Za zmenu klímy treba viniť samých seba

V súčasnom stave oteplenia (o 0,8° C oproti predindustriálnej ére) zmeny klímy dramaticky ovplyvňujú životy ľudí, zvierat aj rastlín. Paradoxne práve ľudská činnosť je zodpovedná za globálne otepľovanie a negatívne dosahy týchto zmien – na prírodné prostredie (od ktorého ľudský život závisí). Ako sa náš život zmení pri oteplení planéty o 2° C či až o 4° C do konca tohto storočia? Realistické predpovede už sú na svete.

Pred niekoľkými týždňami som absolvovala tréning, organizovaný rakúskym Červeným krížom a britskou organizáciou RedR UK, pod názvom: “Climate change and Emergencies” (pre terénnych pracovníkov a pracovníčky v oblastiach humanitárnej krízy). Často sme sa obracali na prvú a druhú hodnotiacu správu Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC), resp. na jej hodnotiace správy (ktoré majú narozdiel od veľkých reportov niekoľko desiatok strán, nie pár tisícok strán). Predpokladám, že dnes už málokto pochybuje o tom, že ľudská činnosť je zodpovedná za zmenu klímy a jej (negatívne) dosahy na život ľudí na každom kontinente. Je však veľký rozdiel v tom, či sa do konca tohto storočia globálne oteplí o dva alebo štyri stupne oproti predindustriálnej ére. A práve porovnaniam dosahov v troch konkrétnych oblastiach a hodnoteniam rizík sa venuje správa z roku 2013 “Turn down the heat”, ktorú by som odporučila každému človeku (ktorému nie je budúcnosť našej planéty ľahostajná) prečítať.

Ľudský život vs. zmena klímy

Recenzovaný materiál spracoval pre Svetovú banku už po druhý raz potsdamský inštitút (Potsdam Institute for Climate Impact Research and Climate Analytics) a dal mu príznačný názov: „Turn down the heat“. Poskytuje lepšie pochopenie distribúcie vplyvov zmeny klímy vo svete (oteplenom o 4 °C) cez prizmu konkrétnych skúseností (prípadových štúdií) v troch rôznych regiónoch (Subsaharská Afrika, Juhovýchodná Ázia a Južná Ázia). Napriek predpokladu, že javy, spojené so zmenou klímy, ako napríklad vlny horúčav, by sme mali očakávať po celom svete – geografické a sociálno-ekonomické podmienky vytvárajú isté výrazné skupiny zraniteľnosti v rôznych regiónoch. Táto nová vedecká analýza skúma pravdepodobné vplyvy otepľovania na poľnohospodársku produkciu, vodné zdroje, a život obyvateľstva v pobrežných oblastiach z troch pohľadov (pri dnešnom pozorovanom oteplení, pri oteplení o 2° C a o 4° C).

Aj v súčasnom období oteplenia “len” o 0,8° C oproti predindustriálnej ére sú pozorované vplyvy zmeny klímy vážne a ukazujú, ako dramaticky môže ľudská činnosť ovplyvniť prírodné prostredie, od ktorého ľudský život závisí. Predovšetkým rozvojové krajiny (s najviac zraniteľnou populáciou) už tieto zmeny zažívajú na vlastnej koži. Projekcie budúcich vplyvov zmeny klímy (podklady pre túto správu) boli odvodené z rôznych modelov (Coupled Model Intercomparison Project Phase 5, CMIP5; Simple Climate Model, SCM; Model for the Assessment of Greenhouse Gas Induced Climate Change, MAGICC) a rešerší dostupnej literatúry.

Plánovaný nárast hladiny mora (pri oteplení o 2° a pri oteplení o 4° C)

Kľúčové zistenia naprieč regiónmi

Medzi kľúčové otázky, zdôraznené v správe „Turn down the heat“ z roku 2013, sú skoré príchody vplyvov zmeny klímy a najmä ich nerovnomerná regionálna distribúcia , ako aj vzájomná interakcia týchto vplyvov, zvýrazňujúca kaskádové účinky. Napríklad ide o nezvyčajné a bezprecedentné teplotné extrémy. Očakáva sa v budúcnosti oveľa častejší výskyt – s pokrytím väčších územných oblastí, a to tak v celosvetovom meradle, ako aj v troch skúmaných kritických oblastiach tejto správy. Teplotné extrémy v Juhovýchodnej Ázii sa výrazne zvýšia v blízkej budúcnosti, a budú mať nepriaznivé účinky na človeka aj ekosystémy pri 2° C, aj 4° C-oteplení.

Ak hovoríme o zmenách v režime zrážok a dostupnosti vody, tak aj keby žiadna zmena klímy neprebiehala, rast samotnej populácie zvýši tlak na vodné zdroje v mnohých regiónoch. 20-percentný pokles dostupnosti vody je predpovedaný mnohým oblastiam pri oteplení o 2° C a až 50-percentný pre kritické regióny, ktoré výrazne pocítia zmeny pri oteplení o 4° C. Juhoázijská populácia je najviac zraniteľná a náchylná k väčšej variabilite zmien zrážok. A to už nehovoriac o narušeniach v monzúnovom systéme či o raste teplotných maxím, pre ktoré bude voda a potravinové zdroje vo vážnom ohrození.

Čo sa týka poľnohospodárskych výnosov a nutričnej ​​kvality, v uvedenej publikácii sa uvádza nasledovné: Obilninové výrobné systémy sa ocitnú pod rastúcim tlakom naplniť rastúci globálny dopyt. Začína sa to totiž prejavovať už teraz, pri 0,8° C oteplení. Hoci sa prognózy líšia a sú neisté, jedno je podľa autorov dokázateľné: že už pri zvýšení teploty o 0,8° C možno pozorovať znížené výnosy dôležitých obilnín. Pokles úrody je výrazným ukazovateľom vo všetkých troch študovaných regiónoch tejto správy. Správa takisto uvádza empirický dôkaz, že vyššia atmosférická koncentrácia oxidu uhličitého (CO2) môže mať za následok nižšiu úroveň bielkovín u niektorých obilnín. Tieto zmeny budú mať veľký vplyv na potravinovú (ne)bezpečnosť a hospodársky (ne)rast a (ne)znižovanie chudoby v konkrétnych regiónoch.

Zvýšené otepľovanie by mohlo prispieť aj ku zmenám v suchozemských ekosystémoch, zásadne zmeniť zloženie druhov a dokonca viesť k vyhynutiu niektorých z nich. Do roku 2030 (pri oteplení 1,2-1,3° C) budú niektoré ekosystémy v Afrike vystavené maximálnym extrémnym teplotám (aj nad rámec svojho súčasného rozsahu), väčšina afrických eko-regiónov prekročí tento rozsah v roku 2070 (pri oteplení 2,1-2,7° C). V savanských ekosystémoch pravdepodobne dôjde k posunu od trávnatých k drevnatým druhom (vplyvom CO2 fertilizácie), hoci vysoké teploty a zrážkový deficit by mohli zvrátiť tento efekt. Tento posun zníži objem krmoviny pre dobytok a obmedzí tak spôsob pastierskeho chovu dobytka, ako aj zabezpečovanie obživy.

Dôležitá problematika rastu hladiny morí/oceánov sa objavuje v každej kapitole publikácie „Turn down the heat“. K zvýšeniu hladiny mora dochádza oveľa rýchlejšie než doteraz a plánovaný vzostup o 50 cm do roku 2050 je nezvrátiteľný – v dôsledku minulých produkcií emisií. Obmedzením otepľovania (na 2° C) však môžeme obmedziť nárast globálnej hladiny mora do cca 70 cm do roku 2100.Vzostup morskej hladiny o 100 cm môže nastať, ak produkcia emisií bude pokračovať v naštartovanom tempe (a globálna priemerná teplota sa zvýši až o 4° C do roku 2100). Rýchly nárast v posledných desaťročiach je možné vysvetliť výrazným ubúdaním ľadu z Grónska a Antarktídy, autori však nevedia vysvetliť rýchlosť a rozsah budúceho zvyšovania hladiny mora. Morská hladina bližšie k rovníku bude vyššia, než celosvetový priemer nárastu o 100 cm na konci storočia. V Juhovýchodnej Ázii sa predpokladá o 10-15 % vyšší vzostup morskej hladiny, než je celosvetový priemer. Spolu s búrkami a tropickými cyklónmi bude mať tento nárast zničujúci vplyv na pobrežné systémy.

Čo sa týka morských ekosystémov: autori publikácie spomínajú kombinované účinky otepľovania a okysľovania oceánov, ktoré spôsobujú veľké škody na systémoch koralových útesov a vedú k stratám v produkcii rýb (minimálne na regionálnej úrovni). Predpokladajú sa značné straty koralových útesov pri oteplení 1,5 až 2° C. Väčšina koralových útesov nebude pravdepodobne schopná prežiť 4-stupňové oteplenie.

Od začiatku priemyselnej revolúcie pH povrchových vôd oceánu klesla o 0,1 jednotky. Keďže stupnica pH tak, ako Richterová stupnica, je logaritmická, táto zmena predstavuje nárast približne o 30 % v kyslosti. Budúce predpovede naznačujú, že kyslosť oceánov sa bude ďalej zvyšovať, tým ako oceány budú aj naďalej absorbovať oxid uhličitý. Odhady budúcich úrovní oxidu uhličitého (na základe emisných scenárov, súvisiacich s biznisom) naznačujú, že do konca tohto storočia by mohla byť povrchová voda oceánov kyslejšia až o 150 % – čo oceány nezažili za posledných 20 miliónov rokov.

Nová oblasť zraniteľnosti

Medzivládny panel pre zmenu klímy: IPCC (2007) definuje zraniteľnosť ako “mieru, pri ktorej sa geofyzikálne, biologické a sociálno-ekonomické systémy už nedokážu vyrovnať s nepriaznivými vplyvmi zmeny klímy”. Práve novému typu a novej oblasti zraniteľnosti sa venujú aj autori publikácie „Turn down the heat“. Jedným zo spoločných rysov, ktoré vyplývajú z regionálnych analýz, je nový typ zraniteľnosti – v mestách, v urbánnych oblastiach. Výška a rozsah urbanizácie je v rozvojových regiónoch vysoká. Napríklad sa predpokladá, že v roku 2050 bude až 56 % populácie  Subsaharskej Afriky žiť v mestských oblastiach, v porovnaní s 36 % v roku 2010. Hoci je trend urbanizácie riadený radom faktorov, zmena klímy sa stáva čoraz významnejšou hnacou silou, pretože život na vidieku a na pobreží sa ocitá pod silnejúcim tlakom.

Obyvatelia vidieka budú vystavení rôznym klimatickým risk-faktorom v jednotlivých regiónoch. No je tu i rad faktorov, definujúcich konkrétnu zraniteľnosť obyvateľov miest voči vplyvom zmeny klímy (ide predovšetkým o mestskú chudobu). Keďže sa napríklad mnoho miest nachádza v pobrežných oblastiach, sú často 
vystavené záplavám a búrkam.

Neformálne sídla v sebe sústredia veľké počty ľudí a často v nich chýbajú základné služby (elektrina, kanalizácia, zdravotníctvo, infraštruktúra a dôstojné bývanie). V takých oblastiach sú ľudia vystavení extrémnym výkyvom počasia, ako sú búrky a záplavy (ako je známe z prípadu v Metro Manila na Filipínach, či Kalkata v Indii, kde sú chudobné domácnosti – nachádzajúce sa v nízko položených oblastiach obzvlášť citlivé na zmeny hladín mora, príliv/odliv a búrky). Neformálne osady sú často ohniskom zrodu i prenosu najrôznejších typov ochorení (najmä cholery, malárie i dengue), ktoré so zvyšujúcimi sa vplyvmi zmeny klímy môžu mať vyššiu prevalenciu. Chudobná vrstva obyvateľstva bola identifikovaná ako najviac ohrozená skupina, čo sa týka zvýšenia cien potravín (v súvislosti s poklesmi výroby a úrody v závislosti od vplyvu zmien klímy).

Mapy expozície/vystavenia (ľavý panel) a zraniteľnosti (pravý panel) v roku 2100

Prípadové štúdie: Tri kritické regióny a dôsledky pre rozvoj

Publikácia „Turn down the heat“ sa venuje v troch kapitolách prípadovým štúdiám z troch kritických regiónov. Ako prvá je analyzovaná Subsaharská Afrika – a to najmä z hľadiska produkcie potravín (a jej ohrozenia). Postupne sú nám textovo i vizuálne odprezentované podoby a podobnosti zmeny klímy v jednotlivých regiónoch; ďalej stúpanie hladiny mora; dostupnosť vody; poľnohospodárska výroba; predpokladané zmeny v ekosystémoch; a samozrejme, vplyvy ľudskej činnosti. Druhým analyzovaným regiónom je Juhovýchodná Ázie – najmä z pohľadu rizikovosti/riskantnosti života v pobrežných zónach. V podkapitolách sa dôraz kladie na silu a dôsledky tropických cyklónov; opäť stúpanie hladiny mora; analyzované sú riziká života vidieckeho obyvateľstva v deltách a pobrežných regiónoch; ako aj riziká života v pobrežných mestách. Tretia prípadová štúdia sa orientuje na Južnú Áziu a pohľad na extrémy nedostatku či prebytku vody. Opäť dostávame konkrétne údaje a prognózy, čo sa týka zostupu hladiny mora; pozornosť je venovaná aj mestá i regióny v ohrození povodňovej činnosti.

Výsledky z nedávneho projektu Inter-Sectoral Impact Model Intercom-parison Project (ISI-MIP) použili autori publikácie na posúdenie takzvaných “hotspotov” – miestach, kde sa značné dopady zmeny klímy pre jednu konkrétnu lokalitu vyskytujú súčasne vo viac ako jednom sektore (poľnohospodárstvo, vodné zdroje, ekosystémy či zdravie). Podiel svetovej populácie, ovplyvnenej viacerými vplyvmi zmeny klímy naraz, sa významne zvyšuje pri vyšších hodnotách otepľovania. Pri fixnej úrovni a rozmiestnení populácie (z roku 2000) podiel ľudí, vystavených viacerým dosahom zmeny klímy naraz, by sa zvýšila o 20 % pri oteplení o 2° C, ale až o 80 % pri oteplení o 4° C. Táto analýza odhaľuje potenciálne hotspoty v oblastiach, ako Južná Európa, Južná Amazonia, Východná Afrike a sever Južnej Ázie.

Zmena klímy podkopáva pokrok a vyhliadky na dosiahnutie rozvoja v krajinách Globálneho Juhu, hrozí prehĺbenie zraniteľnosti a narušenie ťažko vydobytých zlepšení. Dôsledky sa už začínajú prejavovať na všetkých kontinentoch a vo všetkých odvetviach. Autori správy upozorňujú na konkrétne vymierajúce druhy fauny a flóry, zaplavované územia, a ohrozené živobytia, resp. zdroje obživy. Suchá, povodne, viac silných búrok, lesných požiarov trápi jednotlivcov, podnikateľský sektor a vlády. Extrémne udalosti, súvisiace so zmenou klímy, môžu zahnať domácnosti pod hranicu chudoby, čo by mohlo viesť k väčšej migrácii z vidieka do miest. Možno sa zhodnúť na tom, že podpora hospodárskeho rastu a odstránenie chudoby, ako aj celosvetovej nerovnosti, tak bude stále náročnejšia úloha (pod vplyvom zmeny klímy).

Dôležitosť a dostupnosť tejto správy

Prezentovaný report je akousi „must-read“ literatúrou nielen pre humanitárnych a rozvojových pracovníkov a pracovníčky (za stolom v kancelárii tej-ktorej organizácie či priamo v teréne), ktorí chcú zo svojich súčasných či budúcich projektov vytvoriť efektívne „climate-smart“ projekty. Je to materiál pre ľudí študujúcich aj vyučujúcich (napríklad rozvoj, geografiu, geológiu či klímu/klimatológiu), ale aj pre všetkých premýšľajúcich o našej budúcnosti. Napriek tomu, že daná publikácia má okolo 250 strán s odbornou terminológiou (v odbornej angličtine), orientovať sa v tematických okruhoch a selektovať to najdôležitejšie (najviac alarmujúce) možno na základe výborne spracovaných tabuliek (vo veľkosti troch A4 – jedna strana pre konkrétny kritický región a príslušnú prípadovú štúdiu pre Subsaharskú Afriku, Juhovýchodnú Áziu, Južnú Áziu).

V tabuľkách môžeme nájsť porovnania v daných troch regiónoch z hľadiska konkrétnychrisk-faktorov a dosahov zmeny klímy (extrémy v rámci počasia, suchá, aridita, úroveň hladiny mora, zmeny v ekosystémoch, dostupnosť vody: tečúcej i spodnej, priemerné výnosy pestovaných plodín, produkcia potravín živočíšneho i rastlinného pôvodu, rybolov a život v pobrežných oblastiach, zdravie a chudoba) pri troch teplotách – pri už pozorovanom oteplení o 0,8°C, pri oteplení predpokladanom v roku 2040 o 2° C, a oteplení v roku 2080 o 4° C.

Takmer každá strana obsahuje tabuľku, mapu, ilustračný obrázok s prehľadnými porovnaniami (napríklad: ako bude vyzerať svet z hľadiska zvyšovania hladiny morí/oceánov teraz a na konci storočia). Takto vizuálne atraktívne a zrozumiteľne sú spracované všetky sledované kritériá, rizikové faktory. Pozitívne ohodnotiť možno i podrobný slovník pojmov a vysvetlenie skratiek v úvode tejto správy spred roka. Čitateľa menej technicky a teoreticky zdatného môže odradiť od čítania príliš obsiahly prehľad metodológie a výčet najrôznejších modelov (čo zasa diplomovky a dizertačky píšuci nadšenci a nadšenkyne ocenia), na základe ktorých sa robili jednotlivé projekcie a prognózy stavu sveta o sto rokov.

Zvolený jazyk a štýl správy navodzuje vážnosť situácie a aktuálnosť problematiky (ako aj nezvrátiteľnosť oteplenia – nemožnosť zo dňa na deň zastaviť zmenu klímy). Alarmuje nás (aj dúfajme, že aj SR) k činu – za zmenu klímy totiž treba viniť nás samotných. Musia byť prijaté predsavzatia a vykonané aktivity smerom k zmierneniu tempa zmeny klímy, ako aj k prispôsobeniu sa dôsledkom, ktoré dnes už pociťujeme. Bude veľmi ťažké až nemožné dostať z pasce najchudobnejších tejto planéty, ak zmena klímy bude prebiehať nekontrolovane. Ešte raz treba prízvukovať, že musia byť prijaté výrazné a rozhodné opatrenia, aby sa zabránilo otepleniu o 4 či viac stupňov, pri ktorých bude svet ťažko ovládateľný a ľudské utrpenie sa ešte zvýši. Autori na záver správy konštatujú, že ešte nie je úplne neskoro na to, aby sa otepľovanie udržalo v blízkosti 2° C, a vybudovala sa odolnosť voči danej teplote a ďalším vplyvom zmeny klímy (a významným rizikám pre poľnohospodárstvo, vodné zdroje, pobrežnú infraštruktúru a ľudské zdravie). Dramatické zmeny v technologických procesoch, vytrvalosť a (vizionárska) politická vôľa, ako aj medzinárodná spolupráca, sú nevyhnutné pre zmenu trajektórie zmeny klímy a pre ochranu ľudí aj ekosystémov. Čas pre riešenie a zmiernenie otepľovania, jeho udržanie na hranici 2° C (namiesto alarmujúcich 4° C) sa skracuje – je čas konať. Teraz.

Text: Božena Baluchová (doktorandka na KRS PriF UP v Olomouci), Foto: publikácia “Turn down the heat” (World Bank, 2013)

Advertisements

About Media about Development

Writing and reporting about international development topics; development cooperation projects, community development success stories and global challenges (in Slovak and also in English language)
This entry was posted in climate change, global problems, millenium development goals, resilience, sustainability. Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s