoci; služba prameniaca z pocitu povinnosti, morálneho záväzku; túžba obetovať sa, tzv. sebazničujúci typ človeka – samaritána; osobné nešťastie, s ktorým si uchádzač nevie dať rady a preto chce v dobrovoľníckej službe hľadať rovnováhu alebo kompenzáciu. K patologickým motívom možno radiť aj osamelosť a z nej prameniacu túžbu po priateľstve; pocit vlastnej dôležitosti a nenahraditeľnosti; nedostatok sebaúcty a s tým spojenú túžbu stretnúť ešte „úbohejších“ ľudí, ale tiež túžbu ovládať iných a uplatňovať svoj vplyv.

Neraz sa stalo, že vyslaný mladý človek sa v nedávnej minulosti rozišiel so svojou partnerkou a vo vyslaní na „misiu“ do zahraničia hľadal možné riešenie, teda zabudnutie na ľúbenú osobu. Počas pobytu však bol nesústredený, mal pnutie byť stále na internete a sledovať aktivity bývalej priateľky na sociálnych sieťach, alebo utápať žiaľ v lacnom alkohole či hľadaní jednorázových dobrodružstiev medzi miestnymi ženami. Toto je v rámci dobrovoľníctva v krajinách tretieho sveta absolútne neprípustné. Naviac u humanitárneho typu dobrovoľníctva, nakoľko miestni ľudia sú postihnutí traumami po prežití nejakej udalosti – spúšťača humanitárnej krízy (či uť je to ozbrojený konflikt, hladomor, alebo prírodná katastrofa). Tie treba zmierňovať a liečiť, nie využiť vo svoj osobný a nečestný prospech.

Pôsobenie motívu (vnútornej pohnútky určitého správania a konania človeka smerom k naplneniu zadaného cieľa) trvá tak dlho, pokým sa nedosiahne vytýčený cieľ alebo záujem – teda dovtedy, pokým sa nedosiahne očakávané uspokojenie. Motív ako príčina určitého správania človeka tak individualizuje jeho prežívanie, dáva mu psychologický zmysel. Mentori v rámci manažmentu humanitárneho dobrovoľníctva musia s týmito motívmi obozretne pracovať. So zlými motívmi v hlave môžu dobrovoľníci totiž narobiť v teréne viac škody, ako dobra. Preto je naozaj dôležité sa motiváciám a očakávaniam, ako aj obavám vyslaných mladých ľudí venovať pred odchodom na misiu. Práve oni budú totiž ako Ambasádori EÚ pod záštitou “EU Aid volunteers” iniciatívy pomáhať riešiť situáciu tisícok núdznych ľudí v post-konfliktných oblastiach.

benefit of volunteer to the community

Vyhnúť sa fenoménu „voluntourism“

Niekedy sa dobrovoľníctvo (v angličtine „volunteering“) zamieňa s pojmom „voluntourism“ (akýsi dobrovoľnícky turizmus za biedou do exotiky). Do voluntourismu je takmer vždy zapojená skupina idealistických a privilegovaných cestujúcich, ktorí majú výrazne odlišný socio-ekonomický status, ako tí, ktorým pomáhajú, či slúžia. Často vstupujú svojimi aktivitami do lokálnych komunít s malým alebo žiadnym povedomím či pochopením histórie, kultúry a spôsobu života miestnych ľudí. Všetko je zamerané len na potrebu znižovania chudoby. Tento fenomén, žiaľ, hrozí aj u humanitárneho dobrovoľníctva, keďže budúci „EU Aid volunteers“ budú vysielaní do regiónou, kde je najviac očividná chudoba v dôsledku prírodného nešťastia či ľuďmi zapríčineného konfliktu.

Etika rôznych podôb voluntourismu je rozoberaná v akademickom aj mimovládnom kruhu, dotkla sa takisto projektu HVM v časti osvety a informovania o humanitárnom dobrovoľníctve. Je nastolená otázka, či dovolenka v exotickej krajine pre jedincov, ktorí si to môžu finančne dovoliť, spôsobuje želané dobro v rozvojových krajinách, alebo ešte viac prehlbuje stereotypy o „spasiteľských komplexoch“ bohatších potomkov bývalých kolonizátorov z európskeho „bieleho kontinentu“. Akokoľvek obdivuhodne altruisticky takéto dobrovoľníčenie vyzerá, problém s voluntourismom bude naďalej spájaný s túžbou dobrovoľníka nadobudnúť novú skúsenosť v novej/exotickej krajine, ktorá sa však nie vždy musí viazať na napĺňanie skutočných potrieb prijímajúcej komunity.

Napríklad v turisticky zaujímavých oblastiach v Kambodži dochádza k zneužitiu detských domovov (často dokonca s falošnými sirotami) v rámci fenoménu: „voluntourism“. Turisti sú totiž lákaní na návštevu detských domovov za účelom dobrovoľníctva, či už vo forme venovaného času alebo financií. Z inštitúcií na ochranu ohrozených detí sa tak stávajú nástroje pre získavanie finančných zdrojov. Cudzí návštevníci v mnohých prípadoch nie sú podrobení žiadnemu vstupnému kontrolnému rozhovoru a predvýjazdovému tréningu, ba dokonca bývajú ponechaní so zraniteľnými deťmi osamote. V takýchto domovoch býva tiež zvykom udržiavať zámerne zlé životné podmienky – z dôvodu vyvolania (u návštevníkov, dobrovoľníkov, voluntouristov) väčšieho súcitu a vôle podporiť fundraising a ďalšie dobrovoľnícko-turistické návštevy. Slovenské dobrovoľnícke pobyty sa takémuto „voluntourism“ smerovaniu zatiaľ úspešne vyhýbajú.

 

Ako zvýšiť motiváciu u dobrovoľníkov a dobrovoľníčok

Úspech riadenia ľudských zdrojov (a teda aj manažment dobrovoľníkov a dobrovoľníčok) je založený na flexibilite, profesionalite, komunikácii a etike vo vysielajúcej, ako aj v prijímajúcej organizácii. Zároveň by mal byť posilnený dostatočnou motiváciou vyslaných ľudí do rozvojových krajín. Mnoho riadiacich osobností jednotlivých mimovládnych organizácií podceňuje plánovanie ľudských zdrojov, teda proces zabezpečenia správnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok (ktorí budú zodpovedne a efektívne plniť stanovené úlohy, zároveň reprezentovať danú organizáciu v zahraničí), ako aj ich prípravu na výjazd/misiu – čo je chyba.

Predvýjazdová príprava humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok zastáva významné miesto v manažmente dobrovoľníctva (nielen v rámci HVM projektu, ktorého je ADRA Slovensko súčasťou). Získané vedomosti i zručnosti, nadobudnuté ešte na Slovensku počas stáže, orientácie vo vysielajúcej mimovládke a predvýjazdového školenia, potom mladí ľudia bezpochyby využijú v teréne. V rámci dobrovoľníckej iniciatívy „EU Aid volunteers“ ide o niekoľko povinných prípravných modulov, ako napríklad: Princípy a priority humanitárnej pomoci; medzinárodné humanitárne právo; fungovanie Európskej únie, jej inštitúcií, konkrétnych aktivít i intervencií vo svete; manažovanie osobnej bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (plus psychologická prvá pomoc u stresu alebo vyhorenia); projektový manažment s ohľadom na životný cyklus projektov v rámci humanitárnej misie, medzikultúrne učenie, zásady komunikácie a informovania o humanitárnej problematike v médiách, plus otestovanie vedomostí v simulovanom cvičení.

Ak chce dobrovoľnícky koordinátor a/alebo mentor efektívne viesť a motivovať spolupracovníkov či dobrovoľníkov, musí poznať postup motivačného procesu, musí dešifrovať v pracovných aktivitách motívy, hodnoty, záujmy, ako aj individuálne potreby týchto ľudí. Dôležitým predpokladom účinnej motivácie je dbať o to, aby každá úloha bola dokončená, aby hodnotenie dobrovoľníckemu výkonu zodpovedalo vopred stanoveným kritériám. Všetky tieto položky musia byť zaznamenané v dokumentácii a vyslaný mladý človek ich musí spoznať ešte pred svojím výjazdom do rozvojovej krajiny. Mentor nesmie zabudnúť aktívne počúvať, dobrovoľníka podporovať v činnosti, sledovať jeho aktivity, pomáhať mu pri riešení problémov, pričom vždy je priestor pre spätnú väzbu a pochvalu – ak je cieľ naplnený, aktivita dovedená do úspešného konca.

Humanitárni dobrovoľníci a dobrovoľníčky neprinášajú do rozvojovej krajiny finančnú pomoc. Ich možnosti sú samy osebe obmedzené – pokiaľ ide o časový horizont pôsobenia a implementáciu aktivít, systémové riešenia problémov, prebratie zodpovednosti za humanitárnu misiu a aktivity v konkrétnej post-konfliktnej oblasti. Dôležitý a dôveryhodný je však okrem odhodlania a expertízy aj „symbolický“ a sociálny kapitál humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. Spolu s vysielajúcimi i prijímateľskými organizáciami totiž reprezentujú svoju vlastnú (priamu alebo nepriamu) úlohu – v záujme: prispieť k naplneniu Globálnych cieľov a ukončeniu globálnej chudoby, ktorá často nadväzuje na ľuďmi zapríčinené konflikty, ktoré prešli do humanitárnych kríz a držia tak milióny ľudí nespravodlivo v núdzi.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: ADRA, projekt HVM

Poznámka: Projekt HVM (Humanitarian Volunteering Management) sa realizuje vďaka finančnej podpore Európskej Únie v rámci „EU Aid Voluneers“ dobrovoľníckej iniciatívy.

Článok bol pôvodne publikovaný v časopise Charita 3/2018.

 

 

About Media about Development

Writing hope-based stories and reporting about global challenges, international development topics, community development projects (in Slovak, Czech and English language)
This entry was posted in development cooperation, global problems, human rights, millenium development goals, minority issues, NGOs' work, voluntary service and tagged , , , , . Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s