Koľko prejavov diskriminácie či sociálneho vylúčenia musí človek absolvovať či vidieť na vlastné oči, aby precitol a zmenil svoj doterajší postoj – názor na niektorých ľudí, názor na inakosť? Je dôležité, aby si imigranti/ky vo svojej novej krajine pôsobiska zachovali svoju kultúrnu identitu a nezaradili sa do anonymnej uniformovanej masy? Kto musí urobiť aké ústupky? Kto má právo hodnotiť iných ľudí na základe prvotného stretnutia (bez poznania jeho backgroundu a životného priorít)?
Na tieto a ďalšie otázky som sa snažila odpovedať prostredníctvom svojho filmárskeho pohľadu na neviditeľnú migráciu v Európe (začiatkom leta počas nakrúcania dokumentu Neviditeľné migrantky / INvisible IMmigrants), pričom naozaj nebolo tentoraz treba ísť za zobrazením diskriminovania migrantov/iek na africký kontinent. V Európe sa toho dá viedieť tiež dosť, hoci migrujúci ľudia v rámci Európy nemuseli byť do migrácie nútení násilne…
Predsudky o migrantoch a migrantkách v SR
Obyvatelia a obyvateľky SR majú strach z nepoznaného, veria nepodloženým správam z vysielania komerčných televízií a bulvárnych denníkov, nesprávne chápu príčiny a dôsledky migrácie – trendu, ktorý Slovensko zatiaľ nepostihol tak výrazne, ako ostatné európske krajiny. Keby sme sa pozreli do Holandska, Nemecka či Francúzska – tam sa počet imigrantov/iek odhaduje už na milióny, nie na tisíce ako u nás.
Podľa výskumov Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) a Nadácie Milana Šimečku: „Cudzinci berú Slovákom prácu, rozširujú nebezpečné choroby a zvyšujú kriminalitu – to sú tri najčastejšie stereotypy ľudí na Slovensku o migrantoch z cudzích krajín.” Azda netreba podotýkať, že všetky tvrdenia sú v rámci nášho regiónu nesprávne! Anglicko, Nemecko a Francúzsko je naozaj omnoho viac konfrontované problematikou (a politikou) migrácie – po Arabskej jari 2011 sa príval imigrantov/iek ešte zvýšil…
Stáž v rámci programu Erasmus je tiež migráciou
Pochopeniu významu migrácie (jej pozitív aj negatív), ako aj potreby integrácie a scitlivovania obyvateľstva SR môže napomôcť interkultúrne učenie (rôzne typy antidiskriminačných tréningov, globálne vzdelávanie na školách, anti-bias tréningy na dennej báze). Na Slovensku treba začať školením mladých ľuďí (študentov/iek ZŠ a SŠ), ktorí možno budú ochotní, či možno nútení odísť v budúcnosti do zahraničia – možno len na jeden semester ako študenti/ky v rámci mobility Erasmus, no možno natrvalo – ako pracovníci/čky nadnárodných firiem. Stanú sa z nich neviditeľní migranti/ky – pokiaľ ostanú v rámci regiónu EÚ a budú dokonalo ovládať jazyk hosťujúcej krajiny – nebudú vytŕčať z davu (svojou farbou pleti, sexuálnou orientáciou, kultúrnou identitou, prejavmi náboženstva atď.).
Ak sa však za štúdiom či prácou vyberú mladí Slováci/ky na iný kontinent – do Strednej či Južnej Ameriky, Ázie či nebodaj Afriky – tam môžu naplno zažiť odozvy na svoju inakosť (v negatívnom, ale aj pozitívnom slova zmysle). Vtedy si možno najlepšie uvedomiť význam slov: identita, kultúra, diverzita. Práve toto precitnutie do reality a uvedomenie si významu migrácie aj existencie neviditeľných migrantov/iek mal za úlohu priniesť môj “gundžujúci” dokumentárny film INvisible IMmigrants.
Zvyšovanie povedomia o problematike migrácie a scitlivovanie obyvateľstva je viac, ako potrebné. Foto: Palo Markovič
Neskĺznime do škatuľkovania ľudí okolo nás
Všetci občas skĺzneme do roviny nálepkovania/škatuľkovania nových, nepoznaných ľudí v našom okolí (nového suseda v paneláku či spolužiaka v triede) na základe kultúrne daných termínov. Neuvedomujeme si však, že ľudia sú individuality a majú svoje viditeľné a neviditeľné identity – ktoré nemožno odhaliť pri prvom stretnutí. Fakty, ktoré môžeme v rámci opisu osoby pri prvom stretnutí (na prvý pohľad) uviesť, sú zväčša očividné veci: pohlavie, vek, výška, váha, farba vlasov, opis oblečenia. Lenže tento opis je príliš povrchný, nemali by sme sa s ním uspokojiť.
Zároveň nemožno ostať ani v rovine dohadov a predpokladov na základe dešifrovania symbolov (rodinný stav, keď má niekto na prste snubný prsteň; odčítanie náboženstva, ak má osoba na krku dávidovu hviezdu či kríž). V poznávaní osobnosti a chápaní jej motívov správania treba ísť (na základe budovania dôvery, otvorenia sa a diskusie v bezpečnom prostredí) do hĺbky a spoznať aj to, čo je pod povrchom – na prvý pohľad neviditeľné… Lebo len tak sa vytvárajú dlhotrvajúce priateľstvá. Len tak sa zbavujeme predsudkov a stereotypov v nás, len tak sa vymaníme zo strachu z nepoznaného…
Text: Boba Baluchová (novinárka, filmárka, pedagogička)
