Pytliakmi proti svojej vôli

Neúčinné spravovanie krajiny, všadeprítomná korupcia a rastúci dopyt po nelegálnej slonovine v rýchlo rastúcich ázijských ekonomikách (najmä v Číne) sú obrovskou výzvou pre pašerácke gangy na africkom kontinente, ako aj pre jednotlivcov – obyčajných ľudí, ktorí každodenne riešia otázku obživy a prežitia.

Pýcha kenskej Veľkej päťky, na ktorú sú zvedaví turisti a turistky z celého sveta. Foto: Boba Baluchová

Odkiaľ a kam vlastne smerujú tony nelegálnych východoafrických sloních klov a rohov nosorožcov? Podľa marcového reportu CITES: z monitoringu záchytov obrovských množstiev nelegálnej slonoviny možno indikovať dopyt po trofejách od narastajúcej strednej striedy v Číne (a od ďalších rýchlo sa vyvíjajúcich ázijských ekonomík). Kľúčových krajín v tomto pašeráckom systéme je až osem.

Report poukazuje aj na výrazné zapojenie zločineckých sietí medzi Afrikou a Áziou do tohto nelegálneho obchodovania. Zriedkakedy kontrolované plavidlá, ktoré sa pravidelne pohybujú na tejto trase, sú bezpochyby zapojené do pašovania. Trofeje bývajú ukryté v bedniach s dekoratívnymi doskami či vo vreciach s poľnohospodárskymi hnojivami. Ako možno tento problém národne i medzinárodne riešiť?

Jeden zabitý kenský slon denne
Keď sledujete tunajšie médiá, takmer pravidelne sa dočítate, že kenskí colníci aspoň raz mesačne objavia v Nairobi, no najmä v prístave v Mombase stovky kusov nelegálnej slonoviny (v polovici januára to bolo 638 kusov nelegálnych sloních klov v cene 1,2 milióna dolárov). Narastajúce a čoraz agresívnejšie pytliactvo (ako aj sofistikovanejší spôsob pašovania „tovaru” do Ázie) je hrozbou pre celú Afriku, ale hlavne pre Keňu.

Táto rovníková krajina je domovom najväčšej populácie nosorožcov vo východnej a strednej Afrike, čiže je stredobodom pozornosti pytliakov. Momentálne sa počet odhaduje na 623 čiernych a 387 bielych nosorožcov (vrátane severského pod-druhu -štyroch dovezených nosorožcov z Českej republiky v roku 2009). Počet slonov v Keni je ďaleko vyšší – Kenya Wildlife Service (KWS) ho odhaduje na 39 000. V roku 2012 však kenská republika stratila 384 slonov a 19 nosorožcov v dôsledku pytliactva. Aj kenský premiér Raila Odinga v médiách spomenul alarmujúci fakt: „každý deň bol v Keni zabitý jeden slon”. Ďalší zarážajúci fakt je, že až 22 % slonov bolo zabitých v chránených územiach – v národných parkoch a prírodných rezerváciách.

Začiatkom januára boli Keňania a Keňanky svedkami obzvlášť krutého vyčínania pytliakov. V Národnom parku Tsavo East našli zabitú 12-člennú sloniu rodinu – zmasakrované telá slonice, jej mláďat a ďalších jedincov, roztrúsené na ploche niekoľkých árov v rámci parku. Miesto je však pre motorové vozidlá nedostupné. Takže pytliaci putovali nepoddajným terénom, hustými porastmi s cieľom vyvraždiť celú sloniu rodinu pre ich kly niekoľko dní (pričom museli strategicky naplánovať spôsob prepravy trofejí z parku). Pracovníci tsavského národného parku podľa stôp odhalili, že šlo o silný 10 až 15-členný gang, vyzbrojený puškami, sekerami a pílami na kly. Niekoľko dní sa po členoch gangu pátralo, keďže sa vyšetrovatelia domnievali, že pytliaci zanechali svoje trofeje v úkryte v areále parku a vrátia sa po ne neskôr. Strážcovia tam na nich intenzívne čakali s cieľom – streľbou odplatiť ich surový čin.

Zabiť možno aj nevinných ľudí
Nelegálny obchod so slonovinou je poháňaný dopytom z Ázie, kde sa slonie kly aj rohy nosorožca používajú na dekoratívne účely (výrobu ozdôb), ale aj v tradičnej medicíne. Obyčajní kenskí ľudia pre zabezpečenie obživy pre rodiny aj pre vidinu lepšieho zárobku urobia čokoľvek, stanú sa spojencami pytliakov, dokonca sa nechajú aj zabiť.

V bojoch medzi pytliakmi a strážcami, pracovníkmi národných parkov dochádza k úmrtiam desiatok ľudí. Hneď v januári (krátko po zverejnení správy o spomínanom vyvraždení 12-člennej slonej rodiny) došlo vo východnej časti Isiolo k nočnej prestrelke medzi príslušníkmi Kenskej polície, Kenyan wildlife service rangers a pytliakmi, ktorí zabili v danej oblasti štyri slony. Boli zastrelení minimálne dvaja pytliaci, zadržané automatické pušky AK, munícia a odcudzené kly. Ďalší dvaja podozriví pytliaci boli zatknutí v Isiolo neskôr.

Problémom však je, že národné parky v Keni si na riešenie stúpajúceho pytliactva a na vyriaďovanie účtov s pytliakmi najímajú súkromné bezpečnostné agentúry a žoldnierov, vycvičených na vojenské účely. Niektoré ochranárske združenia a mimovládky sa obávajú, aby sa shoot-to-kill politika neobrátila v záujme chrániť zvieratá proti nevinným ľuďom.

Turizmus závisí od živých, nie mŕtvych zvierat

Právomoc rendžerov: strieľať na počkanie v rámci areálu národného parku, ako aj štýl „najprv strieľať a potom sa pýtať” môže byť veľmi nebezpečný i zneužívaný. Miestni ľudia si predsa často krátia svoju cestu skratkou cez národný park, alebo tam môžu zbierať materiál na strechu či oplotenie. Prečo by mali byť hneď zastrelení pre pytliactvo? A čo ak sa niekto bude potrebovať zbaviť ekonomicky či politicky nepohodlného človeka? Nastrčí jeho telo do parku ako „obeť” útoku na pytliakov?

Pracovníci a pracovníčky kenského Ministerstva cestovného ruchu si plne uvedomujú, že prílev turistov a turistiek sa spolieha na to, že v kenských safari parkoch a prírodných rezerváciách uvidia na vlastné oči divokú zver, že si odfotografujú kompletnú „Veľkú päťku” (levy, leopardy, byvoly, slony aj nosorožce). Preto krajina musí niečo okamžite s nárastom pytliactva (poháňaným vysokým dopytom po slonovine z ázijských krajín) urobiť.

Na Slovensku sa tiež aktívne rieši otázka pytliactva, rovnako ako aj otázka organizovaného zabíjania zvierat v podobe poľovníctva. Lenže v tomto prípade si možno kompetentní myslia, že mŕtva divoká zver je azda lepšou cestou pre napredovanie slovenského turizmu a prílev návštevníkov do našich chránených území.

Za všetkým treba hľadať Čínu

Netreba už viac-krát opakovať, že dopyt po slonovine pochádza z rastúcej strednej triedy v Číne, kde slonie kly majú vraj liečivé účinky, zároveň sú žiaducou súčasťou šperkov a domácich dekorácií. Libra nelegálnej slonoviny môže vyniesť okolo 1 000 dolárov. Východoafrickí ľudia, ktorí mesačne zarábajú okolo 50 dolárov, sa do pytliactva a pašeráctva teda nechajú „namotivovať” veľmi ľahko a rýchlo.

Kenya Wildlife Service (KWS) už v minulosti poukázala na súvislosti a prepojenia medzi príchodom čínskych pracovníkov do Kene a zvýšením pytliactva. K africkému kontinentu dorazia nákladné lode, plné stavebného materiálu a ťažkých strojov, naspäť do Ázie môžu tie isté lode predsa viesť tony vzácnej slonoviny.

Pozícia Číny v ekonomickom rozvoji Afriky je neohrozená a naďalej vítaná. Čínska vláda strategicky investovala do budovania nových ciest, železničných liniek a vodných priehrad takmer po celom kontinente, zabezpečila dodávky zdrojov i strojov. Západoeurópske či americké firmy s čínskymi spoločnosťami (novodobými kolonialistami?) dokážu sotva udržať krok. O podpisovaní čínsko-kenských kontraktov sa tradujú zaujímavé historky, dôležité však je, že „oni ponúkajú vždy peniaze v hotovosti a nezjednávajú podmienky – oni podpisujú čistý papier”.

V rámci legislatívy na ochranu vzácnych druhov zveri používa Čína takisto svojský, dvojaký meter. Keby šlo o zabitie pantera v tejto ázijskej mega-krajine, podľa tamojších zákonov ide pytliak do väzenia na doživotie. Keď ide o zabíjanie východoafrických slonov či nosorožcov a kúpu ich klov či rohov, to už nikoho netrápi, to už akoby zločin nebol. Nedávno zverejnený report Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi (CITES) volá po zmene, resp. sprísnení legislatívy na oboch kontinentoch. Otázne je, či sa niečo naozaj zmení.

Medzinárodné dohovory a sankcie zjavne nestačia

Začiatkom marca sa v Bankgkoku uskutočnilo stretnutie zainteresovaných strán v rámci CITES – Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov i rastlín. Dohoda riadi obchod jednotlivých druhov fauny a flóry, zároveň zabezpečuje ich prežitie. V súčasnosti patrí medzi zmluvné strany dohovoru 175 krajín, a vďaka tomu je okolo 30 000 druhom rastlín a zvierat poskytnutá ochrana. Už na jeseň však Keňa začala s lobbyingom pre revíziu niektorých ustanovení, zakomponovaných do globálnych zmlúv o zachovaní divokého života. Niet divu, ustanovenia sa týkali zníženia povolení pre obchod s klami slonov na nulu v najbližších deviatich rokoch a takisto aj nulovú kvótu pre obchod s trofejami rohov nosorožcov do roku 2018.

V rámci reportu dohovoru CITES bolo nahlas zverejnené, že sankcie by sa mali týkať ôsmich krajín. Keňa, Tanzánia a Uganda sú zdrojové oblasti, pričom Malajzia, Vietnam a Filipíny sú miestami transferu, a nakoniec Thajsko, no najmä Čína sú konečnými krajinami. Elephant Trade Information System vydáva pravidelne od roku 1998 správu o monitorovaní trás a spôsobov nelegálneho obchodu so slonovinou, pričom žiadna z uvedených ôsmich kľúčových krajín ju nijak zvlášť nereflektuje. Nie je to frustrujúce pre takéto anti-pytliacke úsilie?

Netreba zabúdať, že stupňujúci sa nelegálny obchod s voľne žijúcimi živočíchmi Afriky (bielymi nosorožcami, slonmi, gepardmi i gorilami) je dlhodobo využívaný na financovanie občianskych konfliktov a teroristické útoky. Podľa správy World Wide Fund for Nature z roku 2012 (Fighting Illicit Wildlife Trafficking) ide o 19 miliárd dolárov ročne, čo je štvrtý najväčší ilegálny obchod v globálnom meradle (po narkotikách, falšovaní či obchodovaní s ľuďmi). Na problém sa treba pozerať vždy lokálne i globálne. A hoci sa nám môže zdať pašovanie slonoviny veľmi vzdialené a nás sa priamo netýkajúce, mali by sme mali by sme si uvedomiť, že keď ľudským pričinením pominú slony a nosorožce, ďalšie tvory ich môžu rýchlo nasledovať…

Text: Boba Baluchová (písané pôvodne pre blog.sme.sk / bobabaluchova.blog.sme.sk)

Advertisements

About Media about Development

Writing and reporting about international development topics; development cooperation projects, community development success stories and global challenges (in Slovak and also in English language)
This entry was posted in development education, global problems, millenium development goals, NGOs' work, sustainability. Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s