Keď si vláda uvedomí, že s prázdnym žalúdkom sa premýšľa ťažko

V čase obeda to v každej indickej štátnej škole vyzerá už dvadsať rokov rovnako – rovnako prázdno. Žiaci a žiačky sú v tom čase totiž do nohy nastúpené na školskom dvore a púšťajú sa do svojej porcie ryže. Často jediného teplého jedla, ktoré v ten deň uvidia. Bezplatný obed je preto pre rodičov často prvotným impulzom, prečo poslať svoje deti do školy.

Vďaka „Mid-day meal“ (MDM) programu indickej vlády, fungujúceho centrálne od roku 1995, nemusí stodvadsať miliónov detí premýšľať nad učivom s prázdnym žalúdkom. Tento pravdepodobne najväčší školský stravovací systém na svete garantuje každému žiakovi či žiačke štátnej základnej školy denný prísun siedmich stovák kalórií a dvadsiatich gramov bielkovín zadarmo. Pre deti, žijúce v odľahlých vidieckych oblastiach, znamená porcia ryže so zeleninou nielen výživovo hodnotnú stravu, a tým zníženie rizika podvýživy, ale aj prevenciu pred núteným ukončením školskej dochádzky.

B_Markovic_2015_India_

Warangalská trieda v čase obeda. Žiaci a žiačky čakajú vonku na svoju dávku ryže. Foto: Boba M. Baluchová

Hlad po vedomosiach je až druhoradý

Koľkokrát sme my sami v minulosti vynechali, alebo len tak príborom rozbrblali obed v školskej jedálni? Veľakrát. Stačí zaloviť v spomienkach z detstva a pripomenúť si všetky tie tvorivé dekorácie taniera v snahe zamaskovať nedojedenú prílohu a večnú slovnú vojnu s tetou kuchárkou. O odmietnutí konzumovania polievok či zeleninových šalátov ani nehovoriac. Zatiaľ čo mnohé z privilegovaných detí v krajinách s vyššími príjmami tradične nenávidia školské obedy, ich rovesníci a rovesníčky v krajinách globálneho Juhu (popri Indii napríklad v Keni či Brazílii) považujú teplý pokrm za hnací motor, pre ktorý sa oplatí kráčať niekoľko kilometrov denne do školy. Pričom hlad po vedomostiach je zjavne až druhoradý…

Poskytovanie bezplatného jedla každý deň v rámci MDM schémy, hradenej indickou vládou, hrá významnú rolu pri rozhodovaní rodičov – či a prečo poslať svojich potomkov do školy. Pani Deepa, ktorá má v miestnej základnej škole v dištrikte Warangal v rámci štátu Telangana syna aj dcéru a sama sa v rámci svojpomocnej ženskej skupiny zapája do prípravy školských obedov, tento fakt potvrdzuje: „Zelenina býva na trhu veľmi drahá. Ak si ju doma nemôžete dopestovať, ste odkázaní jesť väčšinu týždňa iba tradičné čapati či roti s čatní. No v škole môžeme deťom trikrát do týždňa pripraviť ryžu s čerstvou zeleninou aj strukovinami…“

India sa podľa štatistík Svetovej banky nachádza najvyššie v rebríčku detskej úmrtnosti v dôsledku podvýživy. Podvýživa maloletých detí je tam pritom päťkrát vyššia ako v Číne a prekvapivo aj dvakrát vyššia ako v Subsaharskej Afrike. Netreba preto pripomínať, že dojčenie, dodržiavanie hygienických návykov a neskôr zabezpečenie pestrej, výživovo hodnotnej stravy je pre správny vývin dieťaťa (nielen v jeho prvých piatich rokoch života) mimoriadne dôležité.

Distribúcia bezplatných obedov na jednom z warangalských školských dvorov. Foto: Boba M. Baluchová

Záchranná sieť pred vypadnutím zo školy

Dávno predtým, ako mohli prvé výskumy potvrdiť vplyv dennej dávky teplých pokrmov na zdravie detí, bol jasný i ďalší pozitívny jav. Madam Sunitha z mimovládnej organizácie Bala Vikasa v dištrikte Warangal, ktorá má na starosti aj monitorovanie MDM schémy v oblasti, potvrdzuje: „Školy okamžite po spustení programu zaznamenali dramatický nárast počtu žiakov v triedach a zlepšenie školskej dochádzky. Bezplatné jedlo denne je naozaj silnou motiváciou.“

Neskoršie štúdie ukázali, že pribudli deti z najchudobnejších oblastí, predovšetkým dievčatá. Práve ich rodičia často nedokážu zarobiť viac, ako päť eúr týždenne a zabezpečiť tým obživu pre celú svoju rodinu. Schéma bezplatného obeda je preto pre nich doslova záchrannou sieťou. Môžu bezpečne poslať deti do školy a zároveň predísť tomu, aby ich potomkovia museli predčasne opustiť školské lavice a pokúsiť sa o zárobok ako námezdní robotníci či pomocní farmári.

Nie je tajomstvom, že tak komplexný program sa potýka aj s istými problémami. Jednou z nich je prítomná korupcia – často sú do tried dodávané nižšie, ako predpísané množstvá pokrmov; preprava potravín do škôl, roztrúsených po odľahlých oblastiach Indie, je pomalá a nedôsledná; kontrola správneho skladovania a prípravy jedla nebýva všade štandardizovaná a dodržaná (čo v roku 2013 dokonca vyústilo do otravy obedov pesticídmi a úmrtia niekoľkých detí). Lokálne mimovládne organizácie tiež upozorňujú vládu na to, že viac by mali dbať na kvalitu pokrmov, ako na chŕlenie štatistík o doručených pokrmoch a naplnených žalúdkoch.

Deti sa púšťajú do svojej porcie ryže. Často jediného teplého jedla, ktoré v ten deň uvidia. Foto: Boba M. Baluchová

Kastovný systém prekážkou v dodávke jedla

Ľudí na Slovensku môže asi najviac prekvapiť prekážka v úspešnom dodávaní pokrmov do škôl v podobe rodovej a sociálnej diskriminácie. Presnejšie povedané: ide o kastovný systém, ktorý hrá v indickej spoločnosti stále dôležitú úlohu. V niektorých školách deti z vyšších kást z tohto dôvodu odmietli jesť pokrmy, pripravené ženami a predovšetkým zástupkyňami nižších kást. Išlo najmä o predstaviteľky kasty Dalit – nedotknuteľných. Tiež sa objavili prípady, keď žiaci a žiačky práve z kasty Dalit museli počas obeda sedieť v inej časti školského dvora. Dokonca im spolužiaci z vyšších spoločenských tried opakovane vysypali ich (možno v ten deň naozaj jediný) teplý pokrm – misku s ryžou – na hlavu…

Napriek tomu, že tento celonárodný program bezplatných školských obedov nie je bez chýb a vládu stojí ročne približne deväťdesiat miliárd rupií, je dôležité v tejto MDM schéme pokračovať. Účinne totiž prispieva k znižovaniu chudoby, hladu a podvýživy v tejto najľudnatejšej krajine planéty.

Text a foto: Boba Markovič Baluchová (#MediaAboutDev; Warangal, India)

Indický “Mid-day meal” program bezplatných obedov do štátnych škôl v praxi. Foto: Boba M. Baluchová

Advertisements

About Media about Development

Writing and reporting about international development topics; development cooperation projects, community development success stories and global challenges (in Slovak and also in English language)
This entry was posted in community development, global problems, healthcare, NGOs' work, social inclusion and tagged , , , , , , , , , , , , . Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

w

Connecting to %s