To wear organic cotton and support Indian farmers

V dôsledku klesajúcich cien bavlny a rastúcich nákladov na výrobu zomrie v Indii každých osem hodín jeden farmár. Koľko pestovateľov bavlny bude musieť ešte spáchať samovraždu, aby sa ich situácia dostala do širokého povedomia verejnosti? Kedy sa obchodníci s odevmi aj celý módny priemysel zaviaže k tomu, aby boli títo pestovatelia prírodných materiálov, ale aj zamestnanci odevných tovární platení spravodlivo a pristupovalo sa k nim dôstojne?!

Due to falling cotton prices and rising costs for production: every eight hours one cotton farmer in India dies. How many more farmers need to commit suicide to raise wide public awareness about this issue? When the traders and the fashion industry will commit to ensuring farmers and garment workers are paid fairly and treated with dignity for their work?!

Apríl je mesiacom módnej revolúcie. Možno je teda správny čas: začať premýšľať o zmysle férovej módy a priložiť ruku k dielu. Podobne ako pri udržateľnom rozvoji nejde o obyčajnú frázu. Ide o systém výroby oblečenia, jeho nosenia, ale i odstránenia s ohľadom na ľudí, prírodu a ekonomiku. Majitelia veľkých „fast fashion“ značiek majú primárne na zreteli biznis, niektoré firmy sa snažia aj šetriť prírodu (a premýšľať o negatívnych dopadoch zmeny klímy), ale mnoho z nich často zabúda na ľudí – práva i podmienky robotníkov a robotníčok v rozvojovom svete. 

April as Fashion revolution month is good month to start thinking about the meaning of fair fashion and taking an action. Similar to sustainable development it is not a plain phrase. It’s a system of producing, wearing and disposing your clothes with respect to people, nature and economics. Big fast fashion brands’ owners consider economics first, some of them try to save nature (and think about climate change negative impacts), but many of them often forget about the people – the rights and conditions of garment workers in developing world.

Až do mojej návštevy Indie v roku 2015 som naživo nevidela polia, kde sa pestuje bavlna. Vďaka mimovládke Bala Vikasa som ich mohla pár navštíviť. Išlo o projekty pestovania organickej bavlny v okrese Varangal a dozvedela sa viac o jej pestovaní a zbere, ale aj o príprave organických verzií postrekov a hnojív. Bezpochyby ide o veľmi náročnú prácu. Nechcite vedieť, koľko hodín by vám trvalo, kým by ste tými ľahkými bavlnenými chumáčikmi naplnili jedno vrece. Spomínaná indická organizácia sa už štyri dekády venuje udržateľnému komunitami vedenému rozvoju. Jej dosah je obrovský: 4 milióny núdznych v 23 okresoch zo štátov  Telangana a Ándhrapradéš. V oblasti potravinovej bezpečnosti a životného prostredia zamestnanci Bala Vikasa trénujú miestnych ľudí, aby vedeli využívať kvapôčkové zavlažovanie; solárnu energiu a ekologické poľnohospodárstvo. Už 400 farmárov bolo vyškolených v ekologických poľnohospodárskych postupoch. Možno sa to číslo zdá byť malé, ale je to dobrý model, hodný nasledovania po celej Indii.

Before my trip to India in 2015 I have not seen the real cotton field. Thanks to Bala Vikasa NGO I could visit one of organic cotton fields in Varangal district and learn more about the planting, harvesting and preparing the organic versions of pesticides and fertilizers. There is no doubt it’s a tough job. Try to guess how many hours does it take to fulfill one big bag? This Indian NGO has been working on sustainable community driven development projects for 4 decades. Its impact is huge: 4 million poor in 23 districts mostly from Telangana and Andhra Pradesh states. In the field of Food security and Environment Bala Vikasa employees train local people to use Drip Irrigation; Solar Power and Organic Farming. Already 400 farmers were trained in organic farming practices. This number is maye not big enough, but it’s definitely a good model to follow across the entire India.

Obyčajná bavlna je síce prírodný materiál, no výrazne devastuje životné prostredie. K svojmu rastu totiž vyžaduje veľa chemických postrekov a hnojív, ktorých molekuly spôsobujú kožné ochorenia počas nosenia oblečenia i počas samotného pestovania (často z geneticky modifikovaných semien). Vedeli ste, že výroba jedného jediného bavlneného trička vyžaduje až 2650 litrov vody? Preto ak chcete nosiť naďalej bavlnu, mali by ste siahnuť po kvalite – teda po bio-bavlne. Prispejete tým k šetrnosti životného prostredia aj vášho zdravia. Zároveň tým naskočíte na vlnu férovej módy.

Regular cotton is indeed a natural material, but significantly devastates the environment. To its growth it demands a lot of chemical pesticides and fertilizers, which molecules cause skin diseases while wearing clothes even during the actual cultivation (planted often from genetically modified seeds). Did you know that the production of one single cotton T-shirt requires up to 2,650 liters of water? Therefore, if you want to continue to wear cotton clothes, you could go for quality – organic cotton. At the same time you will contribute to the safer environment and your health too. That’s a good jump into fair fashion mode!

Ak nakupujete odevy, vyrobené v Európe, investujete do originálnej lokálnej módy, ste na dobrej ceste k zostaveniu si udržateľného šatníka. Priamo tým podporujete módnu revolúciu (Fashion revolution). Zaujímajte sa pri výbere oblečenia nielen o výhodnú cenu, ale aj o samotné prevedenie a hlavne materiály. Veďte v butikoch, po prehliadkach či na dizajn marketoch s návrhármi a návrhárkami rozhovory o tom, odkiaľ objednávajú látky pre svoje modely; aké materiály volia (a prečo); no najmä: kde a kým je ich kolekcia šitá. Kontrolujte štítky na svojich šatách: krajinu pôvodu, spôsob získania materiálu, prípadne GOTS certifikát, podporujúci férové podmienky výrobcov odevov. Ak máte pochybnosti či otázky, adresujte ich priamo na módne reťazce či menšie značky. Podeľte sa so získanými odpoveďami pod označením: #WhoMadeMyClothes.

If you buy clothes made in Europe and invest in original local fashion, you are already on the way to the assembly of a sustainable wardrobe. That’s also direct support to Fashion revolution movement. It’s always good to choose your clothes not only by price tag, but also by design itself with special focus on materials. Try to talk to fashion designers in fashion shows, pop-up boutiques or during design markets about their work – where did they order fabrics for their models from; what materials did they select (and why); where and by whom was the collection sewn. Check the labels on your clothes: the country of origin, type of material and search for GOTS certificate (Global Organic Textile Standard – supporting fair conditions for garment manufacturers). If you have concerns – address them directly to the fashion chains or brands. Do not forget to share the answers with the hashtag: #WhoMadeMyClothes.

Text a foto / Written by & Photo credits: Boba Markovič Baluchová

Advertisements

About Media about Development

Writing and reporting about international development topics; development cooperation projects, community development success stories and global challenges (in Slovak and also in English language)
This entry was posted in charity, development cooperation, global problems, healthcare, NGOs' work and tagged , , , , . Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s