Čo (a prečo) čítať: januárové lekcie rozvoja

Každý mesiac sa budeme snažiť na stránke Media about Development upozorniť na najdôležitejšie novinárske prejavy zodpovednej rozvojovej žurnalistiky – (podľa možnosti) čo najčastejšie z pera a klávesnice slovenských novinárov a novinárok. Tieto tri reportáže o dodržiavaní či nedodržiavaní ľudských práv z Rwandy, Kuby a z Libanonu stoja za prečítanie.

Presne pred rokom v januári priniesol Lukáš Onderčanin z Rwandy sériu reportáží, ktoré boli uverejnené v denníku SME. Azda najviac pôsobila bola táto: Prečo som odpustil ľuďom, ktorí zabili moju rodinu aj priateľov.

Ide o výborný opis podstaty napätia medzi dvoma etnickými skupinami – Tutsi a Hutu, za ktoré mohli aj Európania. Autor cez osobné príbehy pozostalých obetí poukazuje na potrebu zmierenia a odpúšťania aj dvadsaťdva rokov od krvavej genocídy. Len tak sa môže krajina vzchopiť, ozdraviť a ekonomicky rásť (i napriek varovnému prstu zo strany expertov a istým zákazom zo strany nekonečne vládnuceho P. Kagameho). Do novinárskeho prejavu pridal dôležité štatistiky a vhodne premostil text smerom na Juhosláviu či Sýriu.Jeden z najdôležitejších článkov rozvojovej žurnalistiky za rok 2017, preto ho netreba minúť, obísť, ale nájsť si čas na jeho prečítanie.

Šéfeditor zahraničnej sekcie v denníku SME, Matúš Krčmárik, priniesol z Kuby niekoľko skvelých textov. Azda najviac “odviazaný” sa týkal kubánskych pankáčov pod názvom: Punkáčov už na Kube netreba väzniť. Stačí ľudí presvedčiť, že neexistujú.

O nedodržiavaní ľudských práv a (ne)slobode na Kube sa toho napísalo viac či menej odľahčene veľa. Nájsť taký uhol spracovania a originálny príbeh, aby upútal čitateľovu pozornosť, je preto čoraz ťažšie. Cez myslenie a tvorbu kubánskych pankáčov, a zároveň skvelé prepojenie podobnosti situácie s tou v Československu (cez disidentov a kapelu Plastic people of the Universe), sa to autorovi podarilo. Živé opisy z Havany a expresívny jazyk hlavnej postavy príbehu poukazuje na cestu, ako na Kube prežiť a prežívať.

Určite netreba prehliadnuť ani reportáž z Libanonu od Tomáš Bellu z Denníka N s fotografiami Martina Bandžáka pod názvom: Namiesto Chorvátska choďte budúci rok do Bejrútu.

Ako sám autor píše: “ak sa vám pri slove Bejrút vynorí obraz dymiacich ruín mesta, môže za to najmä libanonská občianska vojna, ktorá sa skončila v roku 1990; vraždili sa v nej navzájom najrôznejšie kresťanské a moslimské sekty s primiešaním zahraničných jednotiek v najrozličnejších a neustále sa meniacich kombináciách.” Motív obavy z návratu vojenského konfliktu sa nesie celým textom. Zároveň sa spomenie téma utečenectva a migrácie (do Európy), keďže sa celkom pochopiteľne nedá písať o Libanone a zároveň nespomenúť Sýriu. V Libanone totiž žijú asi 4 milióny Libanončanov a okolo 1,5 milióna, možno dokonca 2 milióny sýrskych utečencov. S pasážou o pochybnostiach Martina Bandžáka o účinnosti rozvojovej spolupráce by sa dalo polemizovať. Inak je reportáž vyborným zachytením atmosféry v danom meste, štáte i celom regióne.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Lukáš Onderčanin, Matúš Krčmárik a Martin Bandžák

About Media about Development

Writing hope-based stories and reporting about global challenges, international development topics, community development projects (in Slovak, Czech and English language)
This entry was posted in development education, global problems, media and tagged , , , , , , , , . Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s