Povzbudiť filmom veriacich k podpore projektu SKCH v Ugande

Rozbor filmu „Dar lásky pre Ugandu“ od Ivice Kúšikovej (Uganda, SKCH, 2012)

Dokumentaristka Ivica Kúšiková má na svojom konte niekoľko zaujímavých dokumentárnych filmov, ktoré v sebe nenesú len vizuálnu atraktivitu z exoticky pôsobiacich miest, ale predovšetkým v sebe nesú duchovný odkaz a evanjelizáciu. Pre Slovenskú katolícku charitu (SKCH) zrealizovala v rámci „one woman show“, teda zrežírovala, nakrútila i sama si zostrihala v roku 2011-12 „Dar lásky pre Ugandu“.

Hlavnými protagonistkami krátkeho dokumentu sú laická misionárka Margita Kačányiová a zdravotná sestra Catharine Riria, ktoré od roku 2011 spolupracujú so SKCH na výstavbe Centra pre HIV/AIDS postihnuté deti na severe Ugandy. V snímke zaznieva ich hovorené slovo (komentár i odpovede na otázky) – opisujúce skúsenosti so životom v rozvojovej krajine, ktorú sužovali v minulosti nepokoje medzi kmeňmi a dlhoročná občianska vojna, dnes je to vírus HIV a ochorenie AIDS. Obe ženy sa snažia zvyšovať povedomie o tomto nebezpečenstve a zmierniť jeho dosahy na obyvateľstvo. Úsmevnou situáciou z filmu, ktorá mi najviac utkvela v pamäti, bolo rozčúlenie a krik Margity na lokálnych pomocníkov, ktorí si urobili svoju prácu vytrhania buriny v areále centra lajdácky, čo ale nepotvrdzuje stereotyp, že všetci „Afričania“ sú leniví!.

Vo filme spoznávame jeden konkrétny osud dobrovoľníčky Agnes, ktorá je HIV pozitívna od roku 2000, manžel jej zomrel a dve zo štyroch detí sú takisto poznačené rovnakou chorobou. Prostredníctvom záberov zo severu Ugandy divácka obec pozoruje nehostinné podmienky, v ktorých tamojšie rodiny žijú a ktoré by chcel málokto z Európy zažiť. Obyvatelia Adjumani nemajú na výber, snažia sa zabezpečiť obživu pre svoje domácnosti akýmkoľvek spôsobom. V každej rodine, ak je ešte úplná, sa nachádza minimálne jeden človek, nakazený vírusom HIV. Čo je podľa slov protagonistiek horšie, rodičia nevedomky preniesli ochorenie na svoje deti – ktoré sú oslabené a nevedia problému čeliť. Vážnosť situácie si uvedomujú, až keď stratia rodičov a stávajú sa úplnými sirotami, ocitnú sa napospas ulici – bez možnosti navštevovať školu a žiť bezstarostným životom dieťaťa. Pred objektívom sa objavia bosé deti, ktoré nie sú v škole, ale vysedávajú pred hlinenými domcami na prašnej ceste a hrajú sa so svojimi mladšími súrodencami. Nejde o ilustračný záber, ale o podnet pre nahliadnutie do minulosti a do konkrétnych problémov i výziev – uvedomenie si, ako situácii predísť – ísť po prevencii a root-causes: prečo je cesta do školy ďaleka, nebezpečná?.

Niekoľkokát vo filme odznejú dôvody, vysvetľujúce potrebu dostavby centra pre HIV/AIDS postihnuté ugandské siroty v Adjumani. Generálny sekretár SKCH Radovan Gumulák dodáva, že financie na stavbu sa zháňajú problematickejšie, nakoľko Uganda nepatrí medzi prioritné krajiny pre SR v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci – preto sa dielo podarí dokončiť len vďaka štedrosti ľudí zo Slovenska. Čistý fundraisingový motív, ktorým sa SKCH pri tvorbe a verejných projekciách tohto filmu netají.

V snímke zazrieme aj dievčatko Sally, ktorej osud bol prostredníctvom kampane SKCH dostatočne známy – je HIV pozitívna, nemá rodičov, stará sa o ňu a jej sestry len stará matka. Aj tu sa objaví pasáž, známa takmer z každého filmu z afrického kontinentu: Dievčatko sa usmieva do kamery, hrá sa s darovanou bábikou, nepremýšla o svojej chorobe. Tu však ide o hlavnú tvár kampane, ktorú chcú slovenskí darcovia a darkyne naozaj aspoň na chvíľu vidieť – aby SKCH dôverovali a prispeli na zbierku.

Pozitívom filmu je, že sa nesnaží divákov citovo vydierať (aj keď v úvode predsa len na pár sekúnd zazrieme obnažené deti). Neukazuje zomieranie ugandských sirôt na ulici, ich bezvládne telá, utrpenie a biedu – všetko je len v náznakoch či slovnom vysvetlení hlavných protagonistov.

Autorka: Boba Baluchová (novinárka, filmárka, pedagogička)

About Media about Development

Writing hope-based stories and reporting about global challenges, international development topics, community development projects (in Slovak, Czech and English language)
This entry was posted in charity, development cooperation, documentaries, fundraising, global problems, long-distance adoption, media, NGOs' work and tagged , , , , , , , , , . Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s