Prečo máme na Slovensku z migrácie strach

Koľko prejavov diskriminácie či sociálneho vylúčenia musí človek absolvovať či vidieť na vlastné oči, aby precitol a zmenil svoj doterajší postoj – názor na niektorých ľudí, názor na inakosť? Je dôležité, aby si imigranti/ky vo svojej novej krajine pôsobiska zachovali svoju kultúrnu identitu a nezaradili sa do anonymnej uniformovanej masy? Kto musí urobiť aké ústupky? Kto má právo hodnotiť iných ľudí na základe prvotného stretnutia (bez poznania jeho backgroundu a životného priorít)?

Na tieto a ďalšie otázky som sa snažila odpovedať prostredníctvom svojho filmárskeho pohľadu na neviditeľnú migráciu v Európe (začiatkom leta počas nakrúcania dokumentu Neviditeľné migrantky / INvisible IMmigrants), pričom naozaj nebolo tentoraz treba ísť za zobrazením diskriminovania migrantov/iek na africký kontinent. V Európe sa toho dá viedieť tiež dosť, hoci migrujúci ľudia v rámci Európy nemuseli byť do migrácie nútení násilne…

 

Predsudky o migrantoch a migrantkách v SR

Obyvatelia a obyvateľky SR majú strach z nepoznaného, veria nepodloženým správam z vysielania komerčných televízií a bulvárnych denníkov, nesprávne chápu príčiny a dôsledky migrácie – trendu, ktorý Slovensko zatiaľ nepostihol tak výrazne, ako ostatné európske krajiny. Keby sme sa pozreli do Holandska, Nemecka či Francúzska – tam sa počet imigrantov/iek odhaduje už na milióny, nie na tisíce ako u nás.

Podľa výskumov Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) a Nadácie Milana Šimečku: „Cudzinci berú Slovákom prácu, rozširujú nebezpečné choroby a zvyšujú kriminalitu – to sú tri najčastejšie stereotypy ľudí na Slovensku o migrantoch z cudzích krajín.” Azda netreba podotýkať, že všetky tvrdenia sú v rámci nášho regiónu nesprávne! Anglicko, Nemecko a Francúzsko je naozaj omnoho viac konfrontované problematikou (a politikou) migrácie – po Arabskej jari 2011 sa príval imigrantov/iek ešte zvýšil…

 

Stáž v rámci programu Erasmus je tiež migráciou

Pochopeniu významu migrácie (jej pozitív aj negatív), ako aj potreby integrácie a scitlivovania obyvateľstva SR môže napomôcť interkultúrne učenie (rôzne typy antidiskriminačných tréningov, globálne vzdelávanie na školách, anti-bias tréningy na dennej báze). Na Slovensku treba začať školením mladých ľuďí (študentov/iek ZŠ a SŠ), ktorí možno budú ochotní, či možno nútení odísť v budúcnosti do zahraničia – možno len na jeden semester ako študenti/ky v rámci mobility Erasmus, no možno natrvalo – ako pracovníci/čky nadnárodných firiem. Stanú sa z nich neviditeľní migranti/ky – pokiaľ ostanú v rámci regiónu EÚ a budú dokonalo ovládať jazyk hosťujúcej krajiny – nebudú vytŕčať z davu (svojou farbou pleti, sexuálnou orientáciou, kultúrnou identitou, prejavmi náboženstva atď.).

Ak sa však za štúdiom či prácou vyberú mladí Slováci/ky na iný kontinent – do Strednej či Južnej Ameriky, Ázie či nebodaj Afriky – tam môžu naplno zažiť odozvy na svoju inakosť (v negatívnom, ale aj pozitívnom slova zmysle). Vtedy si možno najlepšie uvedomiť význam slov: identita, kultúra, diverzita. Práve toto precitnutie do reality a uvedomenie si významu migrácie aj existencie neviditeľných migrantov/iek mal za úlohu priniesť môj “gundžujúci” dokumentárny film INvisible IMmigrants.

Zvyšovanie povedomia o problematike migrácie a scitlivovanie obyvateľstva je viac, ako potrebné. Foto: Palo Markovič

Neskĺznime do škatuľkovania ľudí okolo nás

Všetci občas skĺzneme do roviny nálepkovania/škatuľkovania nových, nepoznaných ľudí v našom okolí (nového suseda v paneláku či spolužiaka v triede) na základe kultúrne daných termínov. Neuvedomujeme si však, že ľudia sú individuality a majú svoje viditeľné a neviditeľné identity – ktoré nemožno odhaliť pri prvom stretnutí. Fakty, ktoré môžeme v rámci opisu osoby pri prvom stretnutí (na prvý pohľad) uviesť, sú zväčša očividné veci: pohlavie, vek, výška, váha, farba vlasov, opis oblečenia. Lenže tento opis je príliš povrchný, nemali by sme sa s ním uspokojiť.

Zároveň nemožno ostať ani v rovine dohadov a predpokladov na základe dešifrovania symbolov (rodinný stav, keď má niekto na prste snubný prsteň; odčítanie náboženstva, ak má osoba na krku dávidovu hviezdu či kríž). V poznávaní osobnosti a chápaní jej motívov správania treba ísť (na základe budovania dôvery, otvorenia sa a diskusie v bezpečnom prostredí) do hĺbky a spoznať aj to, čo je pod povrchom – na prvý pohľad neviditeľné… Lebo len tak sa vytvárajú dlhotrvajúce priateľstvá. Len tak sa zbavujeme predsudkov a stereotypov v nás, len tak sa vymaníme zo strachu z nepoznaného…

Text: Boba Baluchová (novinárka, filmárka, pedagogička)

Advertisements

About Media about Development

Writing and reporting about international development topics; development cooperation projects, community development success stories and global challenges (in Slovak and also in English language)
This entry was posted in development education, global problems, migration. Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s