Zasiahnuť všade tam, kde si to prírodná katastrofa či spoločenský konflikt vyžaduje (Rozhovor)

Budovaniu zmysluplného dobrovoľníctva sa humanitárna a rozvojová organizácia ADRA Slovensko venuje dlhodobo. A nielen doma. Do tzv. rozvojových krajín vysiela aj svojich rozvojových dobrovoľníkov a dobrovoľníčky. Od roku 2017 je naviac zapojená do európskeho projektu manažovania humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, čo si vyžaduje iný typ prípravy (najmä v oblasti ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti v teréne). Hlavný donor projektu, Európska komisia, svojím sloganom: „We care. We act.“, vyjadruje jeho cieľ dostatočne jasne – treba zasahovať všade tam, kde si prírodná katastrofa či spoločenský konflikt intervenciu vyžaduje. Riaditeľ organizácie ADRA Slovensko, Daniel Kaba, v rozhovore vysvetľuje, ako takýto cyklus humanitárneho dobrovoľníctva prebieha a akých ľudí do post-konfliktných krajín vysiela.

daniel kaba pocas prezentacie o aktivitach adra slovensko

Riaditeľ ADRA Slovensko, Daniel Kaba, počas prezentácie o aktivitách tejto humanitárnej a rozvojovej organizácie. Foto: ADRA

Aká humanitárna kríza sa nás v súčasnosti najviac dotýka?

Slovensku je geograficky, kultúrne i ľudsky momentálne stále najbližšia kríza na Ukrajine, kde sme sa tiež ako ADRA angažovali v rámci humanitárnej pomoci, rozvojovej spolupráce – v podobe budovania kapacít občianskeho sektora, a aj vysielania dobrovoľníkov. Žiaľ, téma a tamojšia situácia je mediálne čoraz menej pokrývaná. To môže spôsobiť, že sa o ňu bude verejnosť menej zaujímať.

Aké ďalšie humanitárne krízy (mimo región Európy) by nás mali zaujímať?

Nepriamo našu krajinu ovplyvnil osem rokov trvajúci konflikt v Sýrii, a s ním súvisiaca tzv. utečenecká kríza – a to v podobe zneužitia tejto témy na politické ciele v parlamentných aj prezidentských voľbách, alebo preorientovania oficiálneho systému slovenskej humanitárnej pomoci (vrátane zdrojov zo štátneho rozpočtu) na región Blízkeho Východu a podobne. V porovnaní so Sýriou sa však stále nedostáva toľko pozornosti obrovskej humanitárnej kríze vo vojnou zmietanom Jemene  – ani v médiach a ani v politckých rokovaniach.

Spomeniem ešte Filipíny, keďže sme si pred pár dňami pripomenuli päť rokov od vyčíňania supertajfúnu Haiyan. Ten zničením miest, infraštruktúry a príbytkov desaťtisícov ľudí spôsobil následne vážnu humanitárnu krízu. I ja osobne som bol na Filipínach dva mesiace pomáhať ako dobrovoľník. Naša ADRA vytvorila verejnú zbierku na pomoc pri obnove krajiny, do ktorej sa ľudia na Slovensku aktívne zapojili. Venovali sme sa vzdelávaniu rybárov, aj prevencii pred opakovanými katastrofami.

pomoc adra na filipinach po tajfune v roku 2013

Distribúcia humanitárnej pomoci v rámci ADRA siete po zasiahnutí Filipín supertajfúnom Haiyan. Foto: ADRA

Prečo ste sa pustili do projektu manažmentu humanitárneho dobrovoľníctva a aké časti vlastne obsahuje?

ADRA sa rozvojovému dobrovoľníctvu v krajinách Globálneho Juhu, ale aj dobrovoľníctvu na Slovensku venuje dlhodobo. Bolo teda logické, že keď nás líder projektu (francúzska organizácia ADICE) oslovil s návrhom spolupráce v oblasti manažmentu humanitárneho dobrovoľníctva (HVM) – videli sme v tom zmysel a pustili sa do prípravy. Naša organizácia má vybudovanú stratégiu pre vysielanie dobrovoľníkov; mapujeme potreby lokálnych partnerov a požiadavky na dobrovoľníka; zostavujeme vopred opis „práce“ s požadovanými vlastnosťami kandidátov na pozíciu; rozumne tvoríme náplň dobrovoľníckej činnosti; pozornosť venujeme náboru a osobnostným pohovorom, ako aj orientácii v organizácii a komplexnému niekoľkotýždňovému predvýjazdovému tréningu po prijatí. Toto všetko sme zdieľali a vylepšovali (osobne i formou online mentoringu) v rámci HVM projektu s našimi partnermi. Špeciálnu pozornosť sme venovali oblasti bezpečnosti, keďže nami vysielaní ľudia poputujú práve do rozvojových alebo humanitárnou krízou sužovaných krajín.

Koľko ste za posledných päť rokov vyslali dobrovoľníkov a dobrovoľníčok do tzv. rozvojových krajín v rámci Oficiálnej rozvojovej pomoci SR?

Vďaka dobrovoľníckemu programu SlovakAid z dielne MZVaEZ SR sme doteraz vyslali dvadsaťštyri rozvojových dobrovoľníkov. Niektorí smerovali do komunít vnútorne presídlených ľudí v Gruzínsku, členov rómskej komunity v Albánsku, obetí tajfúnu na Filipínach, sociálne vylúčených rodín v Keni, začínajúcich aktivistov na Ukrajine, migrujúcich ľudí v Libanone, traumatizovaných ľudí po vojne v Bosne a Hercegovine atď. Tento rok budeme mať s podporou SlovakAid v teréne opäť štyroch ľudí ako rozvojových dobrovoľníkov. Budúci rok – už s podporou iniciatívy „EU Aid volunteers“ – ďalších štyroch dobrovoľníkov.

V čom je európsky program „EU Aid volunteers“  iný, ako spomínaný program MZVaEZ (administrovaný SlovakAid)?

Rozdielov je viacero – v tematickom zameraní programov, príprave dobrovoľníkov, a napríklad tiež v cieľoch oboch programov. „EU Aid volunteers“ program kladie rovnako veľký dôraz na budovanie kapacít prijímajúcich, ale aj vysielajúcich organizácii, ako na samotné vyslanie dobrovoľníka. V praxi to pre nás znamená množstvo hodín, strávených trénovaním, mentorovaním partnerských prijímajúcich organizácii, vzájomnou komunikáciou, výmenou skúseností, prípravou potrebnej dokumentácie, ale aj návštevami partnerov v teréne. Dôraz sa tiež kladie na expertízu, resp. pridanú hodnotu vyslaného dobrovoľníka. Program „EU Aid volunteers“ tiež obsahuje povinnú certifikáciu, bez ktorej nie je možné dobrovoľníka vyslať alebo prijať. Celkovo je tento európsky program robustnejší, čo sa týka dĺžky trvania podprojektov, networkingu, financovania, monitoringu atď. Zároveň ale oba programy ponechávajú vysielajúcim organizáciám určitú mieru slobody. Môžeme si prispôsobiť dobrovoľnícke projekty podľa cieľov, aké sledujeme (teda napríklad zvýšenie zamestnateľnosti, mobility mladých, budovanie kapacít mimovládnych organizácii, podpora vlastných projektov a podobne).

Ako sa vám pracuje v konzorciu desiatich partnerských mimovládok v rámci onoho HVM projektu?

Každé konzorcium partnerov má svoju vlastnú dynamiku, v drvivej väčšine prípadov máme však len pozitívne skúsenosti. Samozrejme, v minulosti sa nám stalo aj to, že sme museli s partnerskou organizáciou prerušiť spoluprácu. Všetky zúčastnené organizácie v našom HVM projekte však aktívne komunikujú a v lete sme získali certifikát od Európskej komisie ako bezpečné a kvalitné mimovládky – buď vysielajúce (ako estónska MONDO, francúzska ADICE a slovenská ADRA) alebo prijímajúce (zvyšok konzorcia).

hvm trnng

ADRA Slovensko vedie pre zástupcov NGO sektora z konzorcia HVM projektu tréning k modulu o bezpečnosti vysielania humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. Foto: ADRA

Ako máte interne nastavené kritériá výberu dobrovoľníkov a dobrovoľníčok?

Pri výberovom procese aplikujeme sadu kritérií. Zohľadňujeme potreby prijímajúcej organizácie, komunity a projektu. Dobrovoľník by mal byť pridanou hodnotou, nejde do terénu predsa na výlet. Veková hranica je preto nastavená nad dvadsaťpäť rokov, aby sme zaručili určitú vyzretosť dobrovoľníka. Kritériami sú aj: schopnosť pracovať v tíme, byť odlúčený od blízkych a rodiny na niekoľko mesiacov, schopnosť riešiť konfliktné situácie. Významnú rolu tiež zohráva motivácia dobrovoľníka. Dôležité slovo vo výbere dobrovoľníka má aj prijímajúca organizácia.

Aká motivácia u dobrovoľníkov  a dobrovoľníčok je tá správna, a čo vás pri výbere nepresvedčí?

Každý má spravidla niekoľko vrstiev motivácií a tieto sa snažíme v komunikácii s uchádzačom identifikovať a porozumieť im. Ešte stále máme uchádzačov, ktorí sa snažia zachrániť celý svet. Majú skreslenú, samaritánsku, príliš ružovú predstavu o realite „misie“ – ide často o tzv. spasiteľský syndróm. U iných zistíme, že chcú viac cestovať a túžia po dobrodružstve. Ďalší sa snažia dvanásť-mesačným dobrovoľníckym pobytom riešiť svoj nefungujúci vzťah s partnerom či partnerkou, resp. pre niektorých je pobyt únikom pred riešením vlastných problémov. Takéto motívy treba včas odčítať už počas pohovorov a rozhovorov… Je správne, keď je dobrovoľník zdravo sebavedomý a chce nielen pomôcť, ale sám niečo pozitívne získať do svojho portfólia (nové zručnosti, vedomosti, skúsenosti, kontakty). Jedným z dobrých rysov je práve vyrovnanosť rôznych druhov motivácie u dobrovoľníka.

Z čoho pozostáva predodchodová príprava?

Dobrovoľník musí povinne absolvovať dvojmesačnú stáž u nás v kancelárii, aby sa nielen oboznámil s prácou pre rozvojovú a humanitárnu organizáciu, ale sa aj viac zoznámil s tímom a vytvoril si nové väzby, vzťahy. Časť prípravy by sa dala nazvať „learning by doing“. Počas tohto obdobia si dobrovoľník vyskúša rôzne typy úloh, ako napríklad: prieskum potrieb, písanie reportov či projektových návrhov, tvorba článkov, komunikácia o citlivých témach, fundraising a podobne. Ďalšiu časť tvoria predodjazdové moduly školenia v týchto oblastiach: bezpečnosť v teréne, interkultúrna citlivosť a kultúrne rozdiely, zobrazovanie humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce v médiách, a najmä na sociálnych sieťach, komunikácia a etický kódex, projektový manažment.

Ľudia sa, pochopiteľne, boja o bezpečnosť svojich synov či dcér, ktorí budú vami vyslaní do terénu. Ako presne vyzerá bezpečnostná príprava pred výjazdom?

Začína sa to už tým, ako je náš program nastavený. Zdôrazňujeme, že program nie je vhodný pre toho, kto chce len cestovať a rád riskuje, má záľubu v extrémnych športoch a podobne. Pri výberovom procese sa tieto rizikové faktory snažíme odhaliť. Dobrovoľník pred vyslaním musí prejsť viacerými školeniami, vrátane bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Tiež absolvuje pohovor s prijímajúcou organizáciou o možných bezpečnostných rizikách. Následne po príchode na miesto absolvuje v prijímajúcej organizácii tzv. „orientation meeting“, ktorého súčasťou je aj bezpečnosť a oboznámenie sa s bezpečnostným manuálom, evakuačným plánom a podobne. Okrem toho musí mať dobrovoľník cestovné a zdravotné poistenie do zahraničia a byť zaregistrovaný na zastupiteľskom úrade SR v danej krajine.

Museli ste v minulosti riešiť nejakú takúto krízovú situáciu u vyslaného človeka, týkajúcu sa jeho/jej bezpečnosti?

Evakuáciu, ani situáciu, ktorá by bezprostredne ohrozovala bezpečnosť rozvojového dobrovoľníka, sme našťastie riešiť nemuseli. Ale museli sme riešiť menej vážne veci, ako krádež, mediáciu konfliktu medzi dobrovoľníkom a zamestnancom v prijímajúcej organizácii. U humanitárnych dobrovoľníkov môže byť (vzhľadom na prebiehajúcu krízu v konkrétnej post-konfliktnej krajine a daný terén) riziko vyššie, v predodchodovej príprave sa preto bezpečnosti venujeme veľmi dôsledne.

Ako riešite prevenciu pred vyhorením u svojich dobrovoľníkov a dobrovoľníčok?

Snažíme sa tomu predchádzať, čiže dbáme na prevenciu. Nielen počas pobytu dobrovoľník aktívne komunikuje so svojím mentorom, ale ešte pred vyslaním hovoríme o tomto fenoméne s vybranými mladými ľuďmi veľmi otvorene. Pýtame sa ich na spôsob trávenia voľného času, riešenie prípadných stresových situácií, nacvičujeme si vyhrotené situácie v simuláciách počas školení, vysveľujeme im kultúrne rozdiely. Počas pobytu absolvujeme pravidelné rozhovory cez internet, ktoré nás môžu upozorniť na prvé náznaky, že niečo nie je v poriadku. Dobrovoľníkom ponúkame aj supervíziu, resp. konzultáciu s našou kolegyňou – psychologičkou. Najmä u aktivít v pomáhajúcich profesiách sa jedná o veľmi dôležitý aspekt.

training in oran

Členovia a členia konzorcia HVM projektu po jednom z tréningov. Foto: ADRA

Aké zručnosti si budujú vyslaní ľudia počas „misie“? Koľko ich ostáva v rozvojovom odbore i po návrate?

Mnohí z nich v teréne viac spoznajú samých seba, zistia o sebe nové veci. Otvorí im to tiež nové možnosti zamestnať sa, inšipiruje ich to ku zmene zamestnania alebo dokonca sektoru pôsobenia. Dnes k tzv. „soft skills“ patria aj interkultúrne zručnosti, ktoré praktický dobrovoľnícky pobyt pomáha výrazne posilniť. Veľa z našich doterajších dobrovoľníkov sa po návrate snažilo nájsť uplatnenie v humanitárnej a rozvojovej oblasti, hoci na Slovensku je počet pracovných miest v tejto oblasti veľmi malý. Ak sa im to nepodarí, skúšajú prejsť v korporáciach napríklad na oddelenie CSR – Spoločensky zodpovedného podnikania. Iným zasa absolvovaný pobyt pomôže postaviť sa viac na vlastné nohy a začať podnikať.

Ako sa brániť „voluntourism“ fenoménu a neefektívnemu dobrovoľníctvu mimo EÚ?

Každému uchádzačovi sa snažíme hneď pri prvej príležitosti vysvetliť, že dobrovoľnícky pobyt v žiadnom prípade nie je o nákladnom cestovaní, turistike v exotike a neviazanej zábave za štátne peniaze. Náš program je postavený tak, že dobrovoľník by nemal robiť prácu, ktorú môže bez problémov robiť miestny človek. Môže si, samozrejme, vyskúšať, čo takáto lokálna pomoc obnáša, ale dôraz kladieme na jeho prínos konkrétneho „know-how“, expertízu, pridanú hodnotu v oblasti IT, marketingu, vzdelávania atď. Nejedná sa o nadradenosť, ale o princíp nebrať prácu lokálnym ľuďom, resp. neoslabovať ich kapacity.

Ako vyzerajú ponávratové aktivity v rámci globálneho rozvojového vzdelávania?

Najčastejšie organizujeme tzv. „ADRA večer“, čo je formát besedy s dobrovoľníkom o jeho práci v konkrétnej komunite, ale tiež o živote v krajine, kde pôsobil. Medzi ďalšie aktivity patrí tvorba mediálnych či vzdelávacích výstupov na rôzne témy, spojené s dobrovoľníckym pobytom.

Čo bude nasledovať po skončení projektu HVM, teda po vybudovaní interných kapacít u vysielajúcich a najmä prijímajúcich mimovládok z vášho konzorcia?

Do poskytovania efektívnej humanitárnej pomoci v teréne sa čoskoro zapoja aj ľudia zo Slovenska. ADRA Slovensko totiž v rámci pokračovania projektu (tentoraz pod názvom ‘Humanitarian Volunteers in Action‘ – HVA) vyšle o pár mesiacov do post-konfliktných krajín svojich prvých humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčky pod značkou: „EU Aid volunteers“. Budeme tak vôbec prvou organizáciou  spomedzi všetkých humanitárnych mimovládok, pôsobiacich v SR.

Ako reagujete na otázku: „Prečo dobrovoľníčite a pomáhate kdesi v zahraničí, a nie doma“?

Snažíme sa k tomu pristupovať konštruktívne a racionálne. Dotyčnej osobe, ktorá spochybňuje naše poslanie v zahraničí, sa snažíme vysvetliť, že jej nič nebráni v dobrovolníčení doma v SR – začať predsa treba od seba. Je to potrebné a dôležité. Ale tiež vysvetľujeme a poukazujeme na fakty, štatistiky a ukazovateľe, ktoré radia Slovensko medzi štyridsať najvyspelejších krajín sveta. Kritériami pre toto hodnotenie sú najmä: dĺžka života, zdravotná starostlivosť, demokracia a ľudské práva, prístup k vzdelaniu, priemerný príjem domácnosti atď.. Vysielame teda expertov a dobrovoľníkov tam, kde sú na tom viditeľne horšie. Realizujeme však tiež projekty pomoci v SR, či už ide o bezplatnú právnu pomoc, krízovú intervenciu a komplexnú pomoc obetiam domáceho násilia, zbierku potravín núdznym atď.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: ADRA Slovensko, www.adra.sk

(Rozhovor bol pôvodne pripravený pre odborný časopis ProHuman v rámci projektu HVM vďaka finančnej podpore Európskej Únie v rámci „EU Aid Voluneers“ dobrovoľníckej iniciatívy).

Advertisements

About Media about Development

Writing and reporting about international development topics; development cooperation projects, community development success stories and global challenges (in Slovak and also in English language)
This entry was posted in development cooperation, global problems, humanitarian aid, NGOs' work, voluntary service and tagged , , , , , , , . Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s