Získať naspäť dôveru obetí (obchodovaných ľudí) – je to najťažšie

Navonok nevytŕča z davu, nemá potrebu prezentovať verejne svoju osobu. Jej prínos do danej problematiky (STOP trafficking – oceňovaný aj v zahraničí) by nemal ostať nepovšimnutý… Sr. Bohdana (Andrea Bezáková) a jej poslanie v rámci boja proti obchodovaniu s ľuďmi.

Ako sa zo sr. Bohdany stane streetworkerka v civile, resp. novodobá bojovníčka proti obchodovaniu s ľuďmi?

Počas absolvovania „streetwork“ praxe (terénnej sociálnej práce) v bratislavskej Petržalke som zistila, že v našom systéme sa toho veľa nedeje v tejto oblasti. Cítila som, že Cirkev môže pomôcť týmto ľuďom a podporiť ich. Chcela som naštartovať tento proces na Slovensku – byť súčasťou tejto pomoci a podpory.

V rámci celého sveta sa ročne obchoduje s miliónmi ľudí. O akých číslach možno hovoriť v rámci Slovensku (a v ktorých častiach, regiónoch)?

Presné štatistiky sú uvedené na stránke Ministerstva vnútra SR (http://www.minv.sk). Každý rok nastúpi do Programu MV SR niekoľko desiatok obetí. To však neznamená, že toto číslo je reálne a konečné. Identifikovaných obetí je omnoho viac a tiež tých, ktorých ešte nik neidentifikoval ako obete. Najviac obetí obchodovania s ľuďmi pochádza z východného Slovenska, keďže tam je najväčšia nezamestnanosť a za prácou sa odchádza do zahraničia.

Koľko z týchto obetí a otrokov/otrokýň má štátne občianstvo SR, koľko je len na trase z Východu na Západ? Kde je konečná stanica?

Slovensko je zatiaľ zdrojovou a tranzitnou krajinou pre obete obchodovania. Cieľovými krajinami sa stávajú vyspelé krajiny Európskej únie (Nemecko, Anglicko, Holandsko, Taliansko, či Francúzsko), ale aj napríklad také Japonsko. Cez Slovensko sú prevádzaní ľudia z Ukrajiny, Ruska, Bieloruska, Moldavska, Vietnamu aj Číny.

Európa sa nachádza v období hospodárskej krízy a intenzívnej migrácie z rozvojových krajín. Aká je najrýchlejšia cesta – stať sa obeťou tohto otrokárstva?

Najčastejšie je to cez „nábor“ formou inzerátu – ide o falošné pracovné ponuky od agentúr, ktoré ponúkajú prácu či štúdium. Ale, samozrejme, môže ísť aj o únosy alebo nútené „verbovanie“ zo strany príbuzných alebo známych. Najsmutnejšie prípady bývajú tie, kde priamo rodičia predajú svoje deti. Potom už nastupuje klasický model obchodovania: obchodníci vezmú obetiam doklady pod rozličnými zámienkami, potom nasleduje vydieranie a manipulácie, potom psychické a fyzické týranie až po obmedzovanie osobnej slobody – obeť teda nemá šancu uniknúť.

Ako sa k danej problematike stavia slovenská vláda a Ministerstvo vnútra SR?

MV SR vytvorilo Národný program na boj proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 – 2014, ktorý nadväzuje na NP z rokov 2008 – 2010. Štát urobil v tejto oblasti za posledných päť rokov veľký pokrok – najmä čo sa týka legislatívy a financovania. Slovenská republika sa dokonca dostala medzi krajiny, ktoré Ministerstvo zahraničných vecí USA ocenilo, ako najefektívnejšie v rámci boja proti obchodovaniu s ľuďmi.

Ako dokáže pomôcť takýmto ľuďom v neslobode a núdzi SKCH?

Pod SKCH funguje reintegračný program pre obete, ktorý zahŕňa chránené bývanie s utajenou adresou, zabezpečuje zdravotnícke služby (od návštevy psychiatrie, cez gynekológiu až po pôrodnice). Ďalej sprostredkúva sprievod pri súdnych procesoch, kontakt s rodinou a pomoc pri organizovaní návratu do zeme pôvodu, ponúka kurzy sebarozvoja, rekvalifikačné kurzy a podporuje ľudí pri hľadaní nového pracovného uplatnenia. V neposlednom rade SKCH ponúka týmto bývalým obetiam, zväčša traumatizovaným ľuďom sprostredkovanie prijatia sviatosti, , duchovnú podporu a oporu…

Akým spôsobom vás obete na území SR kontaktujú? Ako si s nimi budujete vzájomnú dôveru?

Budovanie dôvery si vyžaduje veľa času a trpezlivosti, je to náročný proces. Keďže vo svojom živote zažili traumu, dostali sa do núdze a veľkých problémov – práve cez podvody a zneužitie dôvery. Zväčša nás však kontaktujú cez partnerské organizácie zo zahraničia, cez políciu alebo ide o naše vyhľadávanie – cez osvetu v utečeneckých táboroch, na preventívnych prednáškach. Funguje aj národná linka pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi (na čísle: 0800 800 818).

Ako prebieha proces pomoci a návratu do dôstojného života u týchto ľudí ?

Dôležité je naviazanie kontaktu, okamžité poskytnutie najnutnejších potrieb (pocit bezpečia, primerané oblečenie a strava, možnosť hygieny) a sprostredkovanie základných služieb v rámci uspokojenia najnutnejších potrieb (návšteva zdravotníckych zariadení, získanie dokladov, kontakt s blízkymi doma). V priebehu pomoci sa zameriava pozornosť SKCH na stanovenie nových životných cieľov a krokov, ktoré k nim povedú. Ide o individuálny prístup a plán pomoci. Naším zámerom je osamostatnenie klientov či klientiek a ich reintegrácia. Nechceme im však navrhovať postupy – ako riešiť ich konkrétnu situáciu, ale predovšetkým im načúvať, podporovať ich v samostatnom rozhodovaní. Ide o pomoc k svojpomoci.

Ako berie takýchto ľudí spoločnosť? Ako rýchlo si dokážu nájsť prácu, nových blízkych okolo seba a životných partnerov?

Spoločnosť je plná predsudkov, robí často z obetí vinníkov – môžu si za všetko sami, mohli predsa utiecť atď. Človek bez osobnej skúsenosti nikdy dostatočne neporozumie manipuláciám a zastrašovacím metódam daných obchodníkov s ľuďmi. Čo sa týka ich budúceho života a opätovného začlenenia do spoločnosti, je to veľmi rôznorodé. Záleží od stupňa inteligencie, od psychického stavu, a najmä od intenzity traumy, ktorú obete prežili. Úspechom je, keď klientovi či klientke je odsúhlasený invalidný dôchodok alebo pobyt v domove sociálnych služieb. Ale registrujeme aj prípady, keď klient začal študovať, nadviazal nový fungujúci vzťah a založil si rodinu.

Stalo sa vám, že aj vy ste sa počas tejto záslužnej, no nebezpečnej práce dostali na hranici života a smrti (alebo aspoň na hranicu zákona)?

To nie, snažíme sa robiť túto prácu profesionálne. Aj keď počas môjho predošlého pôsobenia na obdobnom projekte Magdala v Prahe som zažila viac nebezpečných situácií. O sociálnych pracovníkov a pracovníčky obchodníci s ľuďmi záujem nemajú, hoci cez nás môžu vystopovať utajované byty (chránené pôsobiská obetí). Týchto „otrokárov“ zaujímajú ľudia, ktorých si naverbovali, za ktorých zaplatili. Tí sú totiž naivnejší, ľahšie manipulovateľní, zraniteľní, a majú pre políciu dôležité informácie.

Aký ďalší projekt, resp. medzinárodná spolupráca vás čaká? Kam sa ešte v rámci problematiky dá zájsť?

Minulý rok sme vstúpili do dvoch medzinárodných sietí: COATNET (sieť katolíckych organizácií na boj proti obchodovaniu s ľuďmi) a RENATE (európska sieť rehoľných sestier na pomoc obetiam obchodovania). V budúcnosti nás čaká intenzívnejšie angažovanie sa vo vyhľadávaní zahraničných obetí obchodovania priamo tu na Slovensku, keďže sme tranzitnou krajinou z východoeurópskych krajín do západného sveta.

Dokážete sa odosobniť od smutných príbehov ľudí, ktorým pomáhate?

K odosobneniu mi veľmi pomáha sprítomnenie sa. Podporujem klienta či klientku „tu a teraz“ – viac sa sústredím na jeho budúcnosť, nie minulosť. Obeť sa so svojou minulosťou vysporadúva na psychoterapii, kam ju nasmerujem.

Kontaktujú vás aj neskôr ľudia, ktorým ste pomohli dostať sa späť z tej temnej strany života na tú svetlejšiu? Spomeniete si na nejaký motivujúci príbeh – so šťastným koncom?

Pravdaže, je to obojstranná komunikácia – klienti a klientky sa nám ozývajú a my sa zaujímame o nich. Spomínam si na nedávny, vcelku úspešný prípad Alenky, ktorá vyrastala v detskom domove, a ako to už býva pravidlom – po dosiahnutí plnoletosti musela detský domov opustiť. Bola vyučená záhradníčka, no nemala kam ísť. Cez kamarátku bola dvoma mužmi naverbovaná (na prácu v záhradníckej firme) do Česka. Miesto záhrady sa však ocitla v erotickom klube – tam ju zavreli a nútili robiť prostitúciu. V klube bola znásilňovaná a otehotnela. Pre jej mentálnu zrelosť (bola na úrovni jedenásťročného dievčaťa, hoci mala dvadsaťšesť rokov), z nej obchodníci nevedeli vytiahnuť žiaden výkon, a tak ju prepustili. Dostala sa do nemocnice, neskôr do azylového domu pre matky s deťmi. Alenka vnímala intenzívne svoj mentálny hendikep a intelektuálny rozdiel oproti svojim rovesníčkam, matkám – mala veľké komplexy menejcennosti. Opäť sme do procesu vstúpili my, odhadli sme jej potreby a vybavili jej bývanie a chránenú dielňu, v ktorej sa teraz realizuje (vyrába napríklad pekné ikebanky). Sebavedomie jej stúplo, je chránená, zažíva šťastné obdobie. A o to nám v rámci programu SKCH na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a pomoc obetiam týchto traumatizujúcich činov ide…

Text: Božena Baluchová (pôvodne písané pre štvrťročník Charita 1/2012, http://www.charita.sk)

Advertisements

About Media about Development

Writing and reporting about international development topics; development cooperation projects, community development success stories and global challenges (in Slovak and also in English language)
This entry was posted in charity, global problems, media, NGOs' work and tagged , , , , , . Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s