Migrácia skvelou kultúrnou i ekonomickou príležitosťou pre všetkých

Pracovníci a pracovníčky slovenskej štátnej a verejnej správy, univerzít a mimovládok, ale aj médií prejavujú čoraz väčší záujem o tému nelegálnej migrácie. Práve pre nich sa koncom augusta uskutočnil vzdelávací seminár Európskej migračnej siete (EMN) s názvom “Nelegálna migrácia – hranice a ľudské práva”. Už po štvrtý raz ho zorganizovala Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) v SR.

Migráciu netreba chápať ako problém

Augustový seminár o nelegálnej migrácii ponúkol témy, ako výzvy nelegálnej migrácie vo svete, v EÚ a na Slovensku; prevádzačstvo a iné formy nelegálnej migrácie; prelínanie nútenej a nelegálnej migrácie; boj proti nelegálnej migrácii; riešenie situácie migrantov a migrantiek bez oprávnenia na pobyt a ochrana ich práv.

Podľa medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) humánna a organizovaná migrácia prináša prospech migrantom aj spoločnosti. Na Slovensku má IOM zastúpenie takmer dvadsať rokov, v súčasnosti vyvíja aktivity najmä v oblasti integrácie migrantov do spoločnosti, asistovaných dobrovoľných návratov do krajiny pôvodu a pomoci migrantom po návrate domov. Takisto sa venuje boju proti obchodovaniu s ľuďmi, koordinácii aktivít Európskej migračnej siete (EMN) a humanitárnym transferom utečencov a utečenkýň.

Na seminári niekoľkokrát odznelo, že migrácia nie je a nemusí byť problém. Tento pohyb osôb v rámci kontinentu alebo medzi kontinentmi tu bol odjakživa. Ak je migrácia správne riadená a regulovaná – má prínos pre spoločnosti, kde migranti sú, aj odkiaľ pochádzajú. Je totiž skvelou príležitosťou – kultúrnou i ekonomickou pre všetkých zúčastnených, len sa na ňu nemožno pozerať ako na problém.

Rozdiel medzi prevádzačstvom a obchodovaním s ľuďmi

Na seminári EMN v Bratislave niekoľkokrát vystúpila aj expertka IOM vo Viedni –Lívia Styp-Rekowska. Momentálne pracuje v regionálnom úrade IOM pre juhovýchodnú a východnú Európu a strednú Áziu. Táto senior špecialistka pre riadenie migrácie a hraníc sa v jednom z príspevkov špeciálne venovala prevádzačstvu, ako jednej z foriem nelegálnej migrácie. Podľa nej je prevádzačstvo celosvetový problém – týka sa nielen krajín pôvodu, tranzitných štátov, ale aj finálnych destinácií. Je to lukratívny zločin, ktorý sa realizuje nielen po mori, ale aj cez leteckú dopravu a po zemi. Je ho ťažké odhaliť, lebo spletitá sieť prevádzačov pohotovo reaguje na zmeny imigračných kontrol na hraniciach a, samozrejme, na dopyt.

Pojmy prevádzačstvo a obchodovanie s ľuďmi sa však často mýlia, no treba ich rozlišovať. Prevádzačstvo vychádza z dobrovoľného podnetu, voľby migranta, ktorý chce byť prevedený za hranicu konkrétneho štátu. V želanej destinácii sa vzťah medzi migrantom a prevádzačom zväčša končí. V prípade obchodovania s ľuďmi ide však o niečo úplne iné. Obete sú donútené (nátlakom alebo ľsťou) k presunu, buď v rámci svojej rodnej krajiny alebo cez medzinárodnú hranicu, pričom vzťah medzi novodobým otrokárom a daným človekom trvá – za účelom využívania (na neplatenú prácu v neľudských podmienkach či prostitúciu).

Rozmáha sa prevádzačstvo cez sociálne siete

V súčasnosti je najfrekventovanejšia cesta pre prevádzačstvo ľudí práve cesta cez Stredozemné more, najmä tá východná – z Turecka cez more do Grécka, Macedónska, Srbska, Maďarska a ďalej do Európy. Na tejto trase sa v Grécku za rok 2014 zaznamenalo 50 000 prechodov cez hranicu, resp. príchodov migrantov. Tento rok do Grécka prišlo už 150 000 migrantov. To znamená trikrát viac oproti vlaňajšku, a to ešte nie sme na konci roku.

Viacerých prednášajúcich expertov a expertiek prekvapilo, ako veľmi veľa informácií boli migranti schopní nájsť na internete, najmä na Facebooku – v arabčine. Prevádzači vedia dnes cez sociálne siete sprostredkovať celý prechod cez more alebo ešte dalej. Aj pani Styp-Rekowska potvrdila, ako jej nedávno v Belehrade na autobusovej stanici jedna sýrska matka ukázala v telefóne mapu s vyznačenými názvami miest, kadiaľ ísť z Damašku cez Turecko, Grécko a Balkán až do Nemecka.

Pojmy migrant a utečenec neznamenajú to isté

V médiách často sledujeme, ako sa slovo migrant automaticky zamieňa s nezdokumentovaným prisťahovalcom alebo utečencom, čo môže byť jeden z dôvodov, prečo nabralo negatívnu konotáciu.

Pojem žiadateľ o azyl sa často zamieňa s pojmom utečenec/azylant. Žiadateľ o azyl je osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je utečenec a hľadá medzinárodnú ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím v krajine svojho pôvodu. Každý utečenec/azylant je vlastne na začiatku žiadateľom o azyl.

Migrant alebo cudzinec sa však rozhodne opustiť svoju krajinu z dôvodov, ktoré nesúvisia s prenasledovaním. Chce napríklad študovať v zahraničí, stretnúť sa opätovne s rodinou, alebo zlepšiť svoje ekonomické vyhliadky – presťahoval sa teda dobrovoľne do inej krajiny na obdobie minimálne troch mesiacov.

Malé percento nezdokumentovaných migrantov v EÚ

Organizácia PICUM, venujúca sa medzinárodnej spolupráci v oblasti pomoci nezdokumentovaným migrantom, žiada odstrániť pojem „nelegálny migrant“ z nášho slovníka. Napríklad preto, že z právneho hľadiska nelegálnym môžeme označiť čin alebo akt, nie však človeka – migranta. Keďže sa naša spoločnosť i jazyk vyvíja, bolo by žiadúce, aby organizácie aj médiá prestali používať toto pejoratívne a dehonestujúce označenie. Viac výstižný by bol termín: migrant bez platného povolenia na pobyt.

Libanon s rozlohou 5-krát menšou ako Slovensko a s počtom obyvateľstva 4 milióny prijal už 1,1 milióna Sýrčanov na svoje územie. Turecko má na svojom území už 1,8 milióna utečencov. Podľa výskumu z roku 2008 možno hovoriť o 1,9 až 3,8 miliónoch migrantov bez platného povolenia na pobyt na území Európskej únie. Je to mizivé percento vzhľadom na fakt, že Európska únia je priestor s vyše 500 miliónmi obyvateľov. Pomer migrantov, ktorí teraz prichádzajú do Európy, je možno bezprecedentne vysoký, no ešte stále je malý v porovnaní s celkovou populáciou EÚ.

Text: Boba Markovič Baluchová

Advertisements

About Media about Development

Writing and reporting about international development topics; development cooperation projects, community development success stories and global challenges (in Slovak and also in English language)
This entry was posted in development cooperation, development education, global problems, humanitarian aid, media, migration, NGOs' work and tagged , , , , , , , , , , . Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s