Moldavsko má stále záujem o integráciu do európskych štruktúr. O tom, ako momentálne vyzerajú vzťahy EU-Moldavsko, mohli na jeseň diskutovať študenti a študentky z Katedry rozvojových studií Univerzity Palackého v Olomouci priamo na pôde Delegácie EÚ v Kišiňove – počas svojho týždenného “field tripu” po stopách rozvojových projektov v Moldavsku.
Naplánovať program terénnej exkurzie do Moldavska pre študentov a študentky medzinárodných rozvojových štúdií tak, aby bol zaujímavý, výstižný a aby mladí ľudia zároveň porozumeli realizácii projektov rozvojovej spolupráce v širšom i užšom kontexte – nie je jednoduché. Pedagogičky z Katedry rozvojových štúdií na Univerzite Palackého (UP) našťastie majú dlhodobé skúsenosti s organizovaním podobných výjazdov do prioritných krajín zahraničnej rozvojovej spolupráce (ZRS) Českej republiky. A tak aj jesenná exkurzia do Moldavska (vďaka podpore ČRA v rámci Európskeho roku rozvoja) naplnila očakávania budúcich terénnych rozvojových pracovníkov či diplomatov. Za týždeň sa mohli stretnúť a otvorene diskutovať o výzvach aj problémoch Moldavskej republiky s predstaviteľmi medzinárodných, národných aj lokálnych organizácií – pričom nešlo len o ľudí z mimovládneho či zo súkromného sektora, ale aj o diplomatov a pracovníkov rozvojového programu OSN (UNDP), českej a slovenskej ambasády v Moldavsku, či Delegácie EÚ v Moldavsku. Práve Delegácia EÚ v Moldavsku pre nás pripravila najdlhší program – na niekoľko kľúčových tém, s najviac rečníkmi.
Pro-európska nálada bola pred časom naštrbená únikom miliardy dolárov z 3 moldavských bánk.
Otvorene o výzvach pre Moldavsko
Vedúci pracovník politickej a ekonomickej sekcie ponúkol študentom UP prehľad historických udalostí, ovplyvňujúcich politickú situáciu v Moldavskej republike dodnes. Pre študentov rozvojových štúdií vysvetlil podstatu Východného partnerstva, EÚ susedskej politiky, asociačnej dohody, liberalizácie vízovej povinnosti, hovoril aj o tranzičnom procese Moldavska smerom do EÚ.
Aby mohlo Moldavsko začat plánovať svoj vstup do EÚ, musí čeliť výzvam, ktoré nie sú jednoduché, krátkodobé, rýchle, ani lacné. Treba nahlas hovoriť o probléme politickej nestability, o nevyriešenom konflikte z roku 1991 a s ním spojenej oblasti Transnistrie, pričom treba spomenúť ešte aj nestabilný finančný sektor, či oblasť podnikania a justície.
Úvod do histórie Moldavska a moldavsko-európskych vzťahov na pôde Delegácie EÚ v Moldavsku.
Ako protesty ovplyvňujú smerovanie krajiny
Študenti UP sa predstaviteľov Delegácie EÚ v Moldavsku otvorene pýtali na to, čo videli v uliciach Kišiňova počas svojich prechádzok mestom – na tisícky protestujúcich ľudí na námestí Štefana Veľkého. Desiatky minút diskutovali o tom, ako mohla pred niekoľkými mesiacmi bez povšimnutia uniknúť miliarda dolárov z troch bánk. Reč padla aj na dôvody, prečo Európska komisia (EK) čiastočne pozastavila finančnú (rozpočtovú) podporu a prečo musí krajina riešiť situáciu s MMF.
Predstavitelia zdôraznili, že 60 miliónov eúr šlo z EK na odstránenie korupcie v tejto krajine. Diskutujúci sa zaujímali aj o to, ktoré reformy sú kľúčové pre konkurencieschopnosť a prílev investorov do Moldavska.
Protestujúci celý september stanovali pred moldavským parlamentom.
Nezdvojovať financie na rozvojovú pomoc
Vedúci sekcie operácií ponúkol prítomným zasa prehľad oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) EÚ smerom do Moldavska. Predstavil aj konkrétne operácie EK, ako: supplies, infraštruktúra, technická asistencia a poradenstvo, twinning, rozpočtová podpora, či granty pre občiansku spoločnosť.
Netreba zabúdať, že EÚ je najväčší donor ODA v Moldavsku, s príspevkom 131 miliónov eúr len na rok 2014. Európske projekty rozvojovej pomoci, resp. spolupráce sú koordinované s projektmi iných donorov v krajine tak, aby nedochádzalo k duplovaniu financovania.
Jedna z projektových manažérok predstavila študentom UP úspešné príbehy a príklady dobrej praxy z obdobia 2010-2014, keď EÚ pomocou priamej rozpočtovej podpory realizovala program ekonomickej stimulácie v rurálnych oblastiach Moldavskej republiky. Spomenula podporu podnikania u žien, ale aj povzbudenie aktívnej zodpovednosti za svoje okolie zo strany mládeže. Azda najzaujímavejší bol program „The PARE 1+1“, ktorý sa snažil podporiť návrat financií, resp. investícií od moldavských občanov naspäť do krajiny a naštartovanie domáceho biznisu.
Študenti a študenti Katedry rozvojových štúdií Palackého univerzity dostali odpovede na svoje otázky o súčasnej situácii v Moldavsku.
Bezpečné cestovanie, štúdium v zahraničí
Ďalší z projektových manažérov EK naštartoval niekoľko dôležitých tém, o ktorých by sa dalo diskutovať celé dni. Nateraz musela študentom UP stačiť hodina, a preto otázky padali najmä smerom k riadeniu migrácie, vízovej povinnosti pre občanov Moldavska, ako aj správe hraníc. Nie každý si uvedomuje, že okolo 400 000 moldavských ľudí v produktívnom veku pracuje dlhodobo mimo Moldavska, zväčša v západoeurópskych štátoch. V roku 2010 sa naštartoval dialóg medzi EÚ a Moldavskom na tému liberalizácie vízovej povinnosti. Následný voľný režim pohybu mal podporiť mobilitu (legálnu a regulérnu) moldavských občanov, ktorí by doma nenechávali kvôli práci v zahraničí siroty, nezaopatrené potomstvo či starých ľudí.
Prítomným boli predstavené aj možnosti vzdelávania a podpory kultúry, či organizácie občianskej spoločnosti v Moldavsku prostredníctvom programov EÚ (v ČR už dosť známych): Erasmus Plus a Kreatívna Európa. Otázky študentov sa týkali aj podpory mladých ľudí v oblasti Transnistrie a úrovne vzdelávacieho systému na štátnych univerzitách v Moldavsku.
Posledný rečník v rámci celodenného nabitého prohgramu na pôde Delegácie EÚ v Moldavsku pre študentov UP zodpovedá za realizáciu „Confidence building measures“. Hovoril o tom, ako sa snažia riešiť zamrznutý konflikt v Transnistrii – ako odstrániť strach, zasiaty v ľuďoch od čias komunizmu. Idea projektu je čeliť stereotypom, ako aj budovať dôveru a mosty spolupráce v oblastiach, ktoré nie sú politicky citlivé v konfliktných oblastiach (občianska spoločnosť, poľnohospodárstvo, obnova ciest atď.). Práve premyslené facilitovanie na oboch stranách konfliktu môže napomôcť vyriešeniu tohto problému.
Text a foto: Boba Markovič Baluchová (KRS, Univerzita Palackého, Olomouc, ČR)
Tento dokument byl vyprodukován s finanční podporou Evropské unie. Za obsah dokumentu odpovídá autorka z KRS PřiF UP v Olomouci a za žádných okolností nemůže být považován za pozici Evropské unie.
