Získať naspäť dôveru obetí (obchodovaných ľudí) – je to najťažšie

Navonok nevytŕča z davu, nemá potrebu prezentovať verejne svoju osobu. Jej prínos do danej problematiky (STOP trafficking – oceňovaný aj v zahraničí) by nemal ostať nepovšimnutý… Sr. Bohdana (Andrea Bezáková) a jej poslanie v rámci boja proti obchodovaniu s ľuďmi.

Ako sa zo sr. Bohdany stane streetworkerka v civile, resp. novodobá bojovníčka proti obchodovaniu s ľuďmi?

Počas absolvovania „streetwork“ praxe (terénnej sociálnej práce) v bratislavskej Petržalke som zistila, že v našom systéme sa toho veľa nedeje v tejto oblasti. Cítila som, že Cirkev môže pomôcť týmto ľuďom a podporiť ich. Chcela som naštartovať tento proces na Slovensku – byť súčasťou tejto pomoci a podpory.

V rámci celého sveta sa ročne obchoduje s miliónmi ľudí. O akých číslach možno hovoriť v rámci Slovensku (a v ktorých častiach, regiónoch)?

Presné štatistiky sú uvedené na stránke Ministerstva vnútra SR (http://www.minv.sk). Každý rok nastúpi do Programu MV SR niekoľko desiatok obetí. To však neznamená, že toto číslo je reálne a konečné. Identifikovaných obetí je omnoho viac a tiež tých, ktorých ešte nik neidentifikoval ako obete. Najviac obetí obchodovania s ľuďmi pochádza z východného Slovenska, keďže tam je najväčšia nezamestnanosť a za prácou sa odchádza do zahraničia.

Koľko z týchto obetí a otrokov/otrokýň má štátne občianstvo SR, koľko je len na trase z Východu na Západ? Kde je konečná stanica?

Slovensko je zatiaľ zdrojovou a tranzitnou krajinou pre obete obchodovania. Cieľovými krajinami sa stávajú vyspelé krajiny Európskej únie (Nemecko, Anglicko, Holandsko, Taliansko, či Francúzsko), ale aj napríklad také Japonsko. Cez Slovensko sú prevádzaní ľudia z Ukrajiny, Ruska, Bieloruska, Moldavska, Vietnamu aj Číny.

Európa sa nachádza v období hospodárskej krízy a intenzívnej migrácie z rozvojových krajín. Aká je najrýchlejšia cesta – stať sa obeťou tohto otrokárstva?

Najčastejšie je to cez „nábor“ formou inzerátu – ide o falošné pracovné ponuky od agentúr, ktoré ponúkajú prácu či štúdium. Ale, samozrejme, môže ísť aj o únosy alebo nútené „verbovanie“ zo strany príbuzných alebo známych. Najsmutnejšie prípady bývajú tie, kde priamo rodičia predajú svoje deti. Potom už nastupuje klasický model obchodovania: obchodníci vezmú obetiam doklady pod rozličnými zámienkami, potom nasleduje vydieranie a manipulácie, potom psychické a fyzické týranie až po obmedzovanie osobnej slobody – obeť teda nemá šancu uniknúť.

Ako sa k danej problematike stavia slovenská vláda a Ministerstvo vnútra SR?

MV SR vytvorilo Národný program na boj proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 – 2014, ktorý nadväzuje na NP z rokov 2008 – 2010. Štát urobil v tejto oblasti za posledných päť rokov veľký pokrok – najmä čo sa týka legislatívy a financovania. Slovenská republika sa dokonca dostala medzi krajiny, ktoré Ministerstvo zahraničných vecí USA ocenilo, ako najefektívnejšie v rámci boja proti obchodovaniu s ľuďmi.

Ako dokáže pomôcť takýmto ľuďom v neslobode a núdzi SKCH?

Pod SKCH funguje reintegračný program pre obete, ktorý zahŕňa chránené bývanie s utajenou adresou, zabezpečuje zdravotnícke služby (od návštevy psychiatrie, cez gynekológiu až po pôrodnice). Ďalej sprostredkúva sprievod pri súdnych procesoch, kontakt s rodinou a pomoc pri organizovaní návratu do zeme pôvodu, ponúka kurzy sebarozvoja, rekvalifikačné kurzy a podporuje ľudí pri hľadaní nového pracovného uplatnenia. V neposlednom rade SKCH ponúka týmto bývalým obetiam, zväčša traumatizovaným ľuďom sprostredkovanie prijatia sviatosti, , duchovnú podporu a oporu…

Akým spôsobom vás obete na území SR kontaktujú? Ako si s nimi budujete vzájomnú dôveru?

Budovanie dôvery si vyžaduje veľa času a trpezlivosti, je to náročný proces. Keďže vo svojom živote zažili traumu, dostali sa do núdze a veľkých problémov – práve cez podvody a zneužitie dôvery. Zväčša nás však kontaktujú cez partnerské organizácie zo zahraničia, cez políciu alebo ide o naše vyhľadávanie – cez osvetu v utečeneckých táboroch, na preventívnych prednáškach. Funguje aj národná linka pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi (na čísle: 0800 800 818).

Ako prebieha proces pomoci a návratu do dôstojného života u týchto ľudí ?

Dôležité je naviazanie kontaktu, okamžité poskytnutie najnutnejších potrieb (pocit bezpečia, primerané oblečenie a strava, možnosť hygieny) a sprostredkovanie základných služieb v rámci uspokojenia najnutnejších potrieb (návšteva zdravotníckych zariadení, získanie dokladov, kontakt s blízkymi doma). V priebehu pomoci sa zameriava pozornosť SKCH na stanovenie nových životných cieľov a krokov, ktoré k nim povedú. Ide o individuálny prístup a plán pomoci. Naším zámerom je osamostatnenie klientov či klientiek a ich reintegrácia. Nechceme im však navrhovať postupy – ako riešiť ich konkrétnu situáciu, ale predovšetkým im načúvať, podporovať ich v samostatnom rozhodovaní. Ide o pomoc k svojpomoci.

Ako berie takýchto ľudí spoločnosť? Ako rýchlo si dokážu nájsť prácu, nových blízkych okolo seba a životných partnerov?

Spoločnosť je plná predsudkov, robí často z obetí vinníkov – môžu si za všetko sami, mohli predsa utiecť atď. Človek bez osobnej skúsenosti nikdy dostatočne neporozumie manipuláciám a zastrašovacím metódam daných obchodníkov s ľuďmi. Čo sa týka ich budúceho života a opätovného začlenenia do spoločnosti, je to veľmi rôznorodé. Záleží od stupňa inteligencie, od psychického stavu, a najmä od intenzity traumy, ktorú obete prežili. Úspechom je, keď klientovi či klientke je odsúhlasený invalidný dôchodok alebo pobyt v domove sociálnych služieb. Ale registrujeme aj prípady, keď klient začal študovať, nadviazal nový fungujúci vzťah a založil si rodinu.

Stalo sa vám, že aj vy ste sa počas tejto záslužnej, no nebezpečnej práce dostali na hranici života a smrti (alebo aspoň na hranicu zákona)?

To nie, snažíme sa robiť túto prácu profesionálne. Aj keď počas môjho predošlého pôsobenia na obdobnom projekte Magdala v Prahe som zažila viac nebezpečných situácií. O sociálnych pracovníkov a pracovníčky obchodníci s ľuďmi záujem nemajú, hoci cez nás môžu vystopovať utajované byty (chránené pôsobiská obetí). Týchto „otrokárov“ zaujímajú ľudia, ktorých si naverbovali, za ktorých zaplatili. Tí sú totiž naivnejší, ľahšie manipulovateľní, zraniteľní, a majú pre políciu dôležité informácie.

Aký ďalší projekt, resp. medzinárodná spolupráca vás čaká? Kam sa ešte v rámci problematiky dá zájsť?

Minulý rok sme vstúpili do dvoch medzinárodných sietí: COATNET (sieť katolíckych organizácií na boj proti obchodovaniu s ľuďmi) a RENATE (európska sieť rehoľných sestier na pomoc obetiam obchodovania). V budúcnosti nás čaká intenzívnejšie angažovanie sa vo vyhľadávaní zahraničných obetí obchodovania priamo tu na Slovensku, keďže sme tranzitnou krajinou z východoeurópskych krajín do západného sveta.

Dokážete sa odosobniť od smutných príbehov ľudí, ktorým pomáhate?

K odosobneniu mi veľmi pomáha sprítomnenie sa. Podporujem klienta či klientku „tu a teraz“ – viac sa sústredím na jeho budúcnosť, nie minulosť. Obeť sa so svojou minulosťou vysporadúva na psychoterapii, kam ju nasmerujem.

Kontaktujú vás aj neskôr ľudia, ktorým ste pomohli dostať sa späť z tej temnej strany života na tú svetlejšiu? Spomeniete si na nejaký motivujúci príbeh – so šťastným koncom?

Pravdaže, je to obojstranná komunikácia – klienti a klientky sa nám ozývajú a my sa zaujímame o nich. Spomínam si na nedávny, vcelku úspešný prípad Alenky, ktorá vyrastala v detskom domove, a ako to už býva pravidlom – po dosiahnutí plnoletosti musela detský domov opustiť. Bola vyučená záhradníčka, no nemala kam ísť. Cez kamarátku bola dvoma mužmi naverbovaná (na prácu v záhradníckej firme) do Česka. Miesto záhrady sa však ocitla v erotickom klube – tam ju zavreli a nútili robiť prostitúciu. V klube bola znásilňovaná a otehotnela. Pre jej mentálnu zrelosť (bola na úrovni jedenásťročného dievčaťa, hoci mala dvadsaťšesť rokov), z nej obchodníci nevedeli vytiahnuť žiaden výkon, a tak ju prepustili. Dostala sa do nemocnice, neskôr do azylového domu pre matky s deťmi. Alenka vnímala intenzívne svoj mentálny hendikep a intelektuálny rozdiel oproti svojim rovesníčkam, matkám – mala veľké komplexy menejcennosti. Opäť sme do procesu vstúpili my, odhadli sme jej potreby a vybavili jej bývanie a chránenú dielňu, v ktorej sa teraz realizuje (vyrába napríklad pekné ikebanky). Sebavedomie jej stúplo, je chránená, zažíva šťastné obdobie. A o to nám v rámci programu SKCH na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a pomoc obetiam týchto traumatizujúcich činov ide…

Text: Božena Baluchová (pôvodne písané pre štvrťročník Charita 1/2012, http://www.charita.sk)

About Media about Development

Writing hope-based stories and reporting about global challenges, international development topics, community development projects (in Slovak, Czech and English language)
This entry was posted in charity, global problems, media, NGOs' work and tagged , , , , , . Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s