Film „Dostať šancu“: cez ľudské príbehy o Miléniových rozvojových cieľoch

Rozbor filmu „Dostať šancu“ od Mareka Kuboša (Keňa, eRKo, 2007)

Dokumentárny (svojimi znakmi a prevedením však skôr publicistický) film ponúka diváckej obci portréty mladých ľudí z Kene. Je veľmi ťažké v čase 30 minút rozohrať štyri príbehy detí ulice z Nyeri, pritom nezabudnúť pripomenúť kontext tejto východoafrickej krajiny a dôležitosť nápĺňania Miléniových rozvojových cieľov, ako aj v závere ešte namotivovať ľudí, aby sa zamysleli nad svetom (bez) chudoby, a navštívili web: www.svetbezchudoby.sk – čo je len jednou z podstránok organizácie eRKo.

Za kamerou filmu z roku 2007 na objednávku organizácie eRKo stojí Marek Kuboš, pod strihovou skladbou je podpísaný Peter Harum, za réžiou prekvapivo obaja – absolventi VŠMU. Tvorcovia by však lepšie spravili, keby dali na zásadu: „menej je niekedy viac“ a spracovali len najsilnejší, posledný dvojpríbeh dvoch bratov – hudobníka a futbalistu, ktorých osudy a výpovede by vystačili na jeden film. Vzhľadom na objednávku filmu (kresťanskou organizáciou eRKo z finančných prostriedkov programu Slovak Aid) a množstvo poradných očí z rozvojovej obce, ktoré na filme asistovali, sa však výslednému produktu, ktorým na záver netvorivo, staticky pripomenú 8 Miléniových rozvojových cieľov, nemožno čudovať. Vlk chcel byť sýty, aj ovca celá, čím utrpela najmä filmárska sloboda i kreativita, ako aj vizuálna stránka filmu.

Hneď úvod filmu je stereotypný: tradičný kenský rap, podmazávajúci pohľad na deti, hrajúce sa na smetisku v slume. Krátku anketku medzi školákmi: „čím chceš byť“ sme už počuli v nejednom filme o Afrike. Čo však najviac reže uši, je príliž strojený, seriózny hlas profesionálneho herca, ktorý číta takmer non-stop komentár pod obrazom, ako aj dabuje hlavných protagonistov. Človek sa nedokáže sústrediť na výpovede hlavných postáv, ich rodinných príslušníkov či učiteľov. Čo je ďalej zaujímavé, alebo skôr podozrivé, že v dôležitých otázkach za deti odpovedajú dospeláci. O nevhodne použitej hudbe, plnej ženského spevu a ujúkania, sa dá takisto diskutovať.

Zábery z kenského slumu, plného absurdných situácií a paradoxov, sú vizuálne atraktívne, no to dnes v záplave filmov z afrického kontinentu nestačí. Čo hovorí hovoriaca hlava protagonistu, alebo komentár, to vidíme v ilustračných materiáloch aj v obraze – žiadne presahy, či možnosť na vlastnú interpretáciu, zamyslenie. Sama som sa v roku 2011 pri nakrúcaní svojho dokumentu o živote mladých ľudí pod Mt. Kenya popálila na podobnej veci, čiže dnes si svoje chyby všímam na filmoch svojich kolegov a snažím sa podobných chýb vyvarovať v budúcnosti. Snažila som sa, podobne ako tento film, zobraziť nenásilne, skôr pozitívne „success stories“ mládeže, plnej snov a plánov – bez nejakej osobnej tragédie, či konfliktov, a možnom v tom bol problém. Vnútorný či osobný konflikt je však veľmi prínosný pre priebeh každej dobrej drámy.

Napriek tomu, že som tento Kuboš-Harumov film videla už dvakrát, neviem si vybaviť prvé dva príbehy školákov – detí z ulice: Mikea a Elizabeth. Čiže asi nepodali dostatočne silný príbeh, výpoveď s istou emóciou – aj keď nemusí ísť hneď o citové vydieranie či nejakú srdcervúcu story. Naopak, vybavujem si druhú časť filmu: dvojpríbeh bratov, ktorí si navzájom dodnes pomáhajú a ovplyvňujú svoju kariéru i život celej komunity v slume – keďže Adam Masava je umelec, a jeho brat Patrick je futbalista, hrajúci za klub v českom Moste. Môžeme si v slove i v obraze porovnať ich životné podmienky, sociálne návyky a konkrétne byty – kde tvoria a pôsobia. Adam si napríklad zaisťuje okno hudobnými CDčkami, aby sa mu nik nevlámal do jeho príbytku, naopak Patrick si pohodlne žehlí oblečenie v mosteckom bytíku a vymenováva, aké darčeky v ČR kúpil pre svoju rodinu. Táto časť by sa dala pokojne predĺžiť, nakoľko chlapčenské výpovede sú plné rodinnej súdržnosti, solidarity, participácie.

Určite by som skrátila alebo úplne vynechala pasáž o Miléniových rozvojových cieľoch, ktorá v závere pôsobí ako agitka (päsť na oko), ale keďže nie som jeho tvorkyňou a nepoznám okolnosti vzniku, podmienky – nechcem do koncepcie autorom viac hovoriť.

Autorka: Boba Baluchová (novinárka, filmárka, pedagogička)

Advertisements

About Media about Development

Writing and reporting about international development topics; development cooperation projects, community development success stories and global challenges (in Slovak and also in English language)
This entry was posted in development cooperation, development education, documentaries, global problems, media, millenium development goals, NGOs' work and tagged , , , , , , , . Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s