Každá zahraničná skúsenosť nás robí viac citlivými a tolerantnými

Rozhovor so zakladateľkou OZ DocUnion, pedagogičkou na Univerzite Palackého a lektorkou workshopov zodpovednej rozvojovej žurnalistiky, editujúcej články na blogovej platforme Media about Development: Bobou Markovič Baluchovou vznikol v lete v rámci príprav na oslavy a konferenciu SAAIC k 30. výročia programu Erasmus+.

 Boba-community journalism workshop in High Tatras 2017

SAAIC: Kedy, kde a ako dlho ste boli na mobilite?

BMB: Na prelome rokov 2012–13 som v írskom meste Tralee absolvovala 4 mesiace v organizácii KOWC (Kerry one world centre), ktorá vtedy oslavovala svoje 20. výročie, sťahovala sa a menila tiež názov z pôvodného KADE – Kerry action for Development Education.

To všetko bolo v rámci európskeho grantového Programu celoživotného vzdelávania, konkrétne mojej Grundtvig asistentúry. Dnes sú všetky podobné programy, ako Comenius, Leonardo, Jean Monnet aj Grundtvig zahrnuté pod ErasmusPlus a v SR ich administruje SAAIC – Národná agentúra programu Erasmus+ pre vzdelávanie a odbornú prípravu.

SAAIC: Prečo ste sa rozhodli zúčastniť mobility – aká bola vaša motivácia alebo cieľ?

BMB: V tom čase som pracovala s niekoľkými univerzitami a mimovládkami v SR a ČR a zaujímala som sa o globálne témy – najmä spôsob ich mediálneho opisovania verejnosti a výučby na školách. Chcela som vidieť, ako funguje v praxi začlenovanie Globálne rozvojové vzdelávanie do škôl (keďže v SR je to stále len v plienkach), preto padla moja voľba na Írsko, kde je implementácia rozvojovej spolupráce aj GRV na vysokej úrovni. Chcela som vidieť, ako funguje lokálna írska mimovládka, ako napĺňa ciele s plánmi, ako sa pasuje s financovaním… KOWC bola vhodná voľba.

SAAIC: Čo znamenala táto skúsenosť vo Vašom osobnom živote?

BMB: Rok pred vycestovaním na mobilitu som s priateľmi založila mimovládku: OZ DocUnion, ktorá by vzdelávala o globálnych témach na školách a ktorá by zároveň produkovala mediálne výstupy citlivou, zodpovednou a nestereotypnou formou. A hoci v oboch oblastiach (v žurnalistike aj v medzinárodnom rozvoji) mám potrebné formálne vzdelanie, potrebovala som skúsemosti a najmä príklady, fungujúce vonku. Tie sa mi v Írsku podarilo získať.

Táto krajina (rozlohou i počtom obyvateľov podobná SR) so svojimi úspešnými platformami (Dochas – platforma MVRO; a NYCI – zdruzenie írskych mladežníckych organizácií) mi ukázalo cestu. V KOWC som videla „success stories“, prácu s rôznymi typmi škôl, vedenie tréningov a zostavovanie toolkitov. Niet divu, že hneď po návrate domov som vycestovala ako terénna rozvoj. pracovníčka do Kene a neskôr som odštartovala vlastnú sériu workshopov zodpovednej rozvojovej žurnalistiky pre budúcich novinárov, rozvojových dobrovoľníkov a študentov.

SAAIC: Aký prínos mala táto skúsenosť pre Váš pracovný život – ako ste nové poznatky a skúsenosti využili vo svojej práci, pri profesionálnom uplatnení?

BMB: Nadobudnuté vedomosti a zručnosti z Grundtvig asistentúry využívam na dennej báze v rámci môjho pedagogického a výskumného pôsobenia na Univerzite Palackého, tiež v rámci zodpovednej rozvojovej žurnalistiky a komunitnej práce v mojom združení DocUnion na Slovensku. Snažím sa naučené koncepty z Írska porovnávať a prispôsobovať na slovenské a české pomery – napríklad pri výučbe etiky v médiách (používaní Code of conduct); a princípoch Mediálnej gramotnosti.

Dnes sa ukazuje, ako je dôležité vedieť mediálny obsah (prečítaný kdesi na soc. sieťach či na konšpir. weboch) dekonštruovať, pochopiť a možno aj vyrobiť svoj vlastný text. Toto všetko riešili už pred 5 rokmi v írskom KOWC, keďže už vtedy mali v krajine dosť migrantov, menšín, etník, žiadateľov o azyl… Takisto v Írsku osvojený koncept „resiliennce“ (odolnosti) denne využívam pri práci, písaní a učení.

SAAIC: Prekvapilo Vás niečo v krajine, v ktorej ste boli, či na ľuďoch, ktorých ste tam stretli? 

BMB: Väčšina obyvateľstva je priateľská, nerobí si ťažkú hlavu z daždivého počasia. Najmä starší ľudia vás zvedavo oslovia v parku či v autobuse a pýtajú sa na vaše korene, plus sa v zápätí rozrozprávajú o svojej keltskej histórii, pričom predvedú ťažkú, no zvučnú írčinu.

Íri nie sú len spevavé nátury, ale sú vychovávaní k darcovstvu – dávajú veľa peňazí na rôzne zbierky, aktivity mimovládok na dennej báze. To ma veľmi oslovilo a potešilo. Zároveň sú v rámci EU asi najďalej v implementácii kvalitných projektov rozvojovej spolupráce a najmä rozvojového globálneho vzdelávania.

SAAIC: Máte nejaké odporúčanie na zlepšenie mobilít v rámci programu Erasmus+ v budúcnosti?

BMB: Neviem, ako zabrániť javu, ktorý som si v posledných rokoch všimla a či sa to vlastne týka národnej agentúry SAAIC (skôr pravdepodobne Iuventy a okolitých európskych národných agentúr, ktoré vyberajú účastníkov a účastníčky na tréningy). Stretla som sa totiž už neraz s ľuďmi, ktorí mali za sebou okolo 40-50 mládežníckych výmen a tréningov, a z Erasmu si spravili výhodnú turistickú kanceláriu za exotikou – vyberali si projekty nie podľa témy a možnosti nadobudnutých kompetencíí, ale podľa lokality (Malta, Cyprus, Grécko atď.). Neviem, nakoľko títo (dozaista šikovní) ľudia vedia odovzdať svoje vedomosti, skúsenosti a zručnosti iným mladým dospelým vo svojom okolí… Odporučila by som preto pri výbere väčšiu obozretnosť.

Zároveň by som rada videla do písania projektov a absolvovania mobilít sa zapojenýcch viac ľudí z regiónov, malých miest a zo znevyhodnenych skupin (ľudia so špeciálnymi potrebami, z národnostnostných menšín a etník, zo slabších sociálnych vrstiev). Pre mládež z rómskej komunity však môže aj zakúpenie letenky na mobilitu predstavovať problém, hoci im národná agentúra sľubuje do 60 dní cestovné náklady preplatiť. Tento proces treba určite zdynamizovať.

Tiež si občas na mojej alma mater v Olomouci všimnem, že českí študáci sa obávajú komunikácie v cudzom jazyku a stále ich to radšej vedie na Erasmus+ pobyt či stáž do SR a naopak. Toto treba skúsiť na prípravných seminároch prekonať a vysvetliť dôležitosť ovládania druhého či tretieho cudzieho jazyka (nielen slovenčiny a češtiny).

Ale aby som túto odpoveď ukončila pozitívne: musím povedať, že program Erasmus+ prináša ľuďom neuveriteľné možnosti sebaspoznávania, dovzdelávania, stretávania nových ľudí a kultúr, čo ich robí potom viac citlivými a tolerantnými. Len takto môžeme potom budovať férovejší svet okolo (na základe zahraničnej skúsenosti meniť veci k lepšiemu na úrovni lokálnej). Pričom treba podotknúť, že ak chce niekto požiadať o grant, stačí sa poradiť s národnou agentúrou, dobre si prečítať tzv. guidelines, mať v hlave plán a napísať žiadosť. Dostať grant nie je elitná záležitosť, je to jednoduché – len treba ozaj chcieť a projektu veriť.

Text: SAAIC, Foto: archív Boby Markovič Baluchovej

 

Advertisements

About Media about Development

Writing and reporting about international development topics; development cooperation projects, community development success stories and global challenges (in Slovak and also in English language)
This entry was posted in development education, global problems, Intl development studies, media, migration, NGOs' work, resilience and tagged , , , , , , , , , , , , , , . Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s