Oceniť prácu terénnych pracovníkov a pracovníčok nielen raz do roka

Slovenská verejnosť mohla v druhej polovici augusta – po Svetovom humanitárnom dni častejšie (no stále nie dostačujúco) zaostriť na prácu a poslanie našich humanitárnych a rozvojových pracovníkov aj pracovníčok, ktorí sa snažia pomáhať pri riešení dôsledkov prírodných či spoločenských katastrof v tzv. rozvojových krajinách. V čom môže byť nebezpečná takáto práca?

 

Štyri terénne pracovníčky, pôsobiace v slovenských mimovládnych organizáciách a na ich projektoch: Mária, Janka, Petra a Eva. Mária Sliacka pôsobila deväť mesiacov ako saleziánska misijná dobrovoľníčka v centre pre deti z ulice v keňskom Nairobi. Neskôr ako projektová manažérka Človeka v ohrození strávila mesiac na Haiti či pár týždňov v Južnom Sudáne. Janka Figeľová pracovala niekoľko mesiacov na zdravotníckych projektoch: v Južnom Sudáne cez Trnavskú univerzitu a v Ugande cez VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Petra Danková takmer tri roky spolupracovala s Jesuit Refugee Service (projekty psychosociálnej pomoci a vzdelávacie programy). Väčšinu času strávila v utečeneckom tábore Kakuma v Keni, rozbiehala projekty v táboroch pre somálskych utečencov a utečeniek v Etiópii a krátko pôsobila aj v Rwande. Eva Zelinová momentálne pracuje v Slovenskej katolíckej charite. Dva roky pracovala ako koordinátorka humanitárnej pomoci po zemetrasení na Haiti. Tieto štyri ženy ponúknu svoj pohľad na možné riziká nebezpečenstva a ne/bezpečnosti pri ich práci.

Image

Humanitárna pomoc na Haiti. Foto: Eva Zelinová, SKCH

V čom je práca v teréne nebezpečná?

Zväčša ide o riziká, spojené s bezpečnosťou a stabilitou režimu v danej krajine. Mária Sliacka má skúsenosti z krajín s vysokou kriminalitou, ozbrojenými lúpežami či náhodnými útokmi: „Človek z Európy je automaticky vnímaný ako zdroj peňazí, je teda ľahkým a častým terčom krádeží či rôznych útokov.“ Popri bezpečnosti pri práci nemožno zanedbať ochranu zdravia a hygienu, keďže riziko možnej nákazy je veľmi pravdepodobné: „Konzumácia jedla, pripraveného v horších hygienických podmienkach, alebo nedostatočne prefiltrovaná voda – sú častými faktormi, ovplyvňujúcimi zdravie počas misie. Imunita sa môže oslabiť aj tým, že človek zrazu zmení stravovacie návyky.“

Janka Figeľová pôsobila v rámci Južného Sudánu v oblastiach, kde boli časté kmeňové nepokoje. Jej práca si naviac vyžadovala pohyb v teréne – „pre zlú až nijakú infraštruktúru bolo veľahodinové cestovanie za jednotlivými komunitami veľmi vyčerpávajúce“. Petra Danková pracovala takisto v odľahlých, pohraničných oblastiach, kde sa k problémom s bezpečnosťou či so zásobovaním základnými surovinami pridalo aj horúce počasie, prašné búrky alebo naopak záplavy: „V takýchto podmienkach je vyčerpávajúce i to, že si nemožno vytvoriť príležitosť na oddych – ide o nepretržitú prácu, minimálne súkromie a veľmi obmedzené možnosti kultúrnych či športových aktivít.“ Eva Zelinová pripomína aj výskyt tropických či infekčných chorôb – najmä ak ide o humanitárnu prácu bezprostredne po prírodnej katastrofe: “V oblasti, postihnutej zemetrasením, hrozili neustále ďalšie otrasy či hurikán, ktoré by spôsobili ďalšie škody – ďalšie znečistenie vody a šírenie cholery.”

Humanitárna pomoc na Haiti. Foto: Eva Zelinová, SKCH

Predčasne odísť z misie?

Terénnym pracovníčkam počas ich pôsobenia na projekte v tzv. rozvojovej krajine možno nejde každý deň o život, no vystavené sú určite väčšiemu riziku nebezpečenstva, ako v Európe. Eva Zelinová počas svojej humanitárnej misie na Haiti viackrát pri oknách domu, kde bývala, započula streľbu: „Väčšinou to bolo vo večerných hodinách a v tme sa ťažko hodnotí situácia. Naviac naši strážnici neboli ozbrojení, čiže niekedy sme mali obavy, čo všetko sa môže stať.“ Mária Sliacka zasa zažila situáciu, keď ju chceli na ulici v Nairobi okradnúť, no keďže bola v spoločnosti chlapcov zo školy, s ktorými pracovala (a tí mali vlastné skúsenosti zo života na ulici), situáciu vedeli vyriešiť a krádeži predísť.

Janka Figeľová nahlas uvažuje o situácii, kedy by bola rozhodnutá – predčasne misiu opustiť: „V ohrození života po vypuknutí vojny či smrteľnej epidémie, alebo v prípade zlého zdravotného stavu, ktorý by neumožňoval pokračovanie v projekte.“ Petra Danková už jednu misiu musela ukončiť predčasne, keď sa zhoršila bezpečnostná situácia a jej nadriadení usúdili, že jej „ako jedinej zahraničnej žene na danom mieste nedokážu garantovať bezpečnosť“. Zároveň sa ocitla i v situácii, keď ona musela požiadať o evakuáciu pracovníkov, za ktorých zodpovedala: „Takéto rozhodnutia sú vždy ťažké pre všetkých zúčastnených, ale niekedy doslova zachraňujú životy.“

Text: Boba Baluchová (šéf-editorka #MediaAboutDev, spolupracovníčka Platformy MVRO)

About Media about Development

Writing hope-based stories and reporting about global challenges, international development topics, community development projects (in Slovak, Czech and English language)
This entry was posted in development cooperation, global problems, humanitarian aid, NGOs' work. Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s