Neľahké detstvo v Keni

Viete si predstaviť, že by ste museli zabezpečiť chod domácnosti a obživu pre celú rodinu za jedno euro na deň? V Keni, východoafrickej krajine, kde polovica populácie žije pod hranicou chudoby, to dokážu. Ako asi vyzerá život detí v tejto ľudnatej republike?

Niekoľko dôležitých čísel o dospelých Keňanoch a Keňankách na začiatok! Ak bude Keňa „napredovať“ podľa naštartovaného populačného trendu, do 30 rokov sa zaradí medzi 20 najľudnatejších krajín sveta (s viac ako 75 miliónmi obyvateľov). Zatiaľ má len 40 miliónov, miera nezamestnanosti je tam okolo 40 % a priemerná dĺžka života len okolo 54 rokov. Ak k tomu prirátame ešte okolo 2 milióny ľudí, nakazených vírusom HIV a chorobou AIDS – nemožno hovoriť o najlepších vyhliadkach na výchovu detí. Čo všetko teda ovplyvňuje detstvo, rast a vývin detí ako početnej zraniteľnej skupiny v Keni?

Často skloňovaná chudoba a hlad

V extrémnej chudobe žije viac ako miliarda ľudí, pričom hranicu tejto chudoby predstavuje jeden dolár na deň. Akou prácou túto sumu zaobstarať? Tri štvrtiny kenského obyvateľstva pracujú v oblasti poľnohospodárstva, ale je to neľahký chlebíček. Farmárske rodiny totiž denne bojujú s dôsledkami klimatickej zmeny klímy – s extrémnymi suchami, nedostatkom dažďovej i pitnej vody, migráciou, chorobami. Ako by ste navrhli odstrániť chudobu a hlad vy? Azda najjednoduchší spôsob je – neplýtvať potravinami. Kým v SR vyhadzujeme potraviny pre nestihnuté skonzumovanie do dátumu spotreby, v Keni bývajú často zle uskladnené a v teple sa znehodnotia.

Určite si pamätáte na verejné zbierky, ktoré boli vyhlásené na Slovensku v lete 2011, keď východnú Afriku ohrozoval hladomor. Postihnuté boli milióny ľudí aj v Keni. Extrémne suchá, vynechanie obdobia dažďov a automaticky sa zvyšujúce ceny potravín postihli celé pastierske a poľnohospodárske komunity. Spoločenské nepokoje, lokálne konflikty, migrácia (v rámci afrického kontinentu i smerom do Európy) nenechali na seba dlho čakať. O život bojovali všetci, vrátane tých najzraniteľnejších: starých ľudí, žien i detí.

Deti ulice v centre pozornosti

V Keni žije pravdepodobne najviac ‘street-children‘ (detí ulice) v rámci afrického kontinentu – až štvrť milióna! Pričom v slumoch hlavného mesta Kene – Nairobi je to približne 60 tisíc. Kenský mladík Benson, ktorý študuje sociálnu prácu na Slovensku, by vedel o problematike detí ulice rozprávať celé hodiny – tragické príbehy, keď deti spadli do područia pouličného gangu a nelegálnou činnosťou si zarábali na nocľah a potravu, no i tak sa dospelosti nedožili, ale aj pozitívne príklady, keď bolo dieťa včas odchytené do resocializačného strediska a bolo včas uchránené od drôg či prostitúcie.

Keď hovoríme o detskej chudobe v Keni, musíme prstom ukázať práve na slumy, ktoré sa vyznačujú obrovskou hustotou obyvateľstva. Státisíce ľudí, ktorí kvôli práci a obžive odišli z vidieka do metropoly, žijú práve v týchto prímestských oblastiach bez elektriny, vody, infraštruktúry, kanalizácie. Ide bezpochyby o najkritickejšie semenisko pre šírenie smrteľných chorôb, vysokú kriminalitu, prostitúciu a užívanie drog – samozrejme, aj u detí. Ak rodičia žijú na pokraji záujmu spoločnosti a o každodennom prísune potravy, dôstojnom bývaní, zamestnaní či financiách môžu prestať snívať, ich deti pravdepodobne nebudú mať dobrý štart pre spokojne-prežité detstvo.

Distribúcia vitamínu A deťom počas kenského eventu “Malezi Bora”.

Vzdelanie stále nedostupné pre všetkých

Gramotnosť Keňanov a Keňaniek je na hranici 74 %. Pričom treba zdôrazniť, že častým dôvodom negramotnosti nie je lenivosť, ale nedostupnosť k vzdelaniu a vysoké náklady na štúdium. Deti zo základných i stredných škôl sú nesmierne nadané a v komunikácii aktívne – oprávnene ich možno nazývať: „Malí Obamovia“. Od malička sa suverénne vyjadrujú v angličtine i v swahilčine, sú hladní po vedomostiach, chcú ukázať, čo v nich je. Niekedy ale ani dobré známky či talent nestačia.

To je prípad 22-ročného masajského mladíka Ramsona, ktorý bol najlepší v ročníku na strednej škole, ale ani to mu nezabezpečí univerzitné vzdelanie. V Keni je totiž bezplatné len základné školstvo. I to vlastne úplne zadarmo nie je, lebo každé dieťa musí mať kúpenú minimálne jednu povinnú uniformu, ďalej školské pomôcky, knihy. Bez (v špeciálnom obchode zakúpenej či zdedenej) uniformy – podľa zaužívaného britského śkolského systému dieťa do školy nastúpiť nemôže. Strednú školu už rodičia svojim deťom pri priemernom mesačnom plate 50 eúr nedokážu zaplatiť. Tak tomu bolo aj v prípade Ramsona. Rodičia pokryli školné len jemu ako jedinému dieťaťu z celej rodiny, najbystrejšiemu spomedzi bratov. Ten potom doma mohol svojich súrodencov doučovať a azda rodine napomôže zabezpečiť aký-taký príjem. Na univerzitu však musí zabudnúť – na ročné školné (od 600 eúr vyššie) si zatiaľ nedokáže našetriť.

Vzdelávanie matiek a rozdávanie výživových prídelov v nutričnom centre v Kwale.

Úloha žien a matiek v spoločnosti

Mnohé deti, najmä dievčatá sa do školy ani nedostanú. Musia totiž tvrdo pracovať, aby pomohli uživiť rodinu. Najmä ak otec odišiel za prácou stovky kilometrov a už sa nevrátil (našiel si inde novú ženu, opustil krajinu alebo zahynul) a matka je napríklad HIV-pozitívna.

Treba mať stále na pamäti, že na africkom kontinente sa všeobecne málo hovorí o rodovej rovnosti či posilňovaní úlohy žien v spoločnosti. Ale aj k tomu bude musieť raz dôjsť. Zatiaľ však faktom ostáva, že dievčatá a ženy získavajú podstatne menej vzdelania ako chlapci, muži. Bez vzdelania v súčasnosti v rámci Kene ostáva 19 % žien a 13 % mužov. Chudobných žien je dvakrát viac ako chudobných mužov.

Vzdelanosť rodičov (a najmä matky) je kľúčová v rámci výchovy a zabezpečovania stravy i zdravia dieťaťa. Vzdelanie žien veľmi úzko súvisí aj s ich pôrodnosťou – častejšie rodia ženy, ktoré nemajú vzdelanie. Nie je zriedkavosťou, že stretnete 30-ročnú ženu z kmeňa Duruma alebo Digo, ktorá nikdy nechodila do školy, nevie písať, ale má na krku zavesený mobilný telefón a 10 pôrodov za sebou. Keňa je plná takýchto paradoxov a zvláštností.

Omnoho ťažšie, ako dieťa porodiť, je udržať ho pri živote, a to najmä v období prvých 5 rokov života. Jedným zo spôsobov, ako to zaistiť, je určite exkluzívne dojčenie počas prvých 6 mesiacov od narodenia. Takéto dojčenie bez prikrmovania môže zabrániť 13 % detských úmrtiam do 5. roku života detí. Pri voľbe dojčenia dieťaťa alebo inej formy stravovania, však opäť zohráva úlohu vzdelanosť matky. Všetko teda začína a končí u dostupnosti vzdelania nielen pre mužov, ale aj pre ženy – súčasné či budúce matky, vychovávateľky, komunitné pracovníčky.

 

Ako bojovať s vysokou detskou úmrtnosťou

Pravdepodobnosť úmrtia detí do piatich rokov života na 1 000 živonarodených je v Keni 84 (pričom na Slovensku 7). A práve ťažká podvýživa je hlavnou príčinou chorobnosti a úmrtnosti malých detí v Subsaharskej Afrike (teda i v Keni). Príznaky podvýživy sa prejavujú poklesom kondície aj imunity, úbytkom telesnej hmoty aj svalovej sily, vyčerpaním, nechutenstvom. Kde hľadať príčinu podvýživy u vyše milióna kenských detí? Vo vysokých cenách potravín, ale aj v slabých stravovacích návykoch. Takmer ako u nás, len kontext a životné podmienky v Keni sú predsa len iné.

Existujú však nutričné centrá, v ktorých možno bojovať s podvýživou vďaka práci komunitných zdravotníckych zdravotníkov a zdravotníčok (vybraných a vyškolených spomedzi lokálnych ľudí). Slovensko sa takisto aktívne zapája do tohto boja – svojimi rozvojovými projektmi. Tak je tomu aj v prípade sociálno-zdravotníckeho projektu Trnavskej univerzity na kenskom pobreží. Názov znie možno trochu komplikovane („Sociálno-zdravotnícka starostlivosť o podvýživené deti do 5. roku života a ich matky v regióne Kwale“), ale význam je jednoduchý a efekt výrazný. V 3 centrách (v Kwale, Tiwi a Mkongani) je stovkám matiek podvýživených detí poskytovaná pravidelná sociálna i zdravotná starostlivosť formou vyšetrení, pravidelného monitoringu, prídelu výživových doplnkov (fazule a kaše), mikronutrientov, vitamínov, ako aj edukácia formou názorných ukážok a neformálnych prednášok na tému správnej výživy, hygieny a dôležitosti exkluzívneho dojčenia.

 

Povery pri dojčení u nich aj u nás

V súvislosti s dojčením a starostlivosťou o novonarodené deti treba upozorniť na rôzne povery, ktoré môžu negatívne ovplyvniť zdravie dieťaťa i samotnej matky, a ktoré ani slovenský tím expertov z Trnavskej univerzity nie vždy účinne dokáže odvrátiť.

Podľa tunajších pobrežných zvyklostí žena napríklad počas tehotenstva nemôže dojčiť svoje ďalšie maloleté deti, alebo žena môže dojčiť jedno dieťa len z jedného prsníka, alebo počas choroby matka vôbec nesmie dojčíť „chorým“ mliekom (a potom vlastne tiež nie, lebo mlieko je už vraj „pokazené“). Koľko podobných povier poznáme v civilizovanej, rozvinutej krajine, akou je Slovensko?

Takisto sú kontroverzné názory na dojčenie detí HIV-pozitívnymi matkami v odborných aj laických kruhoch – keďže štatistiky o prenose vírusu dojčením z matky na dieťa sa rôznia, výskum stále prebieha.

Keňa sa skladá zo 46 kmeňov, ľudia tu rýchlo priľnú k najpodivnejším náboženstvám, sektám, a prispôsobia im svoj život. Preto je ťažké bojovať proti zakoreneným tradíciám a rituálnym praktikám.

Merania podvýživených detí komunitnými zdravotníckymi pracovníkmi v nutričnom centre v Tiwi.

Choroby, ktorými doma netrpíme

Štatistiky nie sú stopercentné, ale okolo 6 % kenského obyvateľstva trpí ochorením HIV/AIDS. Ľudia tu však umierajú na „bežnejšie” ochorenia (bakteriálne hnačky, týfus, hepatitídu). A to ešte treba spomenúť maláriu, ktorá Keňu netrápi tak výrazne, ako okolité štáty, no je takisto prítomná – najmä v pobrežnej časti. Štvrorročná Amina, ktorú týždeň čo týždeň možno stretnúť v nutričnom centre kwalskej nemocnice, trpí maláriou 4-krát do roka. Jej matka ešte častejšie. A to len preto, že majiteľ domu, v ktorom Amina s matkou a babkou bývajú, nedovolí – aby boli do stropu zatlčené klince a umiestnená na ne štvoruholníková sieť proti komárom. Áno, aj takéto situácie sa tu dejú. Azda ani netreba hovoriť o tom, ako málo stačí spraviť pre to, aby toto dievča maláriou tak často netrpelo.

Všeobecná dostupnosť zdravotnej starostlivosti, politika sociálneho zabezpečenia či poistenia je v Keni stále hudbou budúcnosti. Kontaminovaná voda, nedostatočná hygiena, znečistené ovzdušie i pôda – to všetko patrí k deformovanému životnému prostrediu dieťaťa, v ktorom ak vyrastá, je automaticky viac náchylné trpieť podvýživou a ďalšími vážnymi ochoreniami. Preto čoraz častejšie treba myslieť na potravinovú bezpečnosť, ktorá predstavuje dostatočný prístup obyvateľstva k bezpečnej a výživovo-hodnotnej potrave.

Matky = klientky nutričného centra v Mkongani – aktívne v modelovej záhrade.

Naučiť sa farmárčiť a hospodáriť

Aby bola odvrátená 50-percentná miera chudoby v Keni, je okrem edukačných a zdravotníckych programov určite potrebná pomoc hlavne v okrajových štvrtiach veľkomiest (a to v sociálnej oblasti) a vo vidieckych oblastiach – prostredníctvom drobného podnikania a poľnohospodárstva.

V dištrikte Kwale boli ešte na jar – pred obdobím dažďov samotnými klientkami nutričných centier, aktívnymi matkami, vysadené štyri druhy suchu-odolných plodín v modelových záhradách v rámci areálu kwalskej nemocnice. Tam si môžu ženy osvojiť zručnosti jednoduchého farmárčenia (najmä metód pestovania plodín na malej ploche a ich vhodného zavlažovania) a preniesť ich aj do svojich domovov.

V zdravotnom stredisku Mkongani v odľahlej oblasti dištriktu Kwale sa do procesu farmárčenia podarilo zapojiť vyše 40 matiek. Rozdelili sa do niekoľkých skupín a pomenovali sa podľa zvierat Veľkej päťky. Keďže je v tejto oblasti problém s vodou, nie je tam vodovod a aj v období dažďov tu prší menej, s vodou z vodných tankov treba pracovať strategicky. Keď však vidíte nadšenie komunitnej zdravotníckej pracovníčky Nimvugwy a desiatok matiek okolo nej, ktoré zabalené do tradičných šatiek (so svojimi deťmi – priviazanými na chrbte) motykami rozkopávajú červenú nepoddajnú pôdu a veria, že tento rok čo si dopestujú – je to neuveriteľne intenzívny zážitok a motivácia do pokračovania podobných rozvojových projektov.

 

Budúcnosť východoafrickej krajiny s potenciálom

Pred pár rokmi vypracovala kenská vláda odvážny plán Vision 2030, na základe ktorého sa chce vymaniť z označenia rozvojovej krajiny a o dve desiatky rokov sa chce ekonomicky porovnávať s ázijskými tigrami. Ak sa novej vláde podarí vymaniť aj zo spárov všadeprítomnej korupcie, mohla by sa vízia priblížiť k realite. Bez tohto kroku bude ekonomický rozvoj a turistický ruch v krajine, kde je toľko nevídaných prírodných divov, stále pokrivkávať.

Pre Slovensko je Keňa jednou z prioritných krajín v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci. Vďaka finančným prostriedkom zo štátneho rozpočtu (cez podporný program Slovak Aid) na území tejto východoafrickej krajiny realizuje kvalitné projekty rozvojovej pomoci, resp. spolupráce niekoľko slovenských mimovládok aj univerzít.

Trnavská univerzita sa svojím sociálno-zdravotníckym projetom v Kwale snaží znížiť detskú úmrtnosť a bojovať s podvýživou. Zároveň však matky edukuje, zlepšuje kvalifikáciu lokálnych ľudí – komunitných zdravotníckych pracovníkov, zvyšuje povedomie o výžive a podvýžive v Keni, a cez modelové záhrady sa dotýka aj témy potravinovej bezpečnosti. Pretože v prepájaní všetkých týchto oblastí a odovzdávaní skúseností v regióne spočíva efektívna rozvojová spolupráca. Ak je naviac dobre nastavená udržateľnosť projektu, v budúcnosti by sa tam pomoc zo SR nemusela tak často sústreďovať. A podľa spomínanej odvážnej vízie kenských politikov – v roku 2030 vlastne už vôbec.

Text a foto: Božena Baluchová (text pôvodne písaný a uverejnený v mesačníku Dieťa)

Advertisements

About Media about Development

Writing and reporting about international development topics; development cooperation projects, community development success stories and global challenges (in Slovak and also in English language)
This entry was posted in development cooperation, global problems, millenium development goals, NGOs' work. Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s