Koncept hrubého domáceho šťastia by pomohol i nám v Európe (rozhovor s Tadeášom Žďárským)

­­­­Pochádza zo Slovenska, študuje v Česku, presnejšie na Morave, odbor ESUR (Environmentálne štúdiá a udržateľný rozvoj), po semestri strávil v Spojených štátoch amerických aj v Nórsku. So spolužiakmi na pôde svojej alma mater založil spolok Udržitelný Palacký a v rámci jeho aktivít sa snaží v Olomouci organizovať podujatia, ktoré by mali motivovať mladých k šetrnejšiemu životnému štýlu. Viac o svojich postojoch a plánoch prezradí v rozhovore mladý environmentalista a kritik súčasného vzdelávacieho systému u nás – Tadeáš Žďárský.

Tadeáš Žďárský počas práce v študentskej komunitnej záhrade UP: Václavka.

Začneme priamo a vecne. Ako by si vlastnými slovami opísal udržateľný rozvoj?

Udržateľný rozvoj je pre mňa rozvoj, ktorý je holistický a vyvažuje všetky dôležité aspekty života. Nezameriava sa teda len na zvyšovanie materiálnej spotreby, ale aj zdravie, kvalitu životného prostredia, dobré vzdelanie či celkovo spokojnosť obyvateľstva. Akceptuje prírodné limity a je spravodlivý, takže z neho prosperujú všetci a nielen pár vyvolených.

No, bohužiaľ, je pojem udržateľný rozvoj na môj vkus až priveľmi všeobjímajúci a sprofanovaný. Využíva ho dnes kdekto – od zodpovedných spotrebiteľov až po deštruktívne korporácie. Preto sa mi veľmi páči, ako ho rozvinuli v Bhutáne, keď vytvorili koncept hrubého domáceho šťastia ako alternatívu k hrubému domácemu produktu (HDP). Vytvorili deväť konkrétnych aspektov, ktoré podľa mňa skvelo reflektujú, čo všetko by do neho malo byť zahrnuté: zdravie, psychologická pohoda, ekonomický príjem, vzdelanie, kvalita životného prostredia, množstvo voľného času, kultúra, good governance alebo dobré vládnutie a životaschopnosť komunity. Myslím, že ak by sme aj u nás v Európe využívali pre rozvoj podobný rámec, vyzeralo by to tu úplne inak.

Ktorý z Globálnych cieľov – SDGs (v rámci agendy 2030) je pre teba najviac zásadný a prečo?

Všetky z nich sú dôležité a prepojené. Keďže žijeme vo veľmi komplikovanom a prepojenom svete, musíme ich riešiť súčasne – nemôžeme ich vnímať oddelene. Je nemožné nakŕmiť celú populáciu bez toho, aby sme nebrali do úvahy dostatok vody alebo riešenie klimatických zmien, ktoré v súčasnosti výrazne ovplyvňujú poľnohospodárske výnosy. Ak by som mal predsa len vybrať jeden z nich, z planetárneho hľadiska by bol prioritný cieľ číslo 13, ktorý sa zaoberá práve klimatickou zmenou. Rieši sa však hlavne na medzinárodnej úrovni a na národných úrovniach chýbajú radikálne politiky, ktoré si táto vážna téma vyžaduje.

A ktorý globálny cieľ by si si vybral z osobného hľadiska?

Z osobného hľadiska by som si vybral číslo 4: Vzdelávanie. Hoci Organizácia spojených národov sa v tomto cieli snaží hlavne o to, aby malo čo najviac ľudí prístup ku vzdelaniu, mňa skôr zaujíma kvalita a forma tohto vzdelania. Lebo vnímam, že súčasné vzdelávacie systémy sú zastaralé a nereflektujú potreby jednotlivcov, ani spoločnosti ako celku. Nemyslím si, že nové generácie pripravujú na svet 21. storočia, ktorý je plný komplexných problémov, vyžadujúcich si interdisciplinárne riešenia.

Tadeáš na ZeroWaste konferencii.

 

I. POCTA DOMOVSKEJ KATEDRE V OLOMOUCI

Prečo si sa rozhodol pre štúdium na Katedre rozvojových a environmentálnych štúdií (KRES) v Olomouci?

Po strednej škole som mal “gap year”, alebo rok pauzy, behom ktorého som pracoval v Anglicku a premýšľal nad školou, ktorá by ma bavila. Pôvodne ma lákali hlavne rozvojové štúdiá, pretože boli spojením zmysluplnej práce s ľuďmi, cestovania a jazykov. Na našu olomouckú katedru som narazil náhodou – cez google. Pamätám sa, že som chcel študovať v zahraničí, no po otvorení jej webových stránok ma zaujalo obrovské množstvo príležitostí a finančnej podpory na štúdijný pobyt, výskum či stáž v zahraničí. Už len podľa info na webe som mal pocit, že pôjde o dosť progresívne pracovisko. Napísal som pár absolventom aj súčasným študentom a všetci ma uistili, že je to určite dobrá voľba. Posledným potvrdením bola návšteva katedry behom dňa otvorených dverí.

Ktorý predmet ťa počas štúdia na KRES oslovil najviac (a prečo)?

Najviac ma bavili sociálne a filozoficky zamerané predmety, napríklad Environmentálna etika alebo Environmentálna sociológia. Vďaka etike som si uvedomil, že to, v akom stave sa naša planéta nachádza, je iba odzrkadlením toho, ako premýšľame, ako vnímame prírodu, akú jej prisudzujeme hodnotu a ako vnímame samých seba. Je mi jasné, že pokiaľ chceme zmeniť súčasný stav, nepôjde to len cez nové inovácie a technokraciu, ale musíme najskôr zmeniť niečo v našom premýšľaní. Z environmentálnej sociológie si pamätám hlavne krititku ekonomiky, založenej na neobmedzenom ekonomickom raste či rôzne prístupy k spotrebe a konzumerismu. Pomohlo mi to porozumieť našej spoločnosti o čosi viac.

Prečo si si nakoniec zvolil odbor ESUR, teda viac environmentálny, ako rozvojový smer?

Najskôr som si podal prihlášku na Medzinárodné rozvojové štúdiá, no ešte pred samotnými prijímacími skúškami som strávil skoro pol roka v Indii. Pôsobil som tam ako dobrovoľník a zapojil sa do niekoľkých environmentálnych projektov v rôznych častiach krajiny. Uvedomil som si, že miestni ľudia vidia hlavne svetlú stránku západu, idealizujú si nás a snažia sa nám čo najviac priblížiť. Veľakrát vôbec nevedia o tom, že s “pokrokom” prichádza aj rozšírená a zvýšená obezita, závislosti, depresie či nízka kvalita medziľudských vzťahov. A tak opakujú tie isté chyby, ktorých sme sa dopustili my. Tiež som si uvedomil, že je rozvoj často redukovaný na jeho ekonomickú časť, teda aby rozvojové krajiny dosiahli životného štýlu západu. To by však znamenalo nielen veľa vyššie spomínaných negatívnych dôsledkov pre tieto krajiny, ale aj planetárny kolaps. Ak teda chceme, aby sa týmto ľuďom zvýšila životná úroveň a aby to planéta zároveň uniesla, najskôr musíme my na západe znížiť našu nadbytočnú spotrebu. A preto som sa rozhodol uprednostniť ESUR, teda enviro-smer a o zmenu sa usilovať tu.

Prečo by si štúdium na KRES katedre odporučil ďalším mladým ľuďom z Česka či zo Slovenska?

Dôvodov je veľmi veľa. Dovolím si tvrdiť, že naša katedra je jedna z najlepších na celej univerzite. Naviac je naše štúdium veľmi medziodborové, takže sa tu učíme vidieť svet v jeho súvislostiach a pristupovať k nemu kriticky. Veľkým lákadlom je aj obrovské množstvo možností na vycestovanie do zahraničia. Máme uzatvorených okolo 30 zmlúv na študijné výjazdy cez program Erasmus+ po celej Európe, ale aj mimo nej. Vyučujúci nás neustále upozorňujú na ďalšie príležitostí zahraničných stáží, plus tu máme možnosť využiť Vavrouškovo štipendium a vycestovať do akejkoľvek rozvojovej krajiny na nami vymyslený, ľubovoľný projekt. V tomto asi nemá naša katedra konkurenciu.

Čo hovoríš na tím pedagógov a pedagogičiek a celkovo na atmosféru na škole?

Katedra je pomerne malá, takže sa navzájom všetci poznáme. Máme mladých učiteľov a učiteliek, ktorí k nám pristupujú individuálne, sú otvorení zmenám a spätnej väzbe. Myslím, že aj celá Univerzita Palackého je plná inovácii a ďalších možností, ktoré človek často ani nestíha sledovať. A naviac Olomouc je prekrásne mesto so skvelou atmosférou a všade sa tu dá zájsť pešo, čo asi každého environmentalistu poteší.

Tadeáš (prvý zľava) s kolegami a kolegyňami zo spolku Udržitelný Palacký na pôde UP.

 

II. PRVÉ ÚSPECHY ŠTUDENSTSKÉHO SPOLKU

Čo ťa viedlo k založeniu spolku Udržitelný Palacký?

Keď som bol v prváku, s kamarátkou sme využili možnosť získania grantu na zorganizovanie premietania štyroch dokumentárnych filmov s tématikou zodpovednej spotreby. Všetky štyri premietania mali obrovský úspech. Na každý z nich prišlo viac ako 150 študentov. To ma veľmi prekvapilo, pretože som si nemyslel, že študenti by mali tak veľký záujem o témy ako plýtvanie potravinami, palmový olej, nadmerná spotreba mäsa či negatívne dopady textilného priemyslu. Chcel som v tom teda pokračovať a spojiť sa s ďalšími, ktorí by mali záujem organizovať podobne zamerané akcie. S tromi ľuďmi z našej katedry sme šli spolu na pivo, predebatovali zámer, napísali sme príspevok do univerzitnej facebookovej skupiny o prvej schôdzke, potom sa stretli v kuchynke na internáte a spolok bol na svete, :).

Ako si s jeho fungovaním a angažovanosťou mladých v ňom spokojný po roku-dvoch fungovania?

Veľmi. V súčasnosti máme okolo 20 naozaj aktívnych členov a to nielen z našej katedry, ale dokonca aj z iných oborov a fakúlt. Máme rozbehnuté veľké množstvo projektov, ktoré by sa v menšom počte členov nedali stíhať. Najviac ma teší, že sme vytvorili aktívnu komunitu ľudí, kde navzájom inšpirujeme jeden druhého. Väčšina z nás sa zhodne v tom, že bez spolku si už ani nevieme predstaviť naše štúdium. Aj keď zaň nedostávame žiadne kredity, tvorí obrovskú časť nášho vzdelania. Pokiaľ je človek „nadupaný vedomosťami“, no nevie ich využiť v praxi, sú mu skoro zbytočné. V spolku sa na vlastnej koži učíme, ako pretavovať naše vízie do reality, ako pracovať v skupine, viesť schôdzky či efektívne si rozdeliť prácu.

Osobnostný rozvoj v praxi?

Presne. Najväčším zážitkom je pre mňa pozorovať vývin jednotlivých členov. Niektorí sa k nám pridali hneď počas prvého roku štúdia, boli hanbliví a báli sa nahlas prezentovať svoje nápady. Dnes majú veľké sebavedomie, uskutočňujú svoje projekty, chodia na zahraničné stáže či sa aktívne zapájajú do diania vo svojich rodných mestách. Práve tento aspekt nášho spolku ma momentálne teší úplne najviac.

Riešenie otázky odpadov – Tadeáš spolu s kolegami a kolegyňami zo spolku Udržitelný Palacký.

Na ktorú aktivitu, ktorú pod hlavičkou Udržitelný Palacký organizujete, si najviac hrdý, resp. s ktorou si najviac spokojný?

Ťažký výber. No možno by som vypichol pilotný projekt nového spôsobu triedenia odpadu na internátoch, pretože na testovacej „koleji“ sa po zavedení triediacich tašiek na každú ubytovaciu bunku zvýšil počet študentov, triediacich odpad o 30%. To je dosť veľký úspech a riešenie je pritom naozaj jednoduché a replikovateľné. Momentálne pracujeme na tom, aby sa tento systém zaviedol aj na ostatných internátoch.

Pridajú sa k triedeniu odpadu ďalší študenti?

Pridajú. Týmto projektom sa nám totiž potvrdila hypotéza, že to, akým spôsobom sú zariadené fyzické priestory (v ktorých sa pohybujeme), má obrovský vplyv na to, či sa chováme zodpovedne alebo nie. Pred zavedením triediacich tašiek sa na ubytovacích bunkách nachádzali len koše na komunálny odpad. Väčšina študentov teda odpad netriedila. Po zavedení triediacich tašiek im však triedenie nerobí problém. Univerzita má teda obrovskú zodpovednosť, pretože práve internáty sú miestom, kde sa vačšina študentov po nástupe na vysokú školu ocitne po prvý raz samostatne – budujú si tu nové návyky. V nich budú pokračovať aj po skončení štúdia.

Ktorá aktivita zožala najväčší ohlas, čo sa týka mediálnej pozornosti a podpory verejnosti?

Určite Freeshop. Je to miesto, kam študenti môžu nosiť veci, ktoré už nepotrebujú. Na druhej strane študenti, ktorým by sa takéto veci zišli, si ich môžu zadarmo odniesť. Týmto projektom sme reagovali predovšetkým na veľké množstvo funkčných vecí, ktoré sa nachádzali v kontajneroch pri internátoch vždy na konci semestrov. Boli to napríklad panvice, ruksaky, fľaše na vodu či taniere. Najhoršie na tom bolo, že doteraz si noví študenti vždy na začiatku semestra kupovali úplne rovnaké veci. Plýtvalo sa tak nielen prírodnými, ale aj finančnými zdrojmi.

Ako Freeshop prevádzkujete?

Freeshop máme v univerzitnom kampuse (na Kolejích Bedřicha Václavky) otvorený 3-krát do týždňa. Navštevujú ho desiatky študentov a vďaka nemu sa nám podarilo dať druhý či tretí „život“ stovkám stále funkčných vecí. Ja sám som si vďaka nemu po návrate zo zahraničia zariadil väčšinu kuchynskej výbavy. Je to naozaj jednoduché, ľahko uskutočniteľné a hlavne praktické riešenie odpadového problému. Veríme, že ho budú v blízkej budúcnosti replikovať aj ďalšie univerzity.

Spolok Udržitelný Palacký v akcii.

 

III. VZDELÁVAŤ SA DÁ AJ INAK

So spolužiakmi si zorganizoval aj okrúhly stôl študentov a pedagógov katedry KRES. Čo si od toho stretnutia sľubujete (kam chcete výučbu posunúť)?

Ako študenti sa často sťažujeme na rôzne veci a predstavujeme si ich inak. Namiesto toho, aby sme sa o tom bavili len v krčme pri pive, sme sa rozhodli túto diskusiu trochu sformalizovať a vytvoriť dialóg medzi jednotlivými ročníkmi a následne aj s učiteľmi. Už v minulosti sa nám podarilo niektoré veci zmeniť; napríklad pridať nové predmety alebo predmety v jednotlivých semestroch poprehadzovať tak, aby boli viac vyvážené. Hlavným cieľom je teda reflexia nášho vzdelavánia a dialóg medzi študentmi navzájom, ako aj medzi vyučujúcimi a študentmi. Bez pravidelnej reflexie zvyknú systémy stagnovať a upadať, a ten vysokoškolský nie je výnimkou. Okrúhle stoly sú preto priestorom na posúvanie vecí dopredu.

Čo ťa na systéme vzdelávania na Univerzite Palackého znepokojuje?

Som kritický ku vzdelávacím systémom ako takým. A na rôznych univerzitách v Česku, ale aj Európe ako takej, sú identické (česť výnimkám). Prakticky celý systém vzdelávania je založený na pasivite a vonkajšej motivácii. Nie sme vedení k tomu, aby sme sa od začiatku štúdia venovali otázkam, ktoré nás zaujímajú. Skôr máme len pasívne následovať vopred pripravené sylaby, ktoré s našimi záujmami či očakávaniami nemajú veľakrát nič spoločné. Potrebné informácie sa namemorujeme a doslova ich vypľujeme na skúške; stávame sa závislí na kreditoch. Veľa študentov je tak po niekoľkých nezmyselných zadaniach natoľko znechutených, že vo voľnom čase už na vzdelávanie nechcú ani pomyslieť. Mám pocit, akoby pre mnohých bola škola skôr za trest, nie za odmenu, a tak by to podľa mňa byť nemalo… Z vlastnej skúsenosti viem, že veci, ktoré sa musím naučiť nasilu a bez toho, aby ma zaujímali, hneď po skúške zabudnem. To považujem za stratu času aj energie, ktorá mohla byť využitá oveľa lepšie.

Ako by si to teda navrhol urobiť inak?

Cestu vidím napríklad vo zvyšovaní vnútornej motivácie. Z manažmentu je dávno známe, že keď zvýšime vnútornú motiváciu zamestnancov, dosiahnú oveľa väčsie výsledky, ako keby len nasledovali všetko, čo im rozkáže šéf. Vďaka vnútornej motivácii využijú svoj potenciál na maximum a majú z toho radosť. Štúdium by podľa mňa malo byť založené na aktívnom prístupe, kde máme ako študenti autonómiu a môžeme väčšinu času venovať výskumom, projektom či témam, ktoré nás skutočne bavia a vidíme v nich zmysel. No toto nie je len otázka vysokých škôl. Tie sú len posledným stupienkom v reťazci. Pliaga nútenia do memorovania a vonkajšej motivácie je súčasťou nášho vzdelávacieho systému už od samého začiatku… Pritom k tomu, aby sme nasledovali naše vlastné záujmy, by sme mali byť vedení už od malička. Po pätnástich rokoch povinnej školskej dochádzky môže byť totiž vnútorná zvedavosť v študentoch dosť zašliapaná.

Absolvoval si v rámci programu Erasmus+ štipendijný pobyt v nórskom Oslo. Čo ťa tam najviac oslovilo?

Keďže som si tam zapísal magisterské predmety, mal som možnosť dostať sa do prostredia starších študentov a vidieť ako funguje ich štúdium. Veľmi sa mi páčilo, že sa neučili niekoľko predmetov naraz, ale vždy len jeden, a to do hĺbky. Jeden kurz trvá napríklad dva mesiace; prednášky a semináre boli 3-krát do týždňa. Potom človek absolvuje skúšku a až následne sa pustí do ďalšieho predmetu. Umožnilo mi to ponoriť sa do jednej témy a venovať sa jej naplno, z rôznych uhľov pohľadu. Na to v Česku nemáme príležitosť, pretože behom štúdia musíme nazbierať 180 kreditov. A tak si každý semester zapisujeme päť až osem predmetov, ktoré sú za pár kreditov. V Nórsku sú všetky predmety minimálne za desať kreditov, sú viac intenzívne a idú do hĺbky.

Tadeáš často a rád spomína na svoj študijný pobyt v Oslo vďaka programu Erasmus+.

V čom ďalšom sa ešte líši vzdelávanie v Nórsku od toho nášho?

Určite idú po kvalite, nie po kvantite. Prišlo mi, že pedagógovia chcú, aby sme vedeli pár vecí poriadne a nie veľa vecí povrchovo. Okrem toho je tu hneď od začiatku štúdia kladený oveľa väčší dôraz na čítanie akademických textov a tiež ich písanie. Semináre sa dejú za okrúhlym stolom, čo automaticky zlepšuje podmienky pre kvalitnú diskusiu.

Cez Merillov štipendijný program Univerzity Palackého si sa dostal na semester do USA. V čom spočíval tvoj pobyt tam?

Hampshire College, kde som študoval, je dosť alternatívna, ľavicovo zameraná inštitúcia –veľmi kritická k súčasnej globálnej, ale hlavne americkej situácii. Mali tam obrovské množstvo predmetov, zameraných na spoločenské zmeny, revolučné hnutia či spravodlivosť. Bol to taký malý „hub“ budúcich aktivistov.

Navštevoval som prednášky v rámci predmetov o zodpovednom podnikaní a potravinových systémoch. Naviac som využil príležitosť a vytvoril si predmet o slobode a demokracii vo vzdelávaní. Práve tento predmet bol pre mňa veľmi kľúčovým, pretože som si sám navrhoval pracovné zadania, literatúru či filmy, z ktorých budem čerpať, ako aj deadline-y. Dokonca som ako v rámci jedného zadania zorganizoval workshop pre pár študentov, čo bola pre mňa skvelá skúsenosť. Okrem toho som pracoval na školskej farme, učil češtinu, chodil na jógu a robil dobrovoľníka v študentskej potravinovej kooperatíve. Takže z každého rožku trošku, ale dohromady sa tieto aktivity krásne dopĺňali a vyvažovali.

Čo najdôležitejšie si si odtiaľ doniesol domov?

V rámci skúmania otázok, spojených so vzdelávaním, som sa trochu dostal aj ku psychológii a kritickej pedagogike, vďaka čomu som bol schopný rozpoznať moje vzorce premýšľania a chovania sa vo svojom vlastnom vzdelávacom procese. Uvedomil som si, že bez jasnej štruktúry predmetu, je štúdium oveľa ťažšie, ale o to prínosnejšie. Na Hampshire College mi bola daná obrovská sloboda, vďaka ktorej som sa naučil byť samoukom, riadiť svoje vlastné vzdelávanie a nielen nekriticky nasledovať systém. Z toho ťažím doteraz.

Čomu by si sa chcel venovať po ukončení vysokej školy?

Odpoveď na túto otázku sa mení – približne každý pol rok, :). Sám seba sa občas pýtam, či sa raz definitívne pre nejaké povolanie rozhodnem. Som príliš zvedavý; idem za tým, čo ma baví a napĺňa. Pred rokom či dvomi som chcel byť farmárom a ešte nedávno som plánoval založiť v rodnom Trenčíne bezobalový obchod. Teraz sa zasa aktívne zaujímam o komunikáciu, facilitáciu a koučing, preto chodím na takto zamerané tréningy a semináre. Verím, že každá časť tejto cesty za budúcim povolaním je pre mňa dôležitá.

Kde by si si prial teda uplatniť všetky svoje vedomosti a zručnosti?

Moja súčasná vízia je, že by som rád pracoval s mladými ľuďmi, pravdepodobne hlavne v sektore neformálneho vzdelávania. Rád by som ich viedol k občianskej angažovanosti.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: archív Tadeáša Žďárského a spolku Udržitelný Palacký

Advertisements

About Media about Development

Writing and reporting about international development topics; development cooperation projects, community development success stories and global challenges (in Slovak and also in English language)
This entry was posted in community organizing, development education, global problems, Intl development studies, leadership, personal development, sustainability, voluntary service and tagged , , , , , , , , . Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s