Ešte viac rozdelená Keňa po prezidentských voľbách

Začiatkom augusta 2017 si Keňania vyberali okrem prezidenta aj nových členov parlamentu, guvernérov a ďalších zástupcov ľudu. Najväčšiu pozornosť však na seba (tak ako v roku 2013) strhávala voľba prezidenta. Nezaobišla sa bez konfliktov medzi obyvateľmi, resp. medzi príslušníkmi konkrétnych kmeňov. Koordinátori projektov rozvojovej spolupráce SR v Keni situáciu pozorne sledovali.

Úradujúca hlava štátu, Uhuru Kenyatta, sa 8. augusta 2017 opäť uchádzala o nové funkčné obdobie. Tento 55-ročný syn niekdajšieho prezidenta Kene (prvého po vyhlásení nezávislosti od britskej koloniálnej vlády) toho obyvateľom v kampani nasľuboval vela. Napríklad veľké projekty v oblasti infraštruktúry, ktoré by mala podporiť Čína.

Nielen obyčajní lokálni ľudia či diplomati v Keni, ale aj my – humanitárni a rozvojoví pracovníci zo SR, sme očakávali opakované víťazstvo Kenyattu. Ako dvojo predošlých volieb, ani teraz sa zároveň neočakávalo, že prebehnú úplne demokraticky a pokojne, a že zvíťazí naozaj kandidát ľudu.

Povolebné násilnosti v slumoch a na vidieku

Počas augustového volebného dňa prebehli opätovne drobné machinácie s hlasmi, spadol systém a niektoré sčítania hlasov vyhodnocovali ľudia, nie stroje. Vyhral Uhuru Kenyatta a jeho dlhoročný pritikandidát Raila Odinga sa odvolal. Keďže nezávislý súd v Keni funguje naozaj nezávislo, tak na prekvapenie celej domácej i zahraničnej verejnosti (a určite aj na prekvapenie prezidenta Kenyattu), súd voľby začiatkom septembra 2017 anuloval a stanovil dátum nových volieb na október 2017.

Ľudia na výsledky zareagovali oslavami, ale aj násilnými protestmi. Tie si podľa opozície vyžiadali až sto mŕtvych, hoci kenská polícia hovorí len o desiatich obetiach na životoch. Pre Railu Odingu bol toto už štvrtý pokus o prezidentské kreslo, pričom jeho otec Jaramogi Oginga Odinga sa neúspešne pokúšal o to isté v roku 1992 a bol tvárou kenskej opozície takmer 40 rokov.

Po celej Keni narastalo dusno medzi ľuďmi. Nenápadné opatrenia v oblasti súdnictva, s ktorými prišiel pán úradujúci prezident, nemali nič spoločné s demokratickým vedením krajiny. Vykazovali prvky diktatúry, ktoré nakoniec vyústili do bodu, keď opozičný kandidát Raila Odinga svoju kandidatúru stiahol a vyzval voličov na bojkot. A tak prezident Kenyatta kandidoval vlastne akoby sám a voľby nakoniec aj vyhral. A to aj napriek tomu, že niektoré kraje mali nulovú volebnú účasť.

V slumoch hlavného mesta Nairobi (kde sa realizujú aj naše rozvojové projekty) a v niektorých vidieckých oblastiach dochádzalo k neprimeraným násilným stretnutiam medzi dvoma hlavnými kmeňmi – Kenyattovým kmeňom Kikuyu vs Odingovým kmeňom Luo. Polícia často používala na upokojenie situácie slzný plyn a vodné delá. V uliciach horeli pneumatiky a vládol strach.

predvolebne plagaty v Keni v roku 2013

Nerozhoduje národ, ale kmene

Ľudia si pripomenuli atmosféru z povolebných nepokojov z rokov 2007-2008 a báli sa. Vtedy Raila Odinga takmer vyhral prezidentské voľby. Jeho vstúpenci (väčšinou z komunít Luo) sú dodnes presvedčení, že Odinga bol v súboji úspešnejší ako jeho súper z Kikuyu komunity. Práve preto sa aj po vyhlásení výsledkov viedli niekoľkotýždňové nepokoje v krajine, ktoré viedli k tisícke úmrtí a stovkám tisícok útekov, ako aj k masívnemu vnútornému presídľovaniu ľudí (IDP).

Teraz boli obchody v niektorých oblastiach otvorené iba na dve hodiny, nakoľko sa predajcovia báli rabovania a útokov. Ľudia boli pozamykaní doma. Po tom, ako sa situácia upokojila, však ostalo obyvateľstvo stále nahnevané a nespokojné. No výsledok októbrových volieb sa nezmenil, a tak bol koncom novembra 2017 Kenyatta opätovne inaugurovaný.

Medzitým Raila Odinga vyhlásil sám seba za „prezidenta ľudu”. V deň „inaugurácie” úradujúci prezident vypol všetky televízne stanice okrem jednej štátnej televízie, ktorá inauguráciu „prezidenta ľudu” nevysielala. Sloboda slova, sloboda prejavu a právo na informácie bolo (v 21. storočí) v demokratickej Keni týmto úplne potlačené.

Smutným trendom ostáva, že aj napriek tomu, že ľudia si uvedomujú, aké obrovské slabiny Kenyatta má a ako veľmi stúpla korupcia aj kriminaita v krajine od jeho nástupu do úradu, stále nie sú schopnú voliť celonárodného kenského prezidenta, ale iba svojho kmeňového prezidenta. Napriek tomu, že sa s domácimi o tomto trende, resp. probléme zhovárame, situácia ostáva nemenná. Krajina je čoraz viac rozdelená, čo by mohlo ovplyvniť aj chod našich rozvojových projektov. Bolo by tragické, keby na konflikty medzi dospelými z daných kmeňov doplatili nevinné deti, ktoré sú primárnymi prijímateľmi našej pomoci a podpory.

Čoraz viac rozdelená krajina

Pred niekoľkými týždňami som z Nairobi cestovala aj s kolegyňou na kontrolu nášho rozvojového projektu do Muhoroni, čo je vidiecka oblasť cca 60 km od mesta Kisumu. Práve pri prechode miestami v okolí Kisumu sme natrafili na demonštráciu proti deportácii opozičného zástupcu Migunu do Kanady. To, čo sme z auta videli, bola Keňa, ktorú som za sedem rokov (čo tu žijem a pracujem) nevidela. Bola to krvavá krajina, kde sa mladí ľudia oháňali palicami a mačetami.

Nahnevaná mládež hádzala kamene do okolidúcich aút, zastavovala ich a vodičov sa pýtala, či sú z kmeňa Kikuyu alebo Luo. Naše auto muselo mať na spätných zrkadlách uviazanú červenú stuhu na znamenie podpory Raila Odingu, inak by sme sa nevyhli konfliktom. Všetky autá ostali zablokované na moste pre nahádzané kamene, ktoré mali zablokovať premávku. Po príchode policajtov sa situácia zmenila na nekontrovateľný chaos. Okrem slzného plynu strieľali aj na výstrahu do vzduchu, stav sa im vymykal z rúk. My samy sme ledva z tejto situácie vyviazli – bez ujmy na zdraví či vážneho poškodenia auta, ktoré potrebujeme na logistiku projektu…

Toto bol presne ten moment, keď som si uvedomila, že môj nový domov – Keňa – balancuje na veľmi tenkom ľade. Ľuďom teraz stačí málo a násilie sa môže kedykoľvek zopakovať. Obyvatelia sa už teraz boja volieb v roku 2022 a otvorene hovoria o násilí. Rozdelenosť na základe kmeňovej príslušnosti sa čoraz viac prehlbuje. Domáci nebojujú spoločne za jednu jednotnú lepšiu Keňu, ale naopak…

Text: Dária Kimuli, OZ Jua (https://www.juapredeti.com), Foto: MediaAboutDev

(Článok bol v spolupráci s portálom ‘Media about Development’ pôvodne spracovaný pre web ProHuman).

 

Advertisements

About Media about Development

Writing and reporting about international development topics; development cooperation projects, community development success stories and global challenges (in Slovak and also in English language)
This entry was posted in global problems, human rights, leadership, minority issues and tagged , , , , , , , , , , . Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s