Demokratizačné snahy nie sú kratkodobá záležitosť. Ani v Moldavsku

Koncept zapájania verejnosti do rozhodovacích procesov je v moldavských mestách a obciach stále nový. Možno je to aj tým, že si stále časť ľudí a starostov či miestnych poslancov myslí, že voľby sú jediná forma interakcie medzi občanmi a ich volenými zástupcami. S akými problémami či výzvami sa momentálne potýka Moldavsko (Slovensku podobná, európska krajina), objasní Milan Zbořil, venujúci sa dlhodobo občianskym programom a komunitnému organizovaniu v Európe.

 

Aké etnické skupiny a menšiny možno rozoznať v Moldavsku?

V Moldavsku žije 3,5 mil. obyvateľov. To však nepočítam do tohto počtu Podnestersko s pol miliónom obyvateľov – oblasť na východe Moldavska, ktoré od roku 1992 deklaruje svoju samostatnosť (má vlastného prezidenta, vládu, menu, pasy). Majoritných Moldavcov je asi 75 %, Ukrajincov 10 %, Rusov 6 %, Gagauzov 5 %, ďalej sú tu Bulhari, Rumuni, Židia, Poliaci. Dokonca je tu jedna dedina, obývaná Čechmi, ktorí prišli do Moldavska v 19. storočí z Ukrajiny. Ešte na severe krajiny je pár miest, kde žije nepočetná rómska komunita. Je to riadny mix

Je etnické rozloženie v Moldavskej republike rovnomerné?

Nie. Napríklad v druhom najväčšom meste: Balti a okolí žije len asi 50 % Moldavcov – zvyšok sú „rusko-jazyční“: Ukrajinci a Rusi. Už som spomínal Podnestersko, tak musím ešte upozorniť na ďalšiu autonómnu oblasť: Gagauzsko, kde z celkového počtu cca 175 000 obyvateľov je 85 % Gagauzov, zvyšok sú Moldavci a Bulhari.

Etnické skupiny v Moldavsku krátko po rozdelení ZSSR.

 

Pracuješ pre zahraničnú mimovládnu organizáciu ako riaditeľ občianskeho programu. V čom spočíva tvoja práca?

S tímom miestnych kolegov pomáhame aktívnym občanom v ich mestách a obciach riešiť miestne problémy. Cieľom nášho programu je naučiť ľudí efektívne identifikovať miestne problémy a za ne zodpovedné osoby či inštitúcie; naučiť ich vytvárať stratégie – ako riešiť tieto problémy; ako zapájať občanov do riešenia, ale aj do rozhodovacích procesov na miestnej úrovni.

Ako to asi vyzerá reálne v praxi?

Momentálne pracujeme s 25 skupinami občanov v rámci celej krajiny. Za dva roky tieto skupiny dosiahli úspech napríklad pri riešení problémov, týkajúcich sa rekonštrukcie škôl a škôlok, zriadenia verejnej dopravy: „školského“ autobusu, ktorý vozí deti do školy. Ďalej sa dosiahli zlepšenia v rámci odvozu odpadu či opravy mostov. Z dlhodobého hľadiska je však dôležitejšie to, že v týchto obciach sa občania stali partnermi miestnej samosprávy. Samospráva a títo zaangažovaní občania spolu častejšie komunikujú, čo vedie k predchádzaniu vzniku problémov. Zároveň to umožňuje samospráve investovať nejaké malé prostriedky, financie do riešení, ktoré su identifikované priamo občanmi.

Ešte by som rád spomenul, že spúšťame program, zameraný na drobných farmárov a producentov zeleniny aj ovocia s cieľom: informovať ich o tom, aký dosah bude mať na ich ďalšia integrácia s Európskou úniou. Prostredníctvom priamej komunikácie s týmito ľuďmi je treba vypracovať zoznam problémov, ktoré im môže ďalší priebeh integrácie spôsobiť, a takisto vypracovať návrhy i odporúčania, ktoré by mala vláda prijať do svojich programov.

Milan Zbořil – riaditeľ občianskych programov a aktívny komunitný organizátor.

V čom môžu byť bariéry v naplňaní či nenapĺňaní vašich cieľov a výsledkov?

Nenazval by som to bariérami, treba však pripustiť, že koncept „komunitného organizovania“ (zapájania verejnosti do rozhodovacích procesov) je nový v obciach, kde pracujeme. Časť ľudí a starostov (a miestnych poslancov) si totiž stále myslí, že voľby sú jediná forma interakcie medzi občanmi a ich volenými zástupcami. Snažíme sa im preto ukázať príklady, kde priebežná vzájomná komunikácia uľahčuje samospráve jej fungovanie a skvalitňuje život občanov.

Takže aktívna komunikácia verejnosti a lokálnej samosprávy je primárnou výzvou?

Áno. Ďalšou výzvou je chápanie pojmu a realizácia projektov „občianskej participácie“ mimovládkami či nadáciami pred nami. Tie pristupovali k riešeniu lokálneho problému takým spôsobom, že zorganizovali v obci verejné stretnutie, na ktorom občania určili miestny problém (napríklad zatekajúcu strechu na škole). Konkrétna organizácia im potom poskytla peniaze na opravu, a to bolo všetko. Problém bol síce vyriešený, ale v procese komunikácie verejnosti a samosprávy nenastala žiadna zmena. S tým sa stretávame dodnes. My sa ale snažíme, aby občania identifikovali inštitúciu alebo osobu zodpovednú za riešenie problému a spoločne hľadali možnosti riešenia či zlepšenia súčasného stavu.

SR aj ČR tento rok oslavuje 25 rokov demokracie. Záujem moldavskej strany o zdieľanie slovenských transformačných a integračných skúseností (CETIR) je zjavný. V čom im teda svojimi skúsenosťami môžeme pomôcť, poradiť?

Teraz sa v Moldavsku veľa hovorí o budúcom smerovaní krajiny. Obyvateľstvo je na rázcestí – či si vybrať bližšiu integráciu s EU, alebo posilňovať väzby s Ruskom. Práve preto môže byť príbeh slovenskej integrácie pre Moldavsko inšpiráciou. Slovensko (len o málo väčšie ako Moldavsko), môže byť konkrétnym príkladom pre Moldavsko v tom, aké výhody aj nevýhody integrácia s EU krajine priniesla. Spolupráca medzi moldavskými a slovenskými inštitúciami je už niekoľko rokov aktívna a po otvorení Veľvyslanectva SR v Moldavsku v lete 2013 sa táto spolupráca ešte zintenzívnila. Vymienať si skúsenosti môžeme aj na poli: budovania štátnej správy, decentralizácie, využívania zahraničných investícií, budovania občianskej spoločnosti či nezavislých médií.

Milan Zbořil je takisto koordinátorom medzinárodnej siete ECON, ktorá vo svojich 9 národných organizáciách používa metodológiu komunitného organizovania.

 

Ak ide o rozvojovú spoluprácu a finančnú pomoc (zo strany U.S. Aid, Europe Aid či Slovak Aid), ktorý sektor a región by túto podporu a pozornosť v Moldavsku najviac potreboval?

Tento typ pomoci či podpory by mohol byť smerovaný do poľnohospodárstva, ktoré je významnou súčasťou miestnej ekonomiky, ale funguje dosť neefektívne. Určite treba pokračovať v reforme justície, v boji s korupciou a presadzovaní transparentnosti.

Je pochopiteľné, že časť podpory ostáva v centre, v Kišiňove, ale malo by to byť vyvážené aj podporou regiónov. S tým úzko súvisí aj potreba ďalšej decentralizácie, prenosu kompetencií a hlavne zdrojov – z centrálnej úrovne na regionálnu a miestnu úroveň.

V akom stave je v Moldavsku mimovládny sektor a akú formu podpory či pomoci z našej strany si vyžaduje?

Mimovládny sektor je veľmi pestrý – od relatívne silných, etablovaných organizácií, až po malé lokálne skupinky. Niektoré organizácie robia veľmi dobrú prácu – robia z občanov „účastníkov“ participacie a zmeny, nie len „príjemcov“. Niektoré organizácie sú zasa „odtrhnuté“ od problémov bežných občanov a reprezentujú len záujmy jedného lídra či zakladateľa organizácie. Budovanie spolupráce so zahraničnými partnermi a inšpirácia príkladmi dobrej praxe z krajín Strednej Európy je určite vítaná.

Máš veľa skúseností s komunitným organizovaním v SR. Ako sa forma organizovania udomácnila v Moldavsku? Ako sa tam aktivizujú komunity?

Na Slovensku som pracoval najmä s organizáciami v mestách, tu v Moldavsku pracujeme najmä na vidieku. Ale podstata je tá istá. Na Slovensku sme mohli „dotlačiť“ samosprávy do riešenia finančne náročnejších problémov, v Moldavsku je to ťažšie – lebo miestna samospráva nemá toľko zdrojov. Preto je potrebné „tlačiť“ na regionálnu správu. Čo ma prekvapilo, je, že väčšina našich aktivistov sú ženy.

Rozumejú obyčajní moldavskí ľudia procesu demokratizácie a občianskej participácie na verejnom živote?

Keby sme im to vysvetľovali na prednáške alebo tréningu, tak by tomu asi nerozumeli. Ale keďže si to zažívajú sami na vlastnej koži – sú zapojení do tohto procesu, tak to vnímajú veľmi pozitívne. Samozrejme, demokratizačné snahy nie sú kratkodobá záležitosť – vyžadujú si konštatnú, priebežnú podporu.

Text: Boba Baluchová (rozvojová analytička, novinárka, pedagogička), Foto: archív Milana Zbořila

 

Advertisements

About Media about Development

Writing and reporting about international development topics; development cooperation projects, community development success stories and global challenges (in Slovak and also in English language)
This entry was posted in community organizing, development cooperation, global problems, minority issues, NGOs' work and tagged , , , , , , . Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s