EYD2015: Lokálne riešenia na globálne problémy

Pre ľudí, ktorí chcú zmeniť svoj životný štýl, správať sa šetrnejšie k svojmu okoliu, myslieť kriticky a svojimi aktivitami inšpirovať druhých, boli na festivale Bažant Pohoda 2015 začiatkom júla na trenčianskom letisku pripravené štyri Café Európa diskusie. Prvá z nich sa venovala aktivitám, ktoré na Slovensku sprevádzajú kampaň Európskeho roku rozvoja, a ktoré by mali inšpirovať mladých k tomu, aby globálne problémy začali riešiť lokálne – od seba, svojimi malými, no zaujímavými projektmi.

Diskusiu “Európsky rok rozvoja 2015: Lokálne riešenia globálnych problémov” moderoval spisovateľ a publicista Michal Hvorecký, ktorý je zároveň slovenským ambasádorom Európskeho roka rozvoja (ERR2015). Diskusiu otvoril otázkou smerom k publiku – či prítomní počuli a vedia o Európskom roku rozvoja. Zdvihnutých rúk bolo viac, ako očakával.

Ambasádor Európskeho roku rozvoja 2015 - Michal Hvorecký a jeho hostia v rámci Café Európa diskusie na festivale Bažant Pohoda

Ambasádor Európskeho roku rozvoja 2015 – Michal Hvorecký a jeho hostia v Café Európa diskusii na festivale Bažant Pohoda

Európsky roka rozvoja ako príležitosť pre osvetu

Rok 2015 je dôležitým rokom pre oblasť rozvojovej pomoci, resp. spolupráce. Je venovaný vonkajšej činnosti Európskej únie a úlohe Európy ako silného globálneho hráča i partnera vo svete. Slovenské mimovládne organizácie, zamerané na rozvojovú spoluprácu a globálne vzdelávanie, združené pod Platformu mimovládnych rozvojových organizácií, majú možnosť v týchto mesiacoch prezentovať naše odhodlanie bojovať proti chudobe na celom svete a inšpirovať viac ľudí okolo nás, aby sa angažovali v tejto oblasti.

Hvorecký predstavil troch hostí, ktorí by svojimi činmi a príbehmi mohli publikum uviesť do problematiky globálneho vzdelávania a férového životného štýlu. Boli nimi Juraj Hipš z centra environmentálnej a ekologickej výchovy Živica, Boglárka Ivanegová z iniciatívy Jedlé mesto (so zameraním na potravinovú bezpečnosť) a Tigran Aleksanyan z organizácie GLEN Slovakia, ktorá vysiela dobrovoľníkov do rozvojových krajín.

Boglárka Ivanegová z iniciatívy Jedlé mesto a projektu komunitnej Záhrady Pod pyramídou

Boglárka Ivanegová z iniciatívy Jedlé mesto a projektu komunitnej Záhrady Pod pyramídou

Pod pyramídou záhradníčia mestské komunity

Boglárka Ivanegová vyštudovala humánnu ekológiu na malej univerzite v USA. Sama vysvetľuje, že to nie je vedná disciplína, ale skôr prístup človeka k prírode. V rámci svojho štúdia sa zamerala na udržateľné hospodárstvo a v diplomovej práci kvalitatívne skúmala transformáciu slovenského poľnohospodárstva a možné oživenie sektoru, ako aj vzdelávania k využívaniu zdrojov šetrným spôsobom.

Počas diskusie vysvetlila, aká dlhá cesta viedla k vybudovaniu komunitnej Záhrady pod pyramídou (budovou Slovenského rozhlasu na Mýtnej ulici v Bratislave). Bola to slovenská iniciatíva a vznikla pred dvoma rokmi počas stretnutia ľudí, ktorí sa snažili oživiť mestské nevyužité priestory. Dôkladné mapovanie plochých striech v Bratislave spolu s prípravou návrhov projektu záhrady nakoniec uzrelo svetlo sveta pod pyramídou. V tamojšej komunitnej záhrade sa stretáva rozmanitá skupina ľudí – od zamestnancov rozhlasu, ľudí z NBS a mladých rodín s deťmi až po turistov. Je zaujímavé sledovať prepojenie a komunikáciu malého združenia (Jedlé mesto) s veľkou inštitúciou (RTVS).

Ivanegová prízvukovala, že počas komunitného záhradníctva sa buduje sociálny kapitál, skupina rôznych ľudí sa spolu vzdeláva, spolupracuje, dopĺňa. Za posledné dva roky v Bratislave vyrástlo deväť záhrad, pričom nejde len o bratislavský trend. Je to kombinácia mestského nadšenia a využívania nevyužívaného.

Tigran Aleksanyan z organizácie GLEN Slovensko hovorí o svojej dobrovoľníckej činnosti v Kambodži

Tigran Aleksanyan z organizácie GLEN Slovensko hovorí o svojej dobrovoľníckej činnosti v Kambodži

Sociálna banka pomôže mladým podnikateľom i ľuďom v núdzi

Tigran Aleksanyan pochádza pôvodne z Arménska, no už jedenásť rokov žije v SR. Pracuje v najväčšej slovenskej banke, kde pripravuje projekt sociálnej banky. Na diskusii vysvetlil dôvod, prečo sa rozhodol po absolvovaní štúdia ostať v SR a prehĺbiť vybudované partnerstvá, kontakty. Je rád, že žije v prostredí, kde sa tolerancia propaguje a otvorene sa premýšľa o téme migrácie. Prípadné negatívne reakcie môžu byť práve ďalším motívom – prečo pokračovať v oblasti, v ktorej pôsobí.

Zahraničná dobrovoľnícka skúsenosť z roku 2008 formovala jeho profesionálne smerovanie. V Kambodži sa v rámci svojho projektu pokúšal prekonávať predsudky v oblasti zamestnanosti, kde lokálnych ľudí presviedčal, že na získanie práce netreba mať iba známych. Treba sa snažiť a experimentovať, naučiť sa písať životopis a motivačný list. V rámci organizácie GLEN Slovensko vysiela mladých do rozvojových krajín, aby si vyskúšali – čo chcú a čo nechcú v budúcnosti robiť. Pozitívne je, že zo 40 doteraz vyslaných rozvojových dobrovoľníkov sa 10-15 ľudí po návrate naozaj venovalo realizácii projektov rozvojovej spolupráce a globálneho vzdelávania.

Keďže sa Slovenskej sporiteľni minulý rok darilo, vedenie využilo know-how svojej materskej organizácie a vyčlenilo financie na identifikáciu a podporu konkrétnych skupín ľudí, ktorým treba venovať zvýšenú pozornosť. Ide predovšetkým o mladých podnikateľov, ktorí by za súčasných podmienok nedostali úver na rozbeh podnikania, ďalej ide o neziskovky a zadĺžené osoby, ako aj sociálne slabšie, nízkopríjmové rodiny.

Juraj Hipš zo združenia Živica hovorí o svojom učiteľskom pôsobení v Zaježovej

Juraj Hipš zo združenia Živica hovorí o svojom učiteľskom pôsobení v Zaježovej

Vzdelávací charakter lokálnej meny Živec

Juraj Hipš z centra environmentálnej a ekologickej výchovy Živica nie je zakladateľom komunity Zaježová, ako by si mnohí mysleli, no momentálne tam pôsobí. Prízvukuje, že nie je ani včelár, ani záhradkár či architekt prírodných domov len preto, že robí pre Živicu a býva v Zaježovej. Podľa vlastných slov, je skôr učiteľ, čo viac rozpráva, ako koná.

Publiku vysvetlil, prečo musí jeho škola v Zaježovej bojovať s ministerstvom školstva. Keďže na škole nemajú počítačovú miestnosť, učiteľka nepracuje s interaktívnou tabuľou, v škole chýba jedáleň a telocvičňa, má škola zlé hodnotenie. Systém skrátka nepustí. Deti by sa však mali do školy tešiť, nie to tam pretrpieť, preto sa snaží školský systém zmeniť.

Hipš je optimista. Popri učeniu sa venuje aj zavádzaniu lokálnej meny Živec na Slovensku. Podľa neho má lokálna mena hlavne vzdelávací charakter – aby si ľudia uvedomili, na čo sú peniaze a spôsob financovania, ako aj podpory lokálneho obchodu. Spomenul ako vzor pre SR Veľkú Britániu a primátora Bristolu, ktorý si necháva výplatu posielať v lokálnej mene, aby podporil lokálnych podnikateľov. Čosi podobné sa možno raz podarí vo Zvolene, kde už o mene Živec diskutujú. Treba si uvedomiť, že veci sa hýbu smerom vpred – pred 15 rokmi by sme o nejakej lokálnej mene nemohli ani rozprávať.

Juraj Hipš zo združenia Živica priznáva, že v ich škole v Zaježovej o rozvojovej spolupráci neučia. To však neznamená, že žiaci o globálnych problémoch nevedia. Deti však chcú vždy niečo iné, ako majú doma pod nosom, preto chcú v tomto veku vyzerať oblečení ako z butikov z nákupného centra, nie ako ich rodičia (na pohľad skôr eko-aktivisti či neo-hippiesáci).

Dávajme si pozor na to, ako chceme svetu pomáhať

Keďže diskusia nesie v názve Európsky rok rozvoja, Hipš pridáva príhodu, ktorá sa mu stala práve na festivale Bažant Pohoda. Celý nadšený sa rozhodol vziať autom mladého chalana do areálu letiska. No keďže mladík nemal náramok účinkujúceho, musel z auta vystúpiť a nanovo prejsť k inej bráne niekoľko kilometrov pešo. Chcel tým publikum Café Európa diskusie upozorniť na to, aby sme si dávali pozor na spôsob – ako chceme pomáhať. Z nášho európskeho pohľadu by tá pomoc rozvojovým krajinám mala byť realizovaná s väčším prehľadom, obozretnosťou, rozvahou.

Moderátor diskusie a zároveň ambasádor ERR2015 Michal Hvorecký diskusiu uzatvoril konštatovaním, že Európska únia (ako najväčší donor oficiálnej rozvojovej pomoci) najviac pomáha rozvojovým krajinám – vo väčšej miere, ako USA či Čína. Mali by sme byť teda na to hrdí. Zároveň však o spôsoboch danej pomoci, resp. spolupráce treba premýšľať. Kritické myslenie by sme mali nielen exportovať von, ale rozvíjať ho i doma. Tento prístup je tiež súčasťou aktivít ERR2015.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: europa.sk

Advertisements

About Media about Development

Writing and reporting about international development topics; development cooperation projects, community development success stories and global challenges (in Slovak and also in English language)
This entry was posted in development cooperation, development education, global problems, millenium development goals, NGOs' work and tagged , , , , , , , . Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s