Moldavsko má stále záujem o integráciu do európskych štruktúr. O tom, ako momentálne vyzerajú vzťahy EU-Moldavsko, mohli na jeseň diskutovať študenti a študentky z Katedry rozvojových studií Univerzity Palackého v Olomouci priamo na pôde Delegácie EÚ v Kišiňove – počas svojho týždenného “field tripu” po stopách rozvojových projektov v Moldavsku.
Naplánovať program terénnej exkurzie do Moldavska pre študentov a študentky medzinárodných rozvojových štúdií tak, aby bol zaujímavý, výstižný a aby mladí ľudia zároveň porozumeli realizácii projektov rozvojovej spolupráce v širšom i užšom kontexte – nie je jednoduché. Pedagogičky z Katedry rozvojových štúdií na Univerzite Palackého (UP) našťastie majú dlhodobé skúsenosti s organizovaním podobných výjazdov do prioritných krajín zahraničnej rozvojovej spolupráce (ZRS) Českej republiky. A tak aj jesenná exkurzia do Moldavska (vďaka podpore ČRA v rámci Európskeho roku rozvoja) naplnila očakávania budúcich terénnych rozvojových pracovníkov či diplomatov. Za týždeň sa mohli stretnúť a otvorene diskutovať o výzvach aj problémoch Moldavskej republiky s predstaviteľmi medzinárodných, národných aj lokálnych organizácií – pričom nešlo len o ľudí z mimovládneho či zo súkromného sektora, ale aj o diplomatov a pracovníkov rozvojového programu OSN (UNDP), českej a slovenskej ambasády v Moldavsku, či Delegácie EÚ v Moldavsku. Práve Delegácia EÚ v Moldavsku pre nás pripravila najdlhší program – na niekoľko kľúčových tém, s najviac rečníkmi.
Otvorene o výzvach pre Moldavsko
Vedúci pracovník politickej a ekonomickej sekcie ponúkol študentom UP prehľad historických udalostí, ovplyvňujúcich politickú situáciu v Moldavskej republike dodnes. Pre študentov rozvojových štúdií vysvetlil podstatu Východného partnerstva, EÚ susedskej politiky, asociačnej dohody, liberalizácie vízovej povinnosti, hovoril aj o tranzičnom procese Moldavska smerom do EÚ.
Aby mohlo Moldavsko začat plánovať svoj vstup do EÚ, musí čeliť výzvam, ktoré nie sú jednoduché, krátkodobé, rýchle, ani lacné. Treba nahlas hovoriť o probléme politickej nestability, o nevyriešenom konflikte z roku 1991 a s ním spojenej oblasti Transnistrie, pričom treba spomenúť ešte aj nestabilný finančný sektor, či oblasť podnikania a justície.
Ako protesty ovplyvňujú smerovanie krajiny
Študenti UP sa predstaviteľov Delegácie EÚ v Moldavsku otvorene pýtali na to, čo videli v uliciach Kišiňova počas svojich prechádzok mestom – na tisícky protestujúcich ľudí na námestí Štefana Veľkého. Desiatky minút diskutovali o tom, ako mohla pred niekoľkými mesiacmi bez povšimnutia uniknúť miliarda dolárov z troch bánk. Reč padla aj na dôvody, prečo Európska komisia (EK) čiastočne pozastavila finančnú (rozpočtovú) podporu a prečo musí krajina riešiť situáciu s MMF.
Predstavitelia zdôraznili, že 60 miliónov eúr šlo z EK na odstránenie korupcie v tejto krajine. Diskutujúci sa zaujímali aj o to, ktoré reformy sú kľúčové pre konkurencieschopnosť a prílev investorov do Moldavska.
Nezdvojovať financie na rozvojovú pomoc
Vedúci sekcie operácií ponúkol prítomným zasa prehľad oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) EÚ smerom do Moldavska. Predstavil aj konkrétne operácie EK, ako: supplies, infraštruktúra, technická asistencia a poradenstvo, twinning, rozpočtová podpora, či granty pre občiansku spoločnosť.
Netreba zabúdať, že EÚ je najväčší donor ODA v Moldavsku, s príspevkom 131 miliónov eúr len na rok 2014. Európske projekty rozvojovej pomoci, resp. spolupráce sú koordinované s projektmi iných donorov v krajine tak, aby nedochádzalo k duplovaniu financovania.
Jedna z projektových manažérok predstavila študentom UP úspešné príbehy a príklady dobrej praxy z obdobia 2010-2014, keď EÚ pomocou priamej rozpočtovej podpory realizovala program ekonomickej stimulácie v rurálnych oblastiach Moldavskej republiky. Spomenula podporu podnikania u žien, ale aj povzbudenie aktívnej zodpovednosti za svoje okolie zo strany mládeže. Azda najzaujímavejší bol program „The PARE 1+1“, ktorý sa snažil podporiť návrat financií, resp. investícií od moldavských občanov naspäť do krajiny a naštartovanie domáceho biznisu.

Študenti a študenti Katedry rozvojových štúdií Palackého univerzity dostali odpovede na svoje otázky o súčasnej situácii v Moldavsku.
Bezpečné cestovanie, štúdium v zahraničí
Ďalší z projektových manažérov EK naštartoval niekoľko dôležitých tém, o ktorých by sa dalo diskutovať celé dni. Nateraz musela študentom UP stačiť hodina, a preto otázky padali najmä smerom k riadeniu migrácie, vízovej povinnosti pre občanov Moldavska, ako aj správe hraníc. Nie každý si uvedomuje, že okolo 400 000 moldavských ľudí v produktívnom veku pracuje dlhodobo mimo Moldavska, zväčša v západoeurópskych štátoch. V roku 2010 sa naštartoval dialóg medzi EÚ a Moldavskom na tému liberalizácie vízovej povinnosti. Následný voľný režim pohybu mal podporiť mobilitu (legálnu a regulérnu) moldavských občanov, ktorí by doma nenechávali kvôli práci v zahraničí siroty, nezaopatrené potomstvo či starých ľudí.
Prítomným boli predstavené aj možnosti vzdelávania a podpory kultúry, či organizácie občianskej spoločnosti v Moldavsku prostredníctvom programov EÚ (v ČR už dosť známych): Erasmus Plus a Kreatívna Európa. Otázky študentov sa týkali aj podpory mladých ľudí v oblasti Transnistrie a úrovne vzdelávacieho systému na štátnych univerzitách v Moldavsku.
Posledný rečník v rámci celodenného nabitého prohgramu na pôde Delegácie EÚ v Moldavsku pre študentov UP zodpovedá za realizáciu „Confidence building measures“. Hovoril o tom, ako sa snažia riešiť zamrznutý konflikt v Transnistrii – ako odstrániť strach, zasiaty v ľuďoch od čias komunizmu. Idea projektu je čeliť stereotypom, ako aj budovať dôveru a mosty spolupráce v oblastiach, ktoré nie sú politicky citlivé v konfliktných oblastiach (občianska spoločnosť, poľnohospodárstvo, obnova ciest atď.). Práve premyslené facilitovanie na oboch stranách konfliktu môže napomôcť vyriešeniu tohto problému.
Text a foto: Boba Markovič Baluchová (KRS, Univerzita Palackého, Olomouc, ČR)
Tento dokument byl vyprodukován s finanční podporou Evropské unie. Za obsah dokumentu odpovídá autorka z KRS PřiF UP v Olomouci a za žádných okolností nemůže být považován za pozici Evropské unie.