V subjektívnej impresii starostu obce Spišský Hrhov pre týždenník Týždeň, ktorá je označená ako reportáž, sa objavujú azda všetky stereotypy, na aké si len človek spomenie, keď sa uvedú kľúčové slová: samaritánstvo vs dobrovoľníctvo; rozvojová pomoc vs spolupráca; Afrika vs Keňa; pornografia chudoby vs rozvojová žurnalistika atď.. Presne takto sa ale opisovať výsledky projektov rozvojovej spolupráce v jednej z programových krajín ODA (Official development assistance) SR nemajú. Presne takto sa dnes už nesmie písať o krajinách Globálneho Juhu (v minulosti označovaných za rozvojové krajiny) a o výsledkoch projektov rozvojovej spolupráce (v minulosti označovanej za rozvojovú pomoc).
Sken obrazovky s otvoreným webom časopisu .týždeň. Autor pôvodnej foto: B. Németh
Vladimír Ledecký je človek, ktorý sa doma snaží ukázať, že Rómky a Rómovia sú pracovití, učenliví, slušní a snažiaci sa o sociálnu zmenu. No potom urobí presne to, čo by ho doma v SR nahnevalo – pri opise Keňaniek a Keňanov zovšeobecňuje, zavádza, použije naraz niekoľko mýtov a stereotypov o Afrike (napr. „AIDS vládne tomuto kútu sveta” atď.).
Neznalý kontextu a faktov o ekonomickej, politickej, sociálnej, etnickej, zdravotnej i zdravotníckej situácii v Keni si dovolí na základe pocitov z terénu a domnienok vytvárať závery, pričom v krajine, ktorá pozostáva zo 49 miliónov obyvateľov a zo 42 kmeňov, strávil 5 dní. Za ten čas však mohol získať odpovede na svoje otázky, aj vyvrátiť svoje domnienky, keby sa bol pýtal. Veď tam bol pravdepodobne na Slovenskom rozvojovom fóre s ľuďmi, ktorí kontext poznajú, a to nielen čo sa týka Kene, ale i princípov efektívnej rozvojovej spolupráce.
Vyzdvihovaný biely samaritán
V Keni (podľa zdrojov MZVaEZ SR) Slovensko realizuje 17 projektov rozvojovej spolupráce a autor článku si na opis (bezpochyby čtivý, emotívny, no szároveň kresľujúci, citovo vydierajúci) vyberie aktivitu, kde páter rozdáva kašu a búrske oriešky fetujúcim deťom z ulice a keď sa jedlo minie – dokúpi im ešte placky. Toto rozvojovou spoluprácou nemožno nazvať. Vlastne ani potravinovou pomocou nie. Takto sa to robilo a zobrazovalo v minulom storočí.
Celý text sa nesie v duchu: My vs Oni – my ako bieli samaritáni a novodobé matky Terezy zo SR ‘pomáhame‘ im, tým biednym lokálnym ľuďom (cit. „fetujúci chlapci, stratené existencie, živé trosky”). Pri opise dobrovolníčok vo všetkych 3 navštívených mestách to autor prízvukuje, v časti o pátrovi Ivanovi ani nehovoriac. Titulná fotografia dvorného fotografa Týždňa, Borisa Németha, to ešte podčiarkuje: rámcovanie kňaza do podoby Mesiáša, umiestneného do stredu (kríža) s otvoreným gestom rúk, rozdávajúcich jedlo tým, ktorí sú pod ním…
Prečo „pomáhame“ ľuďom v Afrike
Vladimír Ledecký sa do Kene vybral „hľadať odpoveď na otázku, prečo pomáhame ľuďom v Afrike a nezachraňujeme našich v segregovaných osadách”. Na otázku, ktorú si autor v perexe (Prečo tam pomáhať a nie tu?) i v závere textu (A čo my?) položí, si však vlastne neodpovie. Len sa doplní ďalšou otázkou. A odporučí čitateľom a čitateľkám, aby dobrovoľníkov v Afrike obdivovali. Porovnávať rómsku populáciu v osadách a kenské obyvateľstvo v slumoch ale nemožno. A preto ani (motivácie) terénnych pracovníkov a pracovníčky v daných prostrediach nie.
Uvedený článok možno využívať akurát tak v rámci MediaAboutDev tréningov, aby bolo budúcim dobrovoľníkom/čkam i novinárom/kam jasné – ako (a prečo) sa rozvojová žurnalistika takto nerobí. Autor to so svojou pseudo-reportážou ‘Videl som, ako naši v Keni pomáhajú’ pravdepodobne myslel dobre. Ale na to v médiu (naviac mienkotvornom) funguje pozícia editora, aby NEnovinára v písaní usmernil. Takto bez znalosti kontextu a problematiky, naviac s použitím praktík marketingu chudoby projektom VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Keni urobil autor medvediu službu. Potenciál témy a štedro ponúknutý priestor v rešpektovanom slovenskom týždenníku tak ostal nevyužitý a čitateľská (potenciálna darcovská) základňa sa tak opäť raz nedozvedela, ako sa teda tá rozvojová spolupráca má efektívne a udržateľne robiť.
Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: sken obrazovky s otvoreným webom tyzden.sk s fotografiou B. Németha
